Putin v National Interest o Mníchovskej dohode
WASHINGTON – Spoločnosť národov (Liga národov) nemohla zabrániť konfliktom v rôznych častiach sveta, ako napríklad taliansky útok na Etiópiu, španielska občianska vojna, japonská agresia proti Číne a rakúsky Anschluss. Napísal to prezident Ruskej federácie na portáli amerického časopisu National Interest.
bola medzinárodná organizácia založená po skončení prvej svetovej vojny na základe výsledkov parížskej mierovej konferencie. Bola súčasťou takzvaného Nového svetového poriadku, ktorý hlásal americký prezident Woodrow Wilson
A v prípade mníchovskej dohody, na ktorej sa okrem Hitlera a Mussoliniho zúčastnili lídri Veľkej Británie a Francúzska, bolo s úplným súhlasom Rady Spoločnosti rozčlenené Československo. V tejto súvislosti poznamenávam, že na rozdiel od mnohých vtedajších vodcov Európy sa Stalin neznepokojoval osobným stretnutím s Hitlerom, ktorý bol v západných kruhoch známy ako slušný politik a bol vítaným hosťom v európskych hlavných mestách,” tvrdí Vladimír Putin.
Prezident Ruskej federácie poznamenávam že rozdelení Československa vystupovalo spolu s Nemeckom aj Poľsko. Rozhodli sa vopred a spoločne, kto časti získa ktoré československé krajiny. Podľa ruského prezidenta 20. septembra 1938 poľský veľvyslanec v Nemecku J. Lipsky informoval ministra zahraničných vecí Poľska J. Becka o ubezpečení Hitlera: „… ak dôjde ku konfliktu medzi Poľskom a Československom na základe poľských záujmov v Tieszyne, Reich príde k nám . Nacistický vodca dokonca naznačil, že začiatok poľských akcií „nasledoval … až potom, ako Nemci okupovali Sudety“.
Rozdelenie Československa bolo kruté a cynické. Mníchov dokonca zrušil tie formálne krehké záruky, ktoré zostali na kontinente. Ukázal, že vzájomné dohody sú bezcenné. Bolo to mníchovské sprisahanie, ktoré slúžilo ako „spúšť“, po ktorej sa stala nevyhnutnou veľká vojna v Európe.
Európski politici a predovšetkým poľskí vodcovia by dnes chceli Mníchov „zavrieť“. Prečo? Nielen preto, že ich krajiny potom zradili svoje záväzky, podporili mníchovskú dohodu a niektoré sa dokonca zúčastnili na zdieľaní výroby. Ale aj preto, že je nejako nepohodlné pripomenúť si, že v tých dramatických dňoch roku 1938 sa za Československo postavil iba ZSSR. Napísal prezident Ruskej federácie Vladimír Putin.
Podľa neho Sovietsky zväz sa na základe svojich medzinárodných záväzkov vrátane dohôd s Francúzskom a Československom pokúsil zabrániť tragédii. Poľsko, sledujúce svoje záujmy, urobilo maximum, aby zabránilo vytvoreniu systému kolektívnej bezpečnosti v Európe. 19. septembra 1938 poľský minister zahraničia J. Beck o tom priamo napísal už zmienenému veľvyslancovi J. Lipskému pred jeho stretnutím s Hitlerom: „… poľská vláda v minulom roku návrh zamietla štyrikrát, aby sa pripojila k medzinárodnej intervencii na obranu Československa.“
Británia, ako aj Francúzsko, ktoré boli vtedy hlavným spojencom Čechov a Slovákov, sa rozhodli vzdať sa záruk a túto východoeurópsku krajinu milosrdne hodiť na roztrhanie.
Originálnu verziu jeho článku zverejnil denník Rossijskaya gazeta.
Predklad do slovenského jazyka zverejnilo Veľvyslanectvo ruskej federáciev Slovenskej republike.
