Nová výzva krajine: Don´t cry for me Argentina
Argentínske hospodárstvo prežilo opakujúce sa krízové stavy, v ktorom sa striedali obdobia recesie a s časmi vysokého hospodárskeho rastu Ekonomika a jej obyvatelia musia byť lepšie pripravení na o, aby boli odolnejšie voči otrasom. Konštatuje to posledná prehľadová štúdia, ktorú o tejto krajine pripravila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Argentínske hospodárstvo prežilo opakujúce sa krízové stavy, striedajúce sa medzi obdobiami recesie a vysokým hospodárskym rastom. Ekonomika a jej obyvatelia musia byť lepšie vybavené, aby boli odolnejšie voči otrasom. Povzbudzujúco, odvážne reformy úspešne premenili búrlivú ekonomiku Argentíny.
Teraz, keď sa ekonomika všeobecne stabilizovala, ekonomický prieskum OECD, pozostávajúci z viacero pohľadov OECD o Argentíne v roku 2017 odporúča ďalšie reformy, aby sa zabezpečil udržanie a zdieľanie pokroku. Priority by sa mali zamerať predovšetkým na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, pričom by sa mal posilniť rast zameraný na ľudí, aby sa výhody dostali všetkým argentínskym obyvateľom.
Tri výzvy
Zvyšné výzvy, ktorým čelí Argentína, sú tri. Po prvé, musí sa dosiahnuť dlhodobá makroekonomická stabilita, aby sa predišlo hospodárskym krízam, ktoré sa často zakladajú na problémoch v štátnych financiách. To možno dosiahnuť znížením mínusov rozpočtu a znížením hladiny cien. Po druhé, Argentína má dlhodobý problém, ako slabá návratnosť investícií a nízka produktivita práce v porovnaní s jej susedmi. Reformy sú potrebné okrem iného v oblasti hospodárskej súťaže, obchodu, infraštruktúry a zručností. Po tretie, nerovnosť, chudoba a neformálne vzťahy, teda známosti a protekcia, stále podkopávajú rast a blahobyt. Je potrebné vylepšiť vzdelávanie, predpisy, dane a právne predpisy na lepšiu ochranu študentov a pracovníkov a zlepšiť výsledky.
Zatiaľ čo Argentína urobila významné pokroky v zlepšovaní hospodárstva, správa varuje pred hrozbou prepadu spadnutia do krízy a zaostávaním veľkej často obyvateľov v príjmoch. Teraz, keď boli položené základy, Argentína by mala udržať tempo a otočiť sa ku kríze chrbtom.
Kríza v minulosti
Argentínska hospodárska kríza bola v rokoch 1998 až 2002.Začala sa poklesom reálneho HDP v roku 1999 a skončila v roku 2002 s návratom rastu HDP. Vyvrcholením krízy boli nepokoje v decembri 2001, počas ktorých bola krajina zahalená vlnou rabovania. Zároveň Argentína oznámila najväčšie nesplatenie verejného dlhu (default) vo výške miliárd amerických dolárov.
Jednou z príčin krízy boli peňažné reformy Domingo Cavallo, počas ktorých boli sprivatizované štátne firmy majetok a naviazal národnú menu peso na americký dolár (USD). Okrem toho vláda poskytla zahraničným investorom v Argentíne špeciálne podmienky. Boli úplne oslobodení od 5 do 25 rokov od daní. Zahraničné investície priniesli odliv z ekonomiky najmenej 280 mld. USD.
Pevná väzba na drahú menu, ktorou je americký dolár, spôsobila, že argentínske tovary neboli konkurencieschopné, čo následne nepriaznivo ovplyvnilo rozvoj priemyslu. Okrem toho Argentínska centrálna banka v dôsledku pevnej väzby zbavila možnosť skutočného ovplyvnenia situácie v ekonomike. Brazília v roku 1999 devalvovala, čím sa jej ekonomika stala atraktívnejšou v porovnaní s Argentínou pre investorov úvery na pokrytie rozpočtového deficitu. V priebehu rokov keď boli premiérmi Carlos Menem a Fernando de la Rua vzrástol verejný dlh na 132 mld. USD. To následne viedlo k značným nákladom na jeho splácanie. Krátko pred tým ako krajina vyhlásila bankrot. však Medzinárodný menový fond (MMF) odmietol poskytnúť Argentíne nové pôžičky. MMF najprv nemal vážne pripomienky k Argentíne a poskytoval jej pôžičky. V roku 2001 sa postoj MMF voči krajine úplne zmenil.
