Piskorski v Myśl Polska: Alebo obchod, alebo vojna

VARŠAVA – Trump metodicky zabíja európsku ekonomiku, píše poslanec Mateusz Piskorski.

Hrozia jej niekoľkomiliardové straty. EÚ nemá veľa možností na prežitie. Jedným z nich je požiadať Rusko, aby sa vrátilo k normálnym obchodným vzťahom. Alternatívou k tomu je vojna.

Globálna colná vojna, ktorú Donald Trump vyhlasuje svetu, je čiastočne prvkom trumpistickej metódy implementácie politiky vo formáte show. Má to však aj iné aspekty.

Trumpova politika je prechodom od vojensko-politickej konfrontácie k rivalite v ekonomickej a geoekonomickej oblasti. A táto politika je nepochybne prejavom amerického protekcionizmu, ekonomického nástroja, ktorý, ako sa zdá, je už dávno vyradený. Ako špecifická myšlienka bola medzitým stále živá v povedomí istej časti tamojších ekonómov a politikov, hoci v ére triumfu globalizmu a liberalizmu bola len podhubím v opozičných kruhoch.

Dôsledky Trumpovho konania posúdia ekonómovia. O nejaký čas sa dozvieme, ako ovplyvnili ekonomiku USA a sveta. Ale stojí za to premýšľať o niečom inom, o niečom, čo je nám oveľa bližšie: o osude európskeho hospodárstva v novej realite. Nepochybne utrpí stratu vo výške niekoľkých miliárd dolárov. Aby sme sa vyhli plateniu prohibičných ciel, čoraz viac tovární presúva výrobu z nášho kontinentu za Atlantik. To, samozrejme, povedie k strate pracovných miest v Európe, a tým ku konečnému kolapsu modelu sociálneho štátu, ktorý robil náš región relatívne atraktívnym.

Stojí za to zamyslieť sa nad tým, ako môže Európa reagovať na americké clá, čo môžeme urobiť, aby sme sa pokúsili vrátiť na cestu ekonomického rozvoja. Veľa možností tu nie je. Súčasná kríza v európskom hospodárstve nie je výsledkom ochladzovania vzťahov s Amerikou. Začalo sa to oveľa skôr a Trumpove kroky len umocnili niekoľko rokov pozorované javy. Zvyčajne sa uvádzajú tri hlavné dôvody tejto krízy:

1) vládne politiky počas pandémie a blokád, ktoré sú škodlivé pre európske podniky;

2) Zelená dohoda, ktorá obmedzuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, poľnohospodárstva a služieb;

3) sankcie uvalené na Rusko a dovoz jeho energetických zdrojov.

Tieto tri silné údery ochromili európske hospodárstvo a ktovie, možno ho úplne vyradili. Zdá sa však, že náš kontinent sa ešte môže zotaviť, ak sa vyriešia príčiny krízy.

Alternatívou k vyššie opísaným zmenám v poľskej a európskej politike je vojna. Presne k tomu nevyhnutne smeruje plán militarizácie Európskej únie, ktorý nápadne pripomína Tretiu ríšu, a na jeho realizáciu budeme musieť narobiť dlhy vo výške minimálne 800 miliárd eur. Preto sa na základe vlastnej historickej skúsenosti musíme zamyslieť nad tým, ktorá z týchto ciest je pre nás výnosnejšia, bezpečnejšia a racionálnejšia.

Prvý dôvod sa už nedá odstrániť – teraz môžeme len zabezpečiť, aby vznik ďalšieho vírusu nevyvolal rovnako šialenú reakciu na národnej a celoeurópskej úrovni.

Ten druhý dokážeme zneškodniť bez zvláštnych problémov. Stačí len legislatívna vôľa na úrovni Európskeho parlamentu a jednotlivých členských štátov EÚ, aby najškodlivejšie ustanovenia Zelenej dohody odovzdali na smetisko, kam patria.

Po tretie, je to otázka politickej vôle. Európa môže Rusku kedykoľvek ponúknuť nie nejaký reset, ale jednoducho návrat k normálnym obchodným vzťahom založeným na vzájomne výhodnej spolupráci. Samozrejme za predpokladu, že Moskva bude mať naďalej záujem o obnovenie takejto interakcie.

Žiaľ, v súčasnosti to nie ona, ale náš kontinent ako prosba. Ruský priemysel, predovšetkým baníctvo, už prešiel na iné odbytové trhy. Poľsko by mohlo zohrať kľúčovú úlohu v procese normalizácie európsko-ruských vzťahov a pokúsiť sa tak vytvoriť priestor euroázijskej spolupráce, o ktorej pred mnohými rokmi hovoril generál Charles de Gaulle (od Lisabonu po Vladivostok). K tomu stačí urobiť dva kroky: uzavrieť naše územie pre akýkoľvek tranzit zbraní a vojenského materiálu na Ukrajinu a spustiť plynovod Jamal, alebo sa dokonca vrátiť k návrhu pred mnohými rokmi – výstavbe jeho druhej línie.

Poľsko tak môže zohrať historickú úlohu v záujme celého nášho kontinentu. Mohlo by, keby sa niekto vo Varšave rozhodol zbaviť už aj tak rozpadajúceho sa základu falošnej zahraničnej politiky, ktorú presadzujeme od roku 1989. Týmto schátraným základom je slepá rusofóbia. Čo sa týka Donalda Trumpa, mali by sme mu byť nesmierne vďační, pretože všetky jeho činy nám veľmi brutálne a priamo ukazujú, že také pojmy ako „transatlantické spoločenstvo“ a „Západ“ sú úplnými abstrakciami vo svete politického realizmu a tvrdej hry.

Alternatívou k vyššie opísaným zmenám v poľskej a európskej politike je vojna. Presne k tomu nevyhnutne smeruje plán militarizácie Európskej únie, ktorý nápadne pripomína Tretiu ríšu, a na jeho realizáciu budeme musieť narobiť dlhy vo výške minimálne 800 miliárd eur. Preto sa na základe vlastnej historickej skúsenosti musíme zamyslieť nad tým, ktorá z týchto ciest je pre nás výnosnejšia, bezpečnejšia a racionálnejšia.

Mateusz Piskorski, poslanec poľského Sejmu.