Produktivita a technológie v svetovom obchode
Štúdia Empirical Productivity Distributions and International Trade (Empirické distribúcie produktivity a medzinárodný obchod) kvantifikuje úlohu rozdielov v distribučnej produktivite ako hnacej síly vo formovaní medzinárodných obchodných tokov.
Autormi štúdie sú Peter H. Egger, Katharina Erhardt a Sergei Nigai.
Využíva parametre produktivity na úrovni firmy na formulovanie empirického rozdelenia produktivity podľa jednotlivých sektorov a používa ich na informovanie dvoch kanonických modelov medzinárodného obchodu, ktoré predstavujú heterogénne firmy. Zistili sme, že v závislosti od daného základného modelu absolútne rozdiely v produktivite medzi krajinami v priemere vysvetľujú 15 % – 21 % variácií v podieloch medzinárodného obchodu, zatiaľ čo rozdiely v relatívnej produktivite medzi sektormi v priemere predstavujú 39 – 47 %. To naznačuje, že technologické rozdiely zohrávajú kvantitatívne dôležitú úlohu pri formovaní obchodných modelov a často predstavujú najdôležitejšiu hybnú silu obchodu.
Zistili tiež, že použitie empirického rozdelenia produktivity vedie k podstatne väčšej heterogenite marginálnych reakcií obchodných podielov na zmeny premenných obchodných nákladov, čo sú dôležité implikácie pre predpovede blahobytu z obchodu, izomorfizmus makromodelov s ohľadom na zmeny obchodných nákladov a gravitačná rovnica. Potvrdzujeme predpovede získané na základe empirického rozdelenia produktivity s použitím nepodmienených údajov o tarifách a obchodných tokoch, ako aj koeficientov z gravitačnej rovnice.
Tento článok tiež zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť empirickým rozdeleniam firiem v údajoch pri informovaní o kvantitatívnych modeloch. Zistili veľké odchýlky empirických údajov distribúcie v trinástich sektoroch a pätnástich krajinách z množstva bežných funkčných foriem. Použili štatistiku Kolmogorova-Smirnova a odmietli hypotézu, že distribúcie produktivity špecifické pre jednotlivé krajiny môžu byť parametrizované v rámci jednej skupiny parametrov. Ukazujeme, že pokusy o parametrizáciu distribúcií, ktoré dominujú súčasnej kvantitatívnej práci, podceňujú úlohu rozdielov v produktivite pre obchodné výsledky. Preskúmali sme prierezové rozdiely v rozdelení produktivity medzi krajinami v rôznych sektoroch, pričom sme ich považovali za dané a exogénne. Potenciálne by bolo užitočné použiť odhady vedcov na preskúmanie faktorov, ako sú inštitúcie, ktoré formujú rozdelenie produktivity v jednotlivých sektoroch krajiny.
Autori štúdie použili nasledovnú metodológiu. Na odhad parametrov produktivity na úrovni firmy používame údaje na úrovni firmy pre 15 krajín a 13 výrobných sektorov a vytvorili reprezentatívne empirické rozdelenia produktivity špecifické pre jednotlivé krajiny. Používame tieto distribúcie na pozadí viacsektorových verzií modelov Eatona a Kortuma (2002) a Melitza (2003) na kvantifikáciu úlohy technológie pri formovaní medzinárodných obchodných tokov. Zistili sme, že v priemere je nameraná absolútna výhoda, keďže rozdiely v produktivite medzi krajinami v rámci sektorov vysvetľujú 15 % a 21 % z celkových rozdielov v bilaterálnej oblasti obchodné podiely v modeloch Eatonu a Kortuma (2002) a Melitza (2003). Naproti tomu v priemere komparatívna výhoda meraná ako rozdiely v produktivite medzi sektormi v rámci krajín vysvetľuje 39 % a 47 % zmeny obchodných tokov v týchto dvoch modeloch. Tiež demonštrujú, že empirické distribúcie produktivity môžu mať kvantitatívne dôležité mikro-až makro dôsledky pre okrajové reakcie obchodných tokov na zmeny v obchode nákladoch, na gravitačných odhadoch obchodných modelov a na porovnávaciu statiku izomorfizmus medzi obvykle parametrizované modely medzinárodného obchodu.
