Nobelova cenu za ekonómiu: Nordhaus a Romer

Nobelovu cenu za ekonomiku v roku 2018 získali autori výskumu v oblasti inovácií, klímy a ekonómie, uviedol Nobelov výbor. Jubilejnú 50. cenu udelili američanom Williamovi Nordhausom a Paulovi Romerovi.

William Nordhaus skúma vplyv ekonomických procesov na prírodu. Získal ocenenie “na integráciu zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy”.

Paul Romer je jedným zo zakladateľov novej teórie ekonomického rastu, ktorý považuje krízy za obdobie nových príležitostí. Cena mu udelili s odôvodnením “za integráciu technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy”.

Nordhaus sa stal prvým ekonómom, ktorý navrhol jednoduché, ale dynamické a kvantitatívne modely globálneho ekonomicko-klimatického systému, ktoré sa teraz nazývajú integrované hodnotiace modely (IAM). Jeho nástroje nám umožňujú simulovať, ako by sa v budúcnosti spoločne vyvíjali hospodárstvo a podnebie v rámci alternatívnych predpokladov o fungovaní prírody a trhovej ekonomiky vrátane príslušných politík. Jeho modely sa zaoberajú otázkami o vhodnosti rôznych globálnych scenárov a špecifických politických zásahov.

Romer ukázal, že neregulované trhy prinesú technologickú zmenu, ale majú sklon podhodnocovať výskum a vývoj a nové výrobky, ktoré vytvoril. Riešenie tohto nedostatočného stavu si vyžaduje dobre navrhnuté vládne zásahy, ako sú dotácie na výskum a vývoj a regulácia patentov. Jeho analýza hovorí, že takéto politiky sú nevyhnutné pre dlhodobý rast nielen v rámci krajiny, ale aj celosvetovo.

Na rozdiel od Nobelových cien v oblasti fyziológie a medicíny, chémie, fyziky a literatúry a ceny za mier, cenu za ekonomiku nezaložil Alfred Nobel, ale Švédska banka v roku 1969. Jej veľkosť sa rovná sume “hlavných” ocenení. V roku 2017 Nobelova nadácia zvýšila odmeny pre laureátov o jeden milión švédskych korún, čo je o 12,5%, teraz má cena hodnotu 9 miliónov švédskych korún, čo je približne 1,12 milióna dolárov.

Cenu môže dostať nielen jeden ekonóm, ale aj niekoľkí. Laureáta, alebo laureátov vyhlasujú druhý októbrový pondelok v Štokholme. Odovzdáva sa každoročne 10. decembra. Proces výberu laureáta, alebo laureátov, každej následnej ceny pozostáva z nasledovných etáp:

1. Nobelovský výbor posiela asi 3 000 ankiet presne určeného vzoru preto, aby ju vyplnili známy vedci, ktorých považuje za dôstojných pri výbere laureáta ceny (je to september, ktorý predchádza roku udelenia ceny.
2. Nobelovský výbor spracováva získané ankety (posledný termín odovzdania je 31. január) a vyberá vedcov, ktorí boli spomínaní hoci len niekoľko razy (zvyčajne je to 250 – 350) vedcov (február).
3. Nobelovský výbor navrhuje špeciálne vybraným expertom zhodnotiť prácu kandidátov (marec – máj)
4. Nobelovský výbor zostavuje správu pre Švédsku kráľovskú akadémiu vied na základe získaných expertných hodnotení. Správu podpisujú všetci členovia výboru (jún – august)
5. Správa putuje do akadémie vied: Diskutuje sa o nej na dvoch rokovaniach ekonomickej sekcie (september).
6. Švédska kráľovská akadémia vied volí laureáta väčšinou hlasov; výber je konečný a nediskutuje sa o ňom; vyhlasuje sa laureát ceny (október).
7. Laureát, alebo laureáti získavajú cenu v Štokholme spolu s laureátmi z iných vedných odborov (10. december )

Cena Švédskej národnej banky za ekonomické vedy pamäti Alfreda Nobela  (Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), neoficiálne Nobelova cena za ekonómiu. Cenu udeľuje raz ročne Švédska kráľovská akadémia vied. Je najprestížnejšou cenou v oblasti ekonomických vied. Na rozdiel od ostatných cien, ktoré sa udeľujú na špeciálnej ceremónii, daná cena nie je súčasťou testamentu Alfreda Nobela. Pripomeňme si zaujímavé fakty.

Továreň na výrobu dynamitu Dynamit-Nobel v Bratislave založil roku 1873 Alfréd Bernhard Nobel, švédsky strojný inžinier, ktorý sa rovnako ako jeho otec Alfréd Nobel venoval výskumu v oblasti chémie, a najmä účinkom rôznych druhov výbušnín. Mladý Nobel vyrobil z nitroglycerínu a infuzóriovej hliny dynamit. Tento svoj veľký vynález vedel využiť na podnikanie. Spojil sa s obchodníkom Maxom Philippom z Hamburgu a založili obchodnú spoločnosť.

Nitroglycerin Aktiebolaget AB, Švédsko – 1864

Nitroglycerine Company, Nórsko – 1865

Dynamite Company, Nemecko – 1865

United States Blasting Oil Company, USA – 1866

Dynamitka Nobel Co v Zámkoch pri Prahe – 1868

Dynamite Nobel Paulilles, Francúzsko – 1870

British Dynamite Company, 1870

Dynamitka v  Ardeer pri meste Stevenston, Škótsko – 1873

Dynamitka v  Avigliane, Taliansko – 1873

Dynamitka v Bratislave, Rakúsko – Uhorsko – 1873

Keď Alfred Nobel zomrel bol vlastníkom 93 podnikov na výrobu dynamitu v Európe a Amerike. Vyrábali 66 000 ton výbušnín ročne.