Pozdrav Na stráž fašitického Slovenského štátu

Učebnica spoločenskej výchovy pre nižšie triedy slovenských stredných škôl. Napísal  Ph. Dr. Stanislav Danišovič . 1942.

1. Náš pozdrav je „Na stráž!“ Ako veľké národy európske, tak i Slováci si oprávnene a  zámerne zaviedli po svetovej vojne zvláštny svojský pozdrav „Na stráž!“ Rozšírila ho Hlinkova garda. Roku 1940 stal sa štátnym a celonárodným pozdravom.
2. Pozdrav „Na stráž!“ má tento postup. Pri pohybe pozdravujúci na 5 krokov pred pozdraveným otočí rezko hlavou smerou k tomuto, hľadí mu do očú, vystretú pravú ruku prirodzene a rezko zdvihne do výšky očú, mierne ju vychýliac vo smere chodidla pravej nohy. Dlaň zostáva mierne natiahnutá v polohe chrbtovej s palcom a prstami sovretými. V tejto polohe povie jedine: „Na stráž!“ a ide tak dlho, pokiaľ neprešiel dva kroky za pozdraveným, otočí hlavu rezko zpäť a pravou rukou tiež rezko pripaží. Čiapka, alebo klobúk sa nestrháca. Pozdravený odpovedá: „Stráž!“ Pozdrav na mieste je celkom podobný.
3. Náš národný pozdrav je spolu aj stálou výzvou, aby sme boli naozaj na stráži a zdedené duchovné hodnoty nášho národa rozmnožili,  alebo aspoň si ich uhájili.  Dosiahneme to čím väčšou vzdelanosťou, majetnosťou, nadovšetko však ušľachtilými mravmi. Preto kedykoľvek vyslovíme tento milý pozdrav, , oduševnime sa a plňme aspoň to, čo nám odporúča zdvorilosť.
4. Aký žiak – taký pozdrav.  Podľa pozdravu poznáme žiaka dobre alebo zle vychovaného. Naše pozdravy vydávajú o nás vysvedčenie.  Spôsob, akým pozdravujeme, ukazuje akí sme.  Úctivý, primeraný, priateľský a vôbec zdvorilý pozdrav hlása, že pred nami stojí žiak múdry, disciplinovaný a dobre vychovaný. Na takého žiaka pozrieť – je radosť.  Avšak nedbanlivý a povrchný pozdrav prezrádza mládež zanedbanú, neukáznenú, nevážnu., namyslenú a nevychovanú. Jej pozdrav skôr zneuctí, ako uctí. Veru aký žiak, taký pozdrav! Platí to aj vtedy, keď sa žiaci medzi sebou pozdravujú.

Poznámka redakcie Finančných novín. Slovenský štát existujúci v rokoch 1939 až 1945 bol klérofašistickým štátom, ktorý posielal svojich spoluobčanov na smrť do koncentračných táborov. Za ich likvidáciu platil Nemeckej ríši 500 korún za zabitého spoluobčana. Prezident Jozef Tiso bol ako vojnový zločinec odsúdený na smrť.  Jozef Tiso bolo popravený obesením 18. marca 1947.