Portu: investičná gramotnosť v SR mierne lepšie

PRAHA / BRATISLAVA – Slováci sa v oblasti investícií zlepšujú, avšak iba veľmi mierne.

Ich investičná gramotnosť sa medziročne zvýšila o 0,6 %, v susednom Česku bol nárast oveľa vyšší – až 5,5 %. Napriek tomu si v investovaní veríme výrazne viac než Česi – za celkom neskúsených sa na Slovensku považuje iba 15 % respondentov, v Česku je to približne tretina. Znamená to, že predovšetkým sebavedomie Slovákov ani zďaleka nezodpovedá ich reálnym znalostiam, z čoho môžu pri investovaní vyplynúť zásadné omyly. Ukazujú to aktualizované dáta prieskumu investičnej platformy Portu, ktorý vypracovala agentúra Ipsos v závere roka 2022.

Indexom investičnej gramotnosti meriame, ako ľudia rozumejú investíciám a ako dokážu prijímať správne rozhodnutia pri zhodnocovaní svojich peňazí. Úvodná hodnota indexu bola v oboch krajinách stanovená na úroveň 100 bodov. Táto „štartovacia čiara“ sa každým ďalším meraním mení: ak sa vedomosti zlepšujú, index stúpa, ak sa zhoršujú, index klesá.

V oboch krajinách sa však úroveň vedomostí od začiatku odlišuje. Priemerný Slovák vedel o investovaní menej než priemerný Čech. Takže vedomosti, ktoré u nás stačili na 100 bodov, by v Česku na takýto výsledok nestačili. A naopak.

Aby sme mohli obe krajiny porovnať, čísla sme prepočítali tak, že zohľadňujú rovnakú úroveň vedomostí. Preto bola úvodná úroveň indexu v Česku prepočítaná na bázu slovenských vedomostí vyššia než 100 bodov.    

Zdanlivá zložitosť tejto metodiky však znamená, že sme obidve krajiny skutočne zodpovedne porovnali, nikomu sme nič neubrali, nikomu nič nepridali.

„Vyšší nárast investičnej gramotnosti v Česku v porovnaní so Slovenskom môže prameniť i z toho, že Česko v uplynulom roku vykázalo o niečo vyššiu infláciu než Slovensko. Takže to, ako ochrániť svoje úspory, bolo v ČR o niečo silnejšou témou. Inflácia v Česku dosiahla podľa harmonizovaného indexu Eurostatu takmer 15 percent, kým na Slovensku podľa toho istého ukazovateľa zhruba 12 percent,“ vysvetľuje ekonóm Lukáš Kovanda.

Ženy sa zlepšujú, aj keď si príliš neveria

Investičné znalosti žien sa oproti prvému meraniu zlepšili v oboch krajinách, a to naprieč všetkými otázkami. Muži však majú pred nimi stále náskok, aj keď sa rozdiel postupne znižuje. Na Slovensku je tento trend o to výraznejší, že investičná gramotnosť mužov medziročne o necelé percento klesla, kým u žien o 2,6 % stúpla. Výsledok mužov je napriek tomu stále o 26,2 bodu lepší. Tento fakt sa prejavuje i v tom, do akej miery si ženy a muži v investíciách veria. Za nepríliš skúsené či úplne neznalé investorky sa považujú viac ako dve tretiny žien, u mužov je to niečo vyše polovica.

„Investície stále nie sú pre ženy tou najpríťažlivejšou témou, často ju považujú skôr za doménu mužov. Na riadenie svojich financií im nezostáva toľko času a viac sa sústredia na výchovu detí či vedenie domácnosti,“ hovorí Anna Kortusová, analytička Portu. „V poslednej dobe ale dochádza k určitému posunu, investovanie sa u žien dostáva viac do popredia a stereotypy sa menia. Neistá doba núti ženy viac myslieť na budúcnosť, vytvárať si rezervy pre neočakávané situácie, pre zaistenie na starobu alebo detí do budúcna,“ dodáva Kortusová.

Index ukazuje na zaostávanie slovenského školstva

Najvyššiu investičnú gramotnosť preukazujú na Slovensku najmä starší ľudia, v prípade mladších je pod základnou úrovňou sto bodov. A kým v Česku sa najviac zlepšujú najmladší, u nás zaznamenali najväčší medziročný prepad vedomostí. Dôvodom môže byť zaostávanie slovenského školstva, keďže najvyššiu mieru vedomostí preukazujú tí, ktorí sa vzdelávali ešte v dobách spoločného štátu.

Zlepšila sa generácia vo veku 27 až 35 rokov a ľudia 45+. „Škoda, že k zlepšeniu neprišlo aj u mladej generácie či u ľudí vo veku 36 až 45 rokov,“ komentuje Eva Sadovská, analytička finančnej spoločnosti WOOD & Company. Dodáva, že práve v čase rekordne vysokej inflácie v krajine by malo prísť k uvedomeniu si, že investovanie je jedným z kľúčových nástrojov, ako z dlhodobého hľadiska držať krok s infláciou, alebo ju poraziť. „Detailnejšie otázky o investovaní ale ukázali, že Slováci základným princípom investovania stále dostatočne nerozumejú, alebo si neveria,“ hovorí Sadovská.

