Príroda a architektúra umelca Hundertwassera

Friedensreich Hundertwasser je rakúsky architekt, dizajnér, maliar, ale aj tvorca originálnych budov, ktoré majú „prirodzený“, „ekologický“ a „biomorfný štýl“. Jeho architektúra je úžasná atrakcia, ktorá vyvoláva estetický šok. Už v svojom prvom architektonickom diele používal ako súčasť budovy zelený porast.

Friedensreich Regentag Dunkelbunt Hundertwasser vlastným menom Friedrich Stowasser (1928 – 2000) bol rakúsky maliar, sochár a architekt.

Bol jedným z najznámejších a najkontroverznejších rakúskych umelcov 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa venoval výtvarnému umeniu, architektúre, filozofii, ekológii a tiež dizajnu fasád domov, poštových známok, zástav, oblečeniu. Svoje výtvarné umenie vnášal aj do architektúry a zaradil sa tak svojou prácou medzi veľkých odporcov racionálnej, pravouhlej architektúry.

Dom Hundertwassera (Hundertwasserhaus) má „kopcovité“ poschodia. Na streche je pôda, v ktorej sú posadené kríky a tráva. Vo vnútri niektorých izieb sú posadené stromy. V dome Hundertwasser realizoval všetky svoje ideály krásy a umenia, také ako použitie celej palety farieb, neexistencia priamych línií, veľké množstvo zelene, veľké množstvo zelene.  Pestrú fasádu doplňujú veľkosťou odlišné okná, mozaika a ornamenty z glazúrovaných kachličiek. Za projekt po jeho dokončení odmietol honorár. Vyhlásil, že je že na danom mieste nestojí niečo strašné.

Lesná Špirála (Waldspirale) je posedné dielo rakúskeho dizajnéra a architekta Friedensreicha Hundertwassera. Je zaujímavým architektonickým riešením v hessenskom meste Darmstadt. Všade kde je to možné bujnie zeleň. Kde ju architekt nemohol umiestniť na vonkajšiu časť budovy, kríky, stromy, kvetiny, trávu  umiestnil do vnútorného bloku. Na každom kroku sa hlásil k prírode. Dom má formu špirály. Okná nie je v jednej línii a z nich akoby vyrastali stromy. Strecha má diagonálnu formu v tvare písmena U. Na streche sú stromy, kríky, tráva, kvetiny. Tak ako vo všetkých svojich budovách architekt použil typické nepravidelné keramické obklady. Klasické kachličky sú rozbité na nepriavidelné tvary.  Každé okno je iné. Budovy „nepoznajú“ priame uhly.

K prírode sa rakúsky architekt a dizajnér má blízko  aj v diele Zelená citadela ( Grüne Zitadelle) v Magdeburgu. Na mieste súčasnej budovy Hundertwassera stál panelák, ktorý postavili v čase niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky. Rolf Opitz, predseda bytového družstva chcel, aby rakúsky architekt premenil na umelecké dielo. Hundertwasserovi sa myšlienka páčila, ale nakoniec z nej vzišlo. Na mieste panelového domu vyrástla úplne nová budova. Nechýba v nej zeleň.

Budova má dva vnútorné dvory, na jednom z nich je fontána. Stromy nie sú len na streche, ale ich korene sú aj vo vonkajších stenách. O stromy sa musia starať obyvatelia, ktorí sa považujú za nájomcov stromov.

Hundertwassera zaujímala ekológia a myslel si, že poskytnúť stromom, kríkom a tráve miesto v dome a na ňom je aspoň určitá kompenzácia za škody, ktoré priemyselná spoločnosť spôsobuje prírode.

Úplne zapadá do koncepcie „ekologického domu“, ktorého podstatou je to, aby človek žil v harmónii s prírodou, dokonca v meste. Preto treba navrhovať domy, ktoré zapadajú do okolitého prostredia a nie sú podobné jeden na druhý, sú indivíduami ako všetky živé bytosti. Ožívajú najmä vďaka zeleni.

Z množstva realizovaných architektonických diel sú najznámejšie:

• Hundertwasserhaus (1983 – 1986), Viedeň, Rakúsko (architekti Josef Krawina a Peter Peliken)
• Tepláreň Spittelau (1988 – 1992), Viedeň, Rakúsko
• Dialničná reštaurácia (1989 – 1990), Bad Fischau, Rakúsko
• Kostol svätej Barbory (1987 – 1988), Bärnbach, Štajersko
• KunstHausWien (1989 – 1991), Viedeň, Rakúsko
• Onkologické oddelenie fakultnej nemocnice (1993 – 1994), Hradec, Štajersko
• Obytný komplex Na lúkach (1990 – 1993), Bad Soden, Taunus
• Kids’ Plaza, múzeum pre deti (1996 – 1997), Osaka, Japonsko
• Miesto odpočinku a materská škola (1988 – 1995), Frankfurt, Hoddernheim
• Kúpeľné stredisko v obci Bad Blumau (1993 – 1997), Štajerskohttps

V Bratislave sa “zelený” koncept architektúry prezentuje v projekte Treenium. Je to obytný dom na ktorého fasáde budú rásť stromy, kríky jedným slovom zeleň. Na domoch tohto typu nemôže rásť zeleň len tak, alebo len kadejaká, či hocijaká. Stromy a kríky sa vyberajú tak, aby prežili v podnebí Bratislavy. Pre život zelene na fasáde domu je tiež potrebný špeciálny zavlažovací systém, ktorý privádza z rastlinám vodu kvapkami. Tieto zavlažovacie systémy využívajú dažďovú vodu. Šetria tým pitnú vodu.

Podstatou projektu je to, že na fasáde domu budú rásť stromy, kríky a tráva, ktoré budú neoddeliteľnou súčasťou architektúry. Treenium bude stáť v bratislavskej štvrti Ružinov.