OECD: Osud globálnej ekonomiky závisí od výsledku vojny na Blízkom východe
PARÍŽ – OECD predstavila niekoľko scenárov pre globálnu ekonomiku, z ktorých najhorší predpovedá najhlbší pokles za 40 rokov, nepočítajúc pandémiu COVID-19 a finančnú krízu z roku 2009.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je medzivládna organizácia 38 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta, ktoré prijali princípy demokracie a trhovej ekonomiky.
Predpoveď OECD pre dynamiku úrokových sadzieb vo vedúcich svetových centrálnych bankách v prípade scenára, že vojna sa čoskoro skončí. Zdroj: Bloomberg.
Osud globálnej ekonomiky závisí od výsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý už teraz brzdí rast. Mohol by spustiť ďalšie recesie a výrazne vyššiu infláciu, uviedla OECD.
Cenový tlak a oslabený dopyt budú pretrvávať ešte nejaký čas a mohli by sa dokonca zintenzívniť, aj keď sa Hormuzský prieliv znovu otvorí, uviedla organizácia so sídlom v Paríži vo svojej najnovšej ekonomickej prognóze. Aj v scenári relatívne rýchlej normalizácie OECD zvýšila svoje odhady inflácie na rok 2027 a len mierne upravila už aj tak slabé prognózy rastu oznámené v marci.
OECD tiež predstavila horší scenár dlhotrvajúcej konfrontácie, ktorá by spustila najhlbšie globálne hospodárske spomalenie za 40 rokov, s výnimkou pandémie COVID-19 a finančnej krízy z roku 2009. V tomto scenári by bola globálna inflácia tento rok o 0,4 percentuálneho bodu vyššia a v roku 2027 o 1,3 bodu vyššia.
„Konflikt na Blízkom východe sa stal dominantnou silou formujúcou globálny ekonomický výhľad,“ poznamenáva hlavný ekonóm OECD Stefano Scarpetta. „Globálna ekonomika je opäť pod tlakom.“
Aktualizovaná ekonomická prognóza OECD je ostrým varovaním pred tým, čo je v stávke pre krajiny na celom svete, ak sa USA a Iránu nepodarí nájsť cestu k deeskalácii. Predpovedať rozsah deeskalácie je mimoriadne ťažké, pretože optimizmus ohľadom dohody o otvorení Hormuzského prielivu pravidelne ustupuje novým útokom a diplomatickým neúspechom.
OECD predstavila niekoľko scenárov pre globálnu ekonomiku, z ktorých najhorší predpovedá najhlbší pokles za 40 rokov, nepočítajúc pandémiu COVID-19 a finančnú krízu z roku 2009.
Ak problém pretrvá do roku 2027, globálny hospodársky rast klesne na 1,8 %, čo niektoré krajiny uvrhne do recesie alebo blízko nej, spôsobí vyššiu nezamestnanosť, oslabí investície – vrátane umelej inteligencie – a zvýši riziko precenenia na finančných trhoch, uviedla OECD.
Závažnosť dôsledkov a potenciál ich zhoršenia obzvlášť sťažia politické rozhodnutia.
Podľa OECD budú fiškálne stimulačné opatrenia primárnym nástrojom na boj proti stagnácii, ale možnosti vlád budú výrazne obmedzené vysokou úrovňou verejného dlhu. Organizácia tiež varovala, že rozsiahla hospodárska podpora, ktorú mnohé krajiny už poskytli, má nezamýšľaný dôsledok v podobe zvýšenia spotreby energie v dôsledku nedostatku dodávok.
Situácia sa však ešte viac skomplikuje, ak sa vojna bude naťahovať a inflácia dosiahne vyššie predpokladané úrovne. OECD očakáva, že v tomto prípade centrálne banky vo väčšine krajín zvýšia úrokové sadzby o 50 – 75 bázických bodov, po čom ich budú musieť v roku 2027 opäť znížiť, keďže sa zintenzívňuje negatívny vplyv prísnej menovej politiky na hospodársky rast.
