Pred osemdesiatimi rokmi Nemecko vierolomne prepadlo ZSSR

MOSKVA / BRATISLAVA – Pred osemdesiatimi rokmi  22. júna 1941 Nemecko zaútočilo na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR). Útok sa začal bez vyhlásenia vojny.

Ofenzíva dostala pomenovanie Operácia Barbarossa. Bolo to kódové označenie pre inváziu vojsk Osi do ZSSR, ktorá otvorila východný front a začala vojenskú kampaň označovanú v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ako Veľká vlastenecká vojna.

Os Berlín-Rím-Tokio bolo vojensko-politické zoskupenie štátov počas druhej svetovej vojny. Zoskupenie vzniklo v medzivojnovom období ako reakcia na vojenské zmluvy medzi Poľskom, Anglickom a Francúzskom. Vedúcou mocnosťou Osi bolo Nemecko s nacistickým režimom diktátora Adolfa Hitlera. Dôležitou mocnosťou v Európe, tak isto s podobným fašistickým režimom, bolo tiež Taliansko, vedené Benitom Mussolinim.

Nemecko v roku 1939 podpísalo pakt Ribentrop – Molotov, ktorý podľa tajného dodatku počítal s obsadením Besarábie, teda dnešného Moldavska Sovietskym zväzom, a rozdelenie Poľska medzi Nemecko a ZSST.

V roku 1941 nemecká armáda už nemala na území kontinentálnej Európy žiadnych nepriateľov, keďže porazila Nórsko, Francúzsko aj krajiny Beneluxu. Dňa 22. júna 1941 napadlo Nemecko svojho pôvodného spojenca – Sovietsky zväz. K Hitlerovi sa pripojilo v tejto vojne viacero krajín ako napríklad Fínsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovensko. Vojne so ZSSR sa ako jediné z nemeckých spojencov vyhlo Bulharsko.

 

Absolventi strednej škole v dedine Berďjužie sa sfotografovali na pamiatku o maturite dňa 21. júna 1941. Odišli s učiteľmi na front.

Pre útokom na ZSSR boli do 22. júna 1941 vytvorené štyri armádne skupiny s celkovým počtom stopäťdesiatsedem divízií a dvanásť brigád. Z hľadiska strategickej rezervy sa zoskupenie pre operácie na východe skladalo z stoosemdesiatich troch divízií a trinástich brigád.

Hitlerov prejav k „vojakom východného frontu“ prečítali velitelia až v noci 22. júna 1941, keď už Tretia ríša vyhlásila vojnu ZSSR. V ten istý deň vyhlásilo vojnu krajine aj Taliansko. Jeho jednotky začali nepriateľské akcie 20. júla 1941. Ako prvé krajiny sa k Nemecku pridali  Slovensko a Rumunsko 23. júna 1941, 27. júna 1941  Maďarsko. Hitlerova invázia zaskočila sovietske jednotky. Hneď prvý deň zničili významnú časť streliva, pohonných hmôt a vojenskej techniky sovietskej armády. Nemcom sa podarilo zabezpečiť úplnú vzdušnú nadvládu. Zbombardovali prihraničné letiská a tým vyradilo asi tisíc dvesto lietadiel z boja.

V skorých ranných hodinách 22. júna sa na sovietske územie presunuli prví snajperi Wehrmachtu a o 4:00 po silnej delostreleckej príprave sa začala invázia vojenských jednotiek, po ktorej nasledovali hlavné sily. Nemecká ofenzíva sa rozvinula na fronte s dĺžkou  tritisíc kilometrov tromi smermi – na Leningrad, Moskvu a Kyjev. Na morských cestách Baltského a Čierneho mora rozmiestnili ponorky a položili mínové polia.

Nemecká invázia do Sovietskeho zväzu obrátila na ruby život miliónov ľudí. Pred osemdesiatimi rokmi, v júni 1941, absolventi škôl Sovietskeho zväzu vstúpili do života, ktorý sa pre mnohých skončil predčasnou a tragickou smrťou. Maturitné vysvedčenia sa rozdávali 22. júna 1941. Prečo? V tento deň odišli všetci vojensky spôsobilí maturanti na front.

