Zvolili prvého slovenského predsedu Úradu na ochranu whistleblowerov
BRATISLAVA – Zvolenie predsedu Úradu neznamená žiadne okamžité zmeny, prekážky či nové povinnosti pre zamestnávateľov a ani oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na ťahu je práve zvolený predseda/predsedníčka.
Úrad so sídlom v Bratislave bol formálne zriadený zákonom už v roku 2019, ale v reálnom svete neexistuje. Až zvolenie jeho predsedu predstavuje prvý krok na ceste za vytvorením skutočného a fungujúceho úradu, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri hlásení protispoločenskej činnosti na celoštátnej úrovni.
Úlohou predsedu Úradu je najprv vytvoriť celkovú organizačnú štruktúru Úradu tak, aby následne mohol plniť všetky úlohy a povinnosti, ktoré mu zákon ukladá a na ktorého ho oprávňuje.
Do rúk predsedu Úradu preto boli zákonom zverené potrebné kompetencie na vytvorenie štruktúry Úradu, vrátane tvorby jeho detašovaných pracovísk, zabezpečenia administratívy, personálu, technického vybavenia, až po samotnú realizáciu úloh Úradu. Predsedovi Úradu pritom má napomáhať Úrad vlády.
Predseda disponuje šiestymi mesiacmi jeho zvolenia na zabezpečenie riadneho chodu a plnenia úloh Úradu podľa zákona. Funkčné obdobie predsedu Úradu trvá sedem rokov.
Inšpektoráty práce, Úrad a ich úlohy
Primárnou úlohou na poli ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti je rozhodovanie a poskytovanie ochrany oznamovateľom pred pracovnoprávnymi úkonmi zamestnávateľov za určitých okolností.
Namiesto Úradu túto úlohu plnia inšpektoráty práce už od prijatia nového zákona v roku 2019. Ochranu oznamovateľov budú inšpektoráty práce zabezpečovať až do riadneho fungovania Úradu, najneskôr však do konca šiesteho mesiaca od zvolenia predsedu.
Inšpektoráty práce budú až do riadneho fungovania Úradu aj naďalej tiež
- kontrolovať dodržiavanie zákona, najmä ustanovení o ochrane oznamovateľov zamestnávateľmi, plnenie povinností zamestnávateľov vydať interný predpis o systéme preverovaní oznámení, jeho obsah a súlad so zákonom,
- poskytovať poradenstvo a konzultácie týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti, vrátane pomoci zamestnávateľom pri vydávaní interného predpisu
Úrad bude najneskôr do šiestich mesiacov od zvolenia svojho predsedu plniť tieto úlohy samostatne. Zákon ale Úradu určuje jeho úlohy a povinnosti širšie, keďže Úrad bude najmä:
- musieť zvyšovať povedomie o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany,
- vydávať metodické usmernenia a odborné stanoviská o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti,
- zverejňovať informácie, odborné články, právne a iné dokumenty o oznamovaní protispoločenskej činnosti a poskytovaní ochrany,
- zabezpečovať odbornú prípravu a školenia zodpovedných osôb zamestnávateľov,
- spolupracovať so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a mimovládnymi organizáciami vo veciach ochrany oznamovateľov,
- predkladať výročnú správu Národnej rade.
Zákon za určitých okolností priznáva Úradu postavenie či oprávnenie sa zúčastniť na konaní pred orgánmi verejnej moci či v konaní pred súdmi, ktoré súvisia s ochranou oznamovateľa protispoločenskej činnosti.
Čo znamená voľba predsedu?
Voľba predsedu Úradu neznamená pre oznamovateľov a zamestnávateľov žiadne okamžité zmeny, prekážky či nové povinnosti.
Práve naopak, zvolenie predsedu je len prvým krokom na dlhej ceste ku konsolidovanej ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a tiež povinností a úloh zamestnávateľov, koniec ktorej môže viesť až k zmene samotného vnímania whistleblowingu celou verejnosťou.
Zároveň je nevyhnutné uznať, že prechodné obdobie inšpektorátov práce pri vykonávaní úloh na úseku protispoločenskej činnosti namiesto Úradu sa neočakávane predĺžilo takmer o viac než rok a pol. Aj napriek tomu, že rozhodovanie o priznávaní ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti je činnosť značne odlišná od predmetu činnosti inšpektorátov práce, tie plnili a naďalej plnia svoje úlohy uložené im zákonom zodpovedne.
Ochrana oznamovateľa a obmedzenia pre zamestnávateľov v skratke
Protispoločenskou činnosťou zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti rozumie trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ale aj konanie, ktoré pôsobí negatívne na spoločnosť.
Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobila oznámenie o protispoločenskej činnosti zamestnávateľovi, Úradu, prokurátorovi alebo správnemu orgánu.