Najlepšie výsledky sú v oboch krajinách v hlavných mestách – v Bratislave a Prahe. Na Slovensku zaostávajú predovšetkým východné regióny a trnavský kraj, v ČR je to severozápad a východ krajiny.

Detaily robia ľuďom stále problémy

Približne ¾ Čechov i Slovákov správne rozumejú pojmu inflácia, no problém im robí aj rozdiel medzi investovaním a sporením, ako i to, že s vyšším potenciálnym výnosom sa viaže aj vyššie riziko. V rámci Indexu investičnej gramotnosti si ale len tretina Slovákov a Čechov uvedomuje, že na rozdiel od sporenia nie sú pri investovaní výnosy zaručené. „Minulé výnosy nie sú relevantné pre určenie výnosov budúcich,“ hovorí Radim Krejčí, zakladateľ Portu a dodáva, že proti poklesom na akciových trhoch nie je možné poistiť sa. „Česi i Slováci zhodnocujú peniaze predovšetkým na sporiacich účtoch a iba menšina sa prikláňa k dlhodobému investovaniu. Tomu potom zodpovedajú nedostatočné vedomosti v oblastiach, ako je záruka budúcich výnosov či poistenie proti prípadným poklesom na trhoch,“ uzatvára Krejčí.

Skúsení sa podceňujú, neskúsení preceňujú

V oboch krajinách došlo k poklesu sebavedomia naprieč všetkými vekovými kategóriami. Iba na Slovensku mierne stúpla úroveň dôvery vo vlastné investičné znalosti u respondentov vo veku 27 až 44 rokov.

Prieskum potvrdil, že sebavedomie nezodpovedá skutočným vedomostiam ľudí o investovaní. Na Slovensku je pritom tento fenomén ešte silnejší než v Česku. Napriek tomu, že Slováci vedia o investovaní menej než Česi, veria si v ňom viac.

Za skúsených a znalých investorov sa na Slovensku považuje vyše tretina respondentov, v Česku iba štvrtina. Najmenej vo svoje schopnosti verí u nás najstaršia veková skupina, ktorá ale paradoxne dosiahla v prieskume najlepšie výsledky.

„Veľa ľudí začalo investovať počas pandémie covidu. Vtedy trhy zažívali zlaté časy, keď väčšina aktív stúpala na cene. Mnohí tak mohli získať presvedčenie, že sú na investovanie experti. Ak dali peniaze do čohokoľvek, darilo sa im,“ komentuje riaditeľ Portu Martin Luňáček. Rok 2022 však priniesol vytriezvenie. „Pozitívne na tom ale je, že ľudia získali skúsenosť. Zistili, že investície nie je možné brať ako lotériu, je potrebné k nim pristupovať s rozumom, dívať sa na ne dlhodobo, správne rozumieť, do akého finančného produktu dávam peniaze, aké sa k nemu viažu riziká a teda aj možné straty,“ hovorí Luňáček. Podľa neho je hlavným rizikom nedostatočná diverzifikácia, ktorá so sebou prináša možnosť veľkých strát ak si človek vyberie zle.

Odporúčanie analytikov: investujte s rozvahou

V dnešnej dobe je hlavnou snahou začínajúcich investorov poraziť infláciu, ideálne rýchlym ziskom a bez hlbšej analýzy. Tento fakt sa snažia využiť aj mnohí podvodníci. Vo všeobecnosti platí, že je dobre dať ruky preč od akejkoľvek investície, ktorá sľubuje vysoký výnos a zároveň sa prezentuje ako bez rizika.

Portu preto odporúča nikdy všetko nevsádzať na jednu kartu a investovať dlhodobo a pravidelne. Vidina rýchleho zisku môže viesť k zlým rozhodnutiam, a to najmä v kombinácii s vysokou mierou sebavedomia, ktorá však nezodpovedá skutočným vedomostiam a skúsenostiam. V takom prípade dokáže investor podceniť riziko, ktoré sa s jeho rozhodnutím spája.

„V štandardnom ekonomickom prostredí peniaze vždy postupne strácajú svoju hodnotu. V opačnom prípade by pojem inflácia neexistoval. Preto platí, že kto chce v dlhodobom horizonte zachovať a zvýšiť reálnu hodnotu svojich úspor, mal by ich investovať. To však neznamená, že investovanie je bez rizika, všetky stratégie sú správne a zvolené rozhodnutia netreba mať podopreté faktami. Získavanie skúseností a vedomostí spojených s investovaním má tak priamy vplyv na budúcu životnú úroveň ľudí. Preto ich netreba podceňovať, práve naopak,“ dodáva  Jana Brodani, výkonná riaditeľka Asociácie pre kapitálový trh Českej republiky.