Nové prvky vo financovaní vysokých škôl
BRATISLAVA – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR plánuje do financovania vysokých škôl zaviesť nový prvok – výkonnostné zmluvy. Informuje o tom ministerstvo na svojej stránke.
Ich cieľom bude viesť vysoké školy k lepším výsledkom, skvalitňovať vysokoškolské prostredie a zlepšovať prípravu študentov na vysokých školách.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling v sobotnej diskusnej relácii v RTVS uviedol, že rezort plánuje od roku 2021 zaviesť systém výkonnostných zmlúv. Vysoká škola sa zaviaže do dvoch rokov splniť konkrétne kvalitatívne kritériá a po jej splnení jej bude vyplatený konkrétny obnos financií. Kritériami môžu byť napríklad zvýšenie kvalityštúdia, zlepšenie prípravy študentov či zlepšenie profilácie vysokej školy.
„Hoci sú vysoké školy autonómne, toto je nástroj ako ich môžeme usmerňovať. Dokážeme ich takto motivovať k skvalitneniu, plneniu konkrétnych kvalitatívnych cieľov. Následne tak budeme môcť školy, ktoré tieto kritériá splnia, za ich nadpriemernú prácu aj finančne odmeniť,“ vysvetľuje minister školstva Branislav Gröhling. Dodáva, že výkonnostné zmluvy by mali byť do určitej percentuálnej výšky. V okolitých krajinách je to napríklad v rozsahu od 2 do 5 percent rozpočtu vysokej školy. „Aktuálne diskutujeme, či zmluva bude predstavovať balík financií navyše, alebo či zaviaže časť rozpočtu vysokej školy,“ uviedol šéf rezortu školstva.
Do marca 2021plánuje ministerstvo školstva urobiť audit vysokých škôl a preskúmať možnosti v oblasti ich profilácie a skvalitnenia. Následne prebehne diskusia s vysokými školami ohľadom výkonnostných zmlúv. Od septembra 2021 by mali vstúpiť do platnosti.
Ďalším z krokov na skvalitnenie vysokoškolského prostredia je nová metodika financovania vysokých škôl. Rezort plánuje meniť najmä kritériá financovania vedy a tvorivých činností akými sú vedecké granty či vedecká a umelecká činnosť. „Vysoké školy s nadpriemernými výsledkami vo vede a výskume dostanú podľa novej metodiky viac financií. Tie školy, ktoré nerealizujú vedecký výskum na tejto úrovni, sa môžu následne zamerať na profesijné bakalárske programy. To je aj cieľom novej metodiky,“ hovorí minister.
Podľa Gröhlinga chce rezort prostredníctvom novej metodiky financovania vysokých škôl vyprofilovať dve hlavné skupiny vysokých škôl – výskumné vysoké školy a profesijne-orientované vysoké školy, ktoré budú prioritne poskytovať profesijne zamerané bakalárske programy naviazané na potreby praxe a trhu práce.