Zákon obmedzuje a kladie podmienky pre zamestnávateľov pri uskutočňovaní pracovnoprávnych úkonov (napr. výpovede zo strany zamestnávateľa, rozhodnutí o znížení variabilnej zložky mzdy) vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
Práve v uvedenom obmedzení zamestnávateľa spočíva ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowera. Ochrana má dve formy:
- Zamestnávateľ musí žiadať o súhlas s úkonom voči oznamovateľovi vopred,
- Zamestnávateľ nemôže pokračovať v už vykonanom úkone, ak je jeho účinnosť alebo vykonateľnosť pozastavená
Zákon obmedzuje zamestnávateľov aj vo vzťahu k blízkym osobám oznamovateľov, ale len za určitých podmienok.
Žiadosť zamestnávateľa o udelenie súhlasu s úkonom voči chránenému oznamovateľovi
Zamestnávateľ je informovaný o statuse zamestnanca ako chráneného oznamovateľa, ktorému bola priznaná ochrana. A to priamo prokurátorom alebo správnym orgánom, ktorí doručujú zamestnávateľovi písomné rozhodnutie o priznaní ochrany.
Po doručení oznámenia zamestnávateľ nemôže voči takémuto zamestnancovi uskutočňovať pracovnoprávne úkony bez toho, aby požiadal o súhlas s vykonaním úkonu Úrad, v súčasnosti príslušný inšpektorát práce. Zamestnávateľ má tým v rámci vzťahu k tomuto zamestnancovi čiastočne oslabenú pozíciu.
Súhlas sa napríklad nevyžaduje, ak zamestnávateľ priznáva zamestnancovi, ktorý je chráneným oznamovateľom, určitý nárok (napr. zvýšenie mzdy, bonusové dni dovolenky).
Zákon na zamestnávateľa navyše prenáša dôkazné bremeno, keďže pri žiadosti o súhlas musí preukázať, že pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením protispoločenskej činnosti.
Pozastavenie účinnosti a vykonateľnosti úkonu zamestnávateľa
Ak zamestnávateľovi nebolo oznámené, že je zamestnanec chráneným oznamovateľom, môže uskutočňovať úkony voči zamestnancom voľne.
Po uskutočnení úkonu voči zamestnancovi (napr. po doručení výpovede) ale môže byť zamestnávateľovi zabránené pokračovať v tomto úkone. Úrad môže pozastaviť účinnosť a vykonateľnosť tohto úkonu.
Predpokladom pozastavenia účinnosti úkonu zamestnávateľa je podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti zamestnancom, jeho nesúhlas s úkonom zamestnávateľa a tiež jeho domnienka, že zamestnávateľ vykonal úkon (napr. dal mu výpoveď) voči nemu v súvislosti s oznámením. V neposlednom rade je predpokladom samotné podanie žiadosti v zákonnej lehote Úradu (nateraz inšpektorátu práce).
Zákon ďalej opäť zaťažuje zamestnávateľa, keď naňho prenáša dôkazné bremeno. Zamestnávateľ je totiž povinný preukázať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi už vykonaným úkonom a oznámením.
Ak zamestnávateľ preukáže, že neexistuje súvislosť medzi oznámením a úkonom, pracovnoprávny úkon je účinný. V opačnom prípade sa bezodkladne vydá potvrdenie o pozastavení jeho účinnosti.
Zákon čiastočne vychádza v ústrety zamestnávateľom pri obmedzení dĺžky pozastavenia účinnosti, a to na dobu tridsiatich dní od doručenia potvrdenia oznamovateľovi. Oznamovateľ je v potvrdení poučený o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi v tejto lehote.
Podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči pracovnoprávnemu úkonu zamestnávateľa včas sa automaticky predlžuje pozastavenie účinnosti tohto úkonu. A to až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu.
Ďalšie povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vydať vnútorný predpis upravujúci podrobnosti o spôsoboch prijímania, preverovania oznámení, o oboznamovaní oznamovateľov o výsledkoch preverovania, o vedení evidencie oznámení v stanovenom rozsahu a po určenú dobu, a tiež o spracúvaní osobných údajov v oznámení.
Zákon kladie na zamestnávateľov mierne zvýšené požiadavky aj vo vzťahu k zodpovedným osobám, prostredníctvom ktorých zamestnávatelia vykonávajú svoje úlohy a povinnosti uložené zákonom.
Zákon posilňuje nezávislosť postavenia zodpovednej osoby v rámci štruktúry zamestnávateľa, pričom zavádza predpoklady výkonu funkcie zodpovednej osoby. Tá musí spĺňať odborné predpoklady na výkon tejto funkcie, pričom zákon žiadnym spôsobom tieto predpoklady nerozvíja ani nešpecifikuje.
Zákon kladie zvýšené požiadavky na zamestnávateľov a k plneniu ich povinností nepridáva neurčitými formuláciami, ktoré dávajú priestor na rôzny výklad.
Predpokladáme, že tieto otázky a ich výklad opäť určí až ďalšia prax Úradu, no do času jeho riadneho fungovania je uvedené zrejme v rukách inšpektorátov práce.
Štěpán Štarha, Havel & Partners
