Čong Un a Trump očakávajú novú svetlú budúcnosť
Denuklearizácia Kórejského poloostva si vyžiada niekoľko stretnutí predstaviteľov USA a Severnej Kórei. Povedal to prezident USA Donald Trump pred začiatkom summitu Kim Čong Unom v Sungaprúre, ktorý bude 12. júna 2018.
Na stretnutí sa môže podpísať dohoda o skončení Kórejskej vojny. Bola v rokoch 1950 – 1953. Bojujúce strany 7. júla 1953 podpísali len dohodu o prímerí. Prezident USA Donal Trump vyhlásil, že od stretnutia očakáva „novú svetlú budúcnosť.“ Slovné spojenie svetlá budúcnosť radi používali komunisti. Niečo pre zberateľov kuriozít. Druhá kapitola programu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu prijatého XXII. zjazdom má titul Komunizmus – svetlá budúcnosť. Odkaz na program nájdete tu. Vráťme sa k summitu. USA budú diskutovať aj o osude Japoncov, ktorých kedysi uniesla rozviedka KĽDR.
Vzťahy v nadávkach
V minulom roku sa vzťahy oboch krajín nevyvíjali dobre. Severná Kórea občas testovala atómové zbrane, inokedy vypustila balistickú raketu. Donald Trump za to verejne nadával vodcovi Kim Čong Unovi. Je to „odporný kriminálnik“, uráža najvyššieho vodcu Severnej Kórey a zaslúži si preto „trest smrti“. Severokórejský režim americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi vyslal doteraz asi najdrsnejší odkaz.
Slová o tom, že si zaslúži trest smrti sa objavili v oficiálnych novinách Rodong Sinmun, v ktorých spravidla vychádzajú len texty, ktoré osobne schvaľujú najvyšší predstavitelia Kimovského režimu.
„Najväčší zločin, ktorý mu nikdy nie je možné odpustiť, je ten, že si dovolil uraziť dôstojnosť najvyššieho vedenia,“ píše sa v úvodníku severokórejských oficiálnych novín „Pôjdeme do vojny!“ Vyhlásil 14. apríla 2017 námestník ministra zahraničných vecí KĽDR Hán Son Rely v rozhovore pre tlačovú agentúru Associated Press. Dodal, že politika nového prezidenta USA Donalda Trumpa vo vzťahu ku krajine „sa stáva oveľa krutejšou a agresívnejšou,“ v porovnaní s predchádzajúcim prezidentom Barackom Obamom. „Poviem vám, správa sa veľmi, veľmi zle,” povedal Donald Trump o severokórejskom vodcovi Kim Čong Unovi. Komentár Donalda Trumpa zaznel pred novinármi na Floride v jeho rezidencii Mar-a-Lago v lokalite Palm Beach, ktorú premenoval na “južný Biely Dom”.
Julia Bishol, ministerka zahraničných vecí uviedla, že KĽDR by nemala míňať peniaze na zbrane, ale radšej ich investovať do vlastných ľudí. Prečo existujú vzájomné rozpory medzi USA a inými krajinami a KĽDR? Príčina je jednoduchá. Je ňou Kórejská vojna, ktorá bola po 2. svetovej vojne. Kórejská ľudovodemokratická republika, ktorú niekedy označujeme ako Severná Kórea, vznikla po vojne v roku 1953.
Sever proti juhu a naopak
Od roku 1907 do roku 1945 bola Kórea súčasťou Japonska. To vo svojej kolónii kládlo dôraz na rozvoj severnej časti. Na rokovaniach medzi USA, Sovietskym zväzom a Veľkou Britániu o rozdelení sfér vplyvu po druhej svetovej vojne, sa dohodlo, že celá krajina bude päť rokov pod správou víťazných mocností. Neskôr mala byť samostatnou a jednotnou. Nedohodli sa však, akým spôsobom a komu sa odovzdá moc. Preto vznikol ozbrojený konflikt.
Kórejská vojna bola medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou- podporovanou Čínou a Sovietskym zväzom a jeho satelitmi a Kórejskou republikou, ktorá mala bojovú podporu štátov západného bloku – najmä Spojených štátov. Vojna vypukla ráno 25. júna 1950, keď severokórejské vojská prekročili 38. rovnobežku a zaútočili na Južnú Kóreu. 27. júla 1953 začalo platiť prímerie, ktoré definitívne ukončilo boje. Mierová zmluva ale nebola uzavretá.
Čučhe v ideologickej práci
Po občianskej vojne krajinu začal viesť Kim Ir Sen, ktorý je autorom ideologickej koncepcie štátu čučche. Slovo čučche sa prekladá ako hlavná časť, ale opisne aj absolútnu sebestačnosť. Prvý raz ho použil v prejave 28. decembra 1995 dlhoročný predseda komunistickej strany KĽDR milovaný a drahý vodca Kim Ir Sen: „O odstránení dogmatizmu a formalizmu a zavedení čučche v ideologickej práci.“ Ide o kombináciu myšlienok konfuciánstva, marxizmu-leninizmu z čias Josifa Džugašviliho známeho pod revolučným menom Stalin a čínskeho maoizmu, ktorého autorom bol čínsky komunistický líder.
