Rakúsko, európska krajina, prvá v utorok budúci týžden uvoľní normy proti šíreniu Corona vírusu
VIEDEŇ – Stane sa tak v utorok 14. apríla 2020. Od tohto dňasa môžu znovu otvoriť obchody s predajnou plochou menšou ako 400 m2, ale aj obchody zo stavebným a záhradkárskym tovarom. Podmienkou je nosenie rúšok počas nákupu.
Krajina sa tým chce malými krokmi začať vracať k „novému“, normálnemu životu, aj keď doteraz neexistujú žiadne skúsenosti s podobným postupom. Východiskom uvoľnenia je Štúdia prevalencie obyvateľstva, ktorú na objednávku rakúskej vlády vykonal Inštitút prieskumu verejnej mienky SORA.
Prevalencia je štatistický číselný ukazovateľ, najčastejšie percentuálny pomer, ktorý udáva výskyt určitého javu na 100, alebo na 1 000 ľudí v určitom mieste a čase. Najčastejšie sa používa v súvislosti s chorobami, môže to byť však i akýkoľvek iný jav. Povedzme si praktický príklad: 1% prevalencia danej choroby znamená, že ňou v danom čase a mieste trpí jeden zo 100 obyvateľov/ľudí.
Podľa Health Policy Institute (HPI) je prevalencia jedným zo základných epidemologických parametrov chorobnosti, ktorý vyjadruje výskyt určitého ochorenia v sledovanej populácii k určítému okamihu. Vypočítava sa ako pomer všetkých (evidovaných) osôb s ochorením k dátumu zisťovania voči populácii v riziku ochorenia a udáva sa v 1 000, 10 000 alebo 100 000 osôb exponovanej populácie.
Vráťme sa k rakúskej štúdii. Jej cieľom štúdie bolo, okrem iného, zistiť percento obyvateľov, ktorí sú, alebo boli infikovaní vírusom Covid 19, v čase medzi prvým až šiestym aprílom, ale neprejavovali sa u nich príznaky choroby, a sú už voči nákaze imúnni.
Testovaním 1 544 náhodne vybraných osôb sa ukázalo, že v čase, keď bolo oficiálne infikovaných 8 500 osôb, bol ich skutočný neoficiálny, bez testovania nezistiteľný, počet pravdepodobne asi 28 500. V prepočte sa pohybuje spektrum infikovania celého obyvateľstva Rakúska medzi 0,12 až 0,76 %, čo sa považuje za veľmi nízky podiel.
Na Veľký piatok bolo oficiálne infikovaných viac ako 7 000 osôb, pričom sa krivka nárastu šírenia infekcie sústavne splošťuje. To je hlavný dôvod, prečo sa vláda rozhodla k prvému kroku uvoľnenia opatrení, ktorých trvanie dáva do závislosti so šírením infekcie v budúcich dňoch.
Druhým dôvodom je tlak maloobchodného sektoru. Majitelia menších kamenných obchodov stoja po takmer štyroch týždňoch na pokraji ich ekonomickej existencie. Rakúsko, ako krajina, ktorá profituje z turizmu a kultúry, je nimi nezvyčajne postihnutá. Neznámy je napríklad osud tirolského lyžiarskeho strediska Ischgl, ktoré sa stalo pseudonymom šírenia vírusu nielen v Rakúsku – prieskumy hovoria že odtiaľ pochádza až 57% prvotne infikovaných.
V Ischgl sa infikovalo však aj veľa turistov z Islandu, Dánska a Nórska. Imidž jedného z najznámejších lyžiarskych stredísk, do ktorého bolo investovaných v minulosti 50 miliónov euro je teda takmer zruinovaný – na ako dlho, a aké to bude mať následky nevie nikto. Toľko čísla a fakty.
Opatrenia majú, tak ako všade inde, enormný vplyv na sociálny a kultúrny život. Obyvatelia disciplinovane dodržiavajú nariadenia Bez ohľadu na všetko, aj tak prepadli panike, za čo im vláda prejavila vďaku, ale množia sa sťažnosti na políciu. Policajti interpretujú nariadenia príliš reštriktívne a tak sa stalo, že počet udaní za priestupky je vyšší ako počet infikovaných – 16 000.
Jeden príklad za mnohé – v Štajersku sledoval policajt mladú matku pri nákupe v supermarkete. Keď zbadal že si vložila do nákupného vozíka poznámkový blok, sledoval ju až k pokladnici, a tam ju požiadal aby mu ukázala svoj nákup. Poznámkový blok nepovažoval, napriek tomu že ho kúpila pre svojho maloletého syna pre životu potrebný – tak ako to hovorí nariadenie – a podal na mamičku žalobu.
Medzi obyvateľstvom narastá nervozita a obava o budúcnosť, napriek finančnej podpore vlády, tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom a podnikateľom v objeme 4 miliardy EUR. Podľa poslancov parlamentu to nebude stačiť, a táto suma v budúcnosti porastie, ak sa bude chcieť zabrániť kolapsu spoločnosti. Napriek tomu, že sa rakúskemu hospodárstvu darilo v minulých rokoch mimoriadne dobre, a štátna pokladnica zaznamela nepredvídane vysoké daňové príjmy, bude budúcnosť znamenať pre túto malú, ale bohatú krajinu určite zaťahovanie opaskov.
Peter Beňovský, člen slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov, redaktor ORF, Viedeň. Písané špeciálne pre Finančné noviny.