Koľko z nich zanechali svoje prvé lásky doma ani nestihlo dofajčiť svoje posledné cigarety. Niektoré dievčatá tiež odchádzali na front. Aby sa starali o ranených. Boli pripravení vstúpiť do ohňa, aby horeli, ale dnes vracajú sa späť na fotografiách, listoch, obeliskoch, v názvoch ulíc a v ľudskej pamäti. Bolo to znepokojujúce obdobie, ktoré ich zastihlo. Maturanti len vstúpili do života. Ukázali, aké sú ich hodnoty a čodokážu. Celé školské  triedy odišli spolu so svojimi triednymi učiteľmi, ktorí ich naučili, ako žiť a chrániť vlasť.

Bolo to zvláštne obdobie, keď ľudí skúšal osud, keď sa Veľká vlastenecká vojna stala hlavnou udalosťou v živote celej generácie ľudí, vďaka čomu ľudia zabudli na svoj vek a svoju osobnú podobu. Všetci muži sa cez noc stali vojakmi, ktorí mali brániť svoju vlasť.

Jurij Levitan oznamuje začiatok Veľkej vlasteneckej vojny 22. júna 1941. “Pozor ! Pozor ! Hovorí Moskva. Vysielame dôležitú informáciu vlády. Občania a občianky Sovietskeho zväzu! Dnes o štvrtej hodine ráno, bez akéhokoľvek vyhlásenia vojny, nemecké ozbrojené sily zaútočili na hranice Sovietskeho zväzu. Začala sa Veľká vlastenecká vojna sovietskeho ľudu proti nemecko-fašistickým útočníkom. Sme v práve. Nepriateľa porazíme. My zvíťazíme.

List jedného z maturantov sa zachoval v mestskom múzeu mesta Balašicha neďaleko Moskvy: “Drahá mama, tento list píšem dnes v predvečer odchodu na aktívny front. Drahá matka, zo srdca prajem, aby si sa o mňa nestrachovala. Nie som jediný, kto bude brániť svoju vlasť. Naopak, mali by ste byť na to hrdí, že aj váš syn mal tú veľkú česť čeliť tejto krvilačnej šelme fašizmu a bojovať proti nej. Moji spolužiaci sú tam už dlho. Potrebujem splatiť dlh voči vlasti. Drahý brat Žeňa. Oslovujem Ťa ako brata, utešuj našu mamu a vysvetli jej, že je to potrebné. Nedávno som dostal list od strýka Kosťu, píše, že videl na vlastné oči zlo, ktoré spáchali nacisti. Do videnia. Pozdravujem všetkých príbuzných“.

Dňa 21. júna júna 1941 bol v dedine Berďužje sviatok venovaný ukončeniu sejby. Na dedinskom štadióne sa odohral futbalový zápas. A absolventi školy sa vybrali do okresného mesta kvôli fotografii. Ostala len pamiatka. Skoro všetci padli na fronte

“Na fotografii je dvadsaťštyri ľudí, osemnásť študentov a šesť učiteľov. Počas ich maturity sa neuskutočnil žiadny ples. Sedeli pri svojich stoloch a popíjali čaj. Ako sa vtedy vedelo, že všetci sedeli spolu naposledy. Bola sobota 21. júna 1941.“

Z osemnástich študentov školy v dedine Berďjužie šlo na front dvanásť. Spolu s nimi boli povolaní aj triedny učiteľ, riaditeľ školy a učiteľ literatúry a ruského jazyka. Odišli po rôznych cestách na rôzne fronty. Sedem chlapov a dvaja učitelia sa z frontu nevrátili, zostali večnými vojakmi. Michail Burundukov poslal domov poslednú pohľadnicu pred rozhodujúcou bitkou a už o ňom neboli správy. Jeho sestra mala tú istú školskú fotografiu, ktorú si nechávala po celý život. Práve preto sa v ZSSR rozdávali maturitné vysvedčenia 22. júna.

Na porážke Nemecka sa podieľala Veľká Británia a Spojené štáty americké plánom Land Lease. Poskytli ZSSR pôžičku na vojenský materiál v hodnote jednej miliardy dolárov.