Ideológia čučche pozostáva zo štyroch myšlienok. Sú to čchaču – nezávislá politika, čcharip – ekonomická sebestačnosť a čchawi – sebaobrana vo vojenskej politike. V roku 1982 ideológia čučche nadobudla konečnú podobu, keď pribudol princíp songun, teda uprednostňovanie armády pred všetkým.
Kniha Stučné dějiny revoluční činnosti soudruha Kim Ir Sena, vydaná vo Vydavatelství cizojazyčné literatury v Pchjonjangu v roku 1970 píše: “Vážený a milovaný vodca kórejského ľudu sa narodil 15. apríla 1912 v chudobnej roľníckej rodine v Manjndgä v obvode mesta Pchjongjang. Rodina súdruha Kim Ir Sena bola rodinou vlasteneckou a revolučnou, ktorá po generácie bojovala za nezávislosť vlasti proti cudzím uchvatiteľom.“
Ideológiu čučche používa severokórejská vláda aj ako náhradu za tradičné náboženstvo. Teológ T. J. Belke v svojej štúdii tvrdí, že vláda, ale aj obyvatelia sa na čučche pozerajú ako na náboženstvo. Naopak, teoretici sa snažia prvky čučche včleniť do svojho učenia.
Ekonomika plánu
Pretože KĽDR nezverejňuje údaje, všetky údaje o jej ekonomike sú len vonkajšími expertnými údajmi a preto nie sú absolútne spoľahlivé a dôveryhodné. Svetoví odborníci krajinu hodnotia ako priemyselný štát so snahou o informatizáciu. Podľa údajov americkej Ústrednej spravodajskej agentúry (Central Inteligence Agency – CIA) je ekonomika krajiny na 95. mieste na svete. Hrubý domáci produkt, ktorý pripadá na jedného obyvateľa CIA odhaduje na 1800 USD.
Národné hospodárstvo sa riadi princípmi príkazovej ekonomiky. Príkazová ekonomika alebo centrálne plánovaná ekonomika je systém organizácie a riadenia ekonomiky založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra. Táto ekonomika zvyčajne nevyužíva výrobné zdroje krajiny efektívne a spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku. Odpoveď na trojicu otázok čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať, tu dáva štát. Vláda, zvyčajne zastupujúca štát, robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní.
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa KĽDR pokúsila o reformy. Doviezla moderné technológie pre ťažký priemysel. Objektívnym údajom je to, že KĽDR má len asi pätinu územia vhodného na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Ďalšia reforma prišla v roku 1982. Krajina nemala vždy dostatok potravín, ale v súčasnosti nie je hlad. Okrem poľnohospodárstva kládli v reforme dôraz na výstavbu infraštruktúry a energetických podnikov.
V roku 1984 prišla KĽDR so zákonom o spoločných podnikoch, ktorého cieľom bol príliv zahraničných investícií. V roku 1991 krajina vytvorila slobodnú ekonomickú zónu na severovýchode krajiny. V roku 2002 Kim Čen Ir vyhlásil, že „peniaze musia zabezpečovať hodnotu tovarov,“ čo je inými slovami povedaný základný makroekonomický princíp rovnováhy medzi hodnotou tovarov, služieb a množstvom peňazí v obehu.
Kim Čen Ir začal s miernymi trhovými ekonomickými reformami. V roku 2002 vznikla špeciálna ekonomická zóna Kesón Industrial Region. Je to priemyselný park pre juhokórejské firmy. V roku 2013 bola pozastavená činnosť tohto parku, ale opäť ju obnovili, dokonca v tom istom roku. V roku 2016 bola činnosť prerušená. Dôvodom bola skúška rakety ďalekého doletu. V krajine je okrem centrálnej banky aj niekoľko (15) komerčných bánk. Existuje tu aj sektor poisťovníctva.
Priemysel a inovácie
Podiel priemyslu na HDP sa odhaduje na 34 percent. V roku 2010 začali vyrábať v krajine vlastné vreckové počítače a o dva roky neskôr aj tablety. Popredné technológie sa zavádzajú aj v energetike. Televízia KCTV vo februári informovala, že v Pchjongjangu inštalovali lampy napájané slnečnými batériami. Krajina má vlastnú leteckú spoločnosť Air Koryo. Verejné financie a obchodná bilancia sú v prebytku.
V roku 1980 nebola krajina schopná splácať zahraničný dlh. V roku 1986 bol dlh voči socialistickým krajinám 2 mld. USD a voči kapitalistickým krajinám 1 mld. USD. Japonsko v tom čase vyhlásilo bankrot KĽDR. Ku koncu minulého tisícročia bol vonkajší dlh približne 10 – 12 mld. USD.
Krajina má klasický vzdelávací systém pozostávajúci zo základných, stredných a vysokých škôl. Spomedzi nich je 35 univerzitného typu. Krajina musí mať vzdelávanie na vysokej úrovni, lebo zvládla technológie, ktoré jej umožňujú vyrábať rakety ďalekého doletu a atómové zbrane.
