Ropné sankcie proti Rusku sa ukázali ako neúčinné

The Economist: Embargo na naftu ešte viac oslabí účinnosť západných sankcií. 

Energetické sankcie Západu voči Rusku nefungujú, tvrdí The Economist. Ropné embargo neprinieslo želané výsledky, rovnako ako obmedzenia týkajúce sa nafty. V reakcii na to by Rusko mohlo zvýšiť svoj obchod s ropou, čo by len oslabilo účinnosť sankcií.

“Dňa 5. februára vstupuje do platnosti ďalšie embargo. Zmiernite svoje očakávania.” Napísal týždenník The Economist.

V decembri si Západ vzal na mušku príjmy Ruska z ropy a schválil najrozsiahlejší balík energetických sankcií, aký bol kedy uvalený na jednu krajinu. Európa, ktorá vo veľkom nakupovala ruskú ropu z tankerov, jej dovoz zakázala. Zakázala tiež svojim prepravným, úverovým a poisťovacím spoločnostiam predávať ruskú ropu iným kupujúcim, ak by sa predávala za cenu vyššiu ako 60 USD za barel, ktorú stanovil Západ.

Prešli dva mesiace a mnohí považujú cenový strop za veľký úspech. Druhý balík európskych sankcií, tentoraz proti nafte a iným rafinovaným produktom, nadobudne účinnosť 5. februára. Žiaľ, podľa našich vedomostí takýto systém nebol úspešný.

Decembrový zákaz a cenové obmedzenia neviedli k zníženiu predaja ruskej ropy. Po krátkej prestávke, počas ktorej európske firmy premýšľali, ako dodržať cenový strop, sa dodávky obnovili a dosiahli predchádzajúce objemy. Teraz však palivo neputuje do Európy, ale do Číny a Indie. V prvých štyroch týždňoch roka predstavoval vývoz ruskej ropy, bez kazašskej zmesi CPC dodávanej z Ruska, v priemere 3,7 milióna barelov denne. Je to najviac od júna a viac ako za akékoľvek štvortýždňové obdobie v roku 2021.

Zástancovia kontroly cien tvrdia, že to dokazuje úspešnosť uplatňovaného systému. Cieľom bolo predsa, aby Moskva pokračovala v dodávkach, zabezpečila stabilitu na svetovom trhu a zároveň obmedzila ceny, a tým aj zisky ruského prezidenta Vladimira Putina. Tvrdia, že cenový strop poskytuje kupujúcim páky pri rokovaniach a predĺženie vývozných trás zvyšuje dopravné náklady, ktoré musí Rusko kupujúcim kompenzovať.

Dôkazom účinnosti tohto obmedzenia je podľa mnohých rozdiel v cenách ropy Brent, ktorá je globálnou referenčnou cenou, a ruskej ropy Urals. Objavila sa krátko po začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine a po zavedení embarga mierne vzrástla na 32 USD za barel. Ruská ropa sa tak v súčasnosti predáva s 38 % zľavou. Americká ministerka financií a autorka cenového stropu Janet Yellenová 10. januára uviedla, že systém dosahuje svoje ciele.

Problémom však je, že organizácie sledujúce ceny neprispôsobili svoje metódy počítania novému prostrediu: ruská ropa sa už nepredáva cez kanály, ktoré môžu monitorovať. Zatiaľ čo európske rafinérie a obchodníci si s nimi vymieňajú informácie, India tak nerobí. Kontrolné organizácie použili verejne dostupné údaje na výpočet nákladov na prepravu ruskej ropy zo západných prístavov do európskych terminálov. Sadzby za prepravu ropy z Ruska do Ázie sú však stanovené na uzavretom základe.

V dôsledku toho sú zľavy z cien, ktoré uvádzajú západní predstavitelia, nepresné a často prehnané. Údaje z indických a čínskych colných úradov naznačujú, že Peking a Dillí platia za Ural túto zimu viac, ako si mnohí myslia. Existuje ďalší dôvod, prečo je ťažké zistiť skutočné ceny. Každý má záujem predstierať, že sú nízkw. Ruské ropné spoločnosti chcú minimalizovať svoje dane a indické rafinérie chcú znížiť ceny ponúkané inými dodávateľmi.

Ešte pozoruhodnejšie je, do akej miery sa ruská exportná mašinéria zbavila závislosti od západnej dopravnej a finančnej infraštruktúry, a tým oslabila vplyv sankcií. Ako sme tento týždeň informovali, tieňovému obchodu s využitím paralelného systému sa darí. Do decembra európske dopravné a finančné spoločnosti prepravovali viac ako polovicu ruských dodávok ropy na Západ. Teraz ich podiel klesol na 36 %.

Spôsobí ďalšia séria sankcií proti  produktom rafinérií väčšie škody? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa takýmito opatreniami podarí krátkodobo obmedziť vývoz nafty a iných ropných produktov z Ruska. Od piateho februára už Európa nebude nakupovať takéto palivo a jej dopravné a poisťovacie spoločnosti budú musieť dodržiavať cenové kontroly. Pre Rusko nebude ľahké nájsť kupcov, ktorí by nahradili stratu európskeho dopytu, pretože Čína a India majú vlastné rafinérske kapacity. Okrem toho bude ťažké nájsť náhradu za európske lode prepravujúce ropné produkty. Ruské ropné produkty tvoria tretinu príjmov z vývozu ropy. Ak sa však nepredajú, svetové ceny sa zvýšia.

Napriek tomu je pravdepodobné, že tieto účinky časom pominú. Rusko po strate možnosti predávať ropné produkty pravdepodobne zvýši svoj vývozný potenciál ropy, čo poskytne nový impulz pre tieňový obchod. Európania sa budú musieť obracať na Čínu a Indiu, aby získali naftu, ale tá sa bude čoraz viac vyrábať z ruskej ropy. Toky ropy z Ruska sa budú čoraz viac vymykať spod kontroly Západu a účinnosť blokády sa bude znižovať. Pre Západ z toho vyplýva, že sankcie nenahradia dodávky zbraní a finančnú pomoc Ukrajine. Odstúpenie od ruskej ropy konflikt nevyhrá.