Niektoré myšlienky ekonóma Milana Šikulu
Ekonóm Milan Šikula sa natodi1 24. decembra 1941 v Kremnici. Pred časom nás opustil. Pripomeňme si niektoré z jeho myšlienok, ktoré pred časom povedal na rôznych konferenciách.
Milan Šikula sa venoval aj najmä aktuálnym otázkam svetovej ekonomiky. O kríze ekonomiky v rokoch2008 – 2009 povedal niekoľko základných myšlienok. Pre túto krízu je charakteristické to, že je sa nej kumuluje všetko súčasne. Ide o kvalitatívne nový jav. Bezprecedentné javy skĺbené v tejto kríze ovplyvňujú celú ekonomiku aj spoločnosť. Odhalila základné protirečenia celého civilizačného vývoja. Znamenala spochybnenie dlhodobo prevládajúceho hlavného prúdu. Presadzoval sa od osemdesiatych rokov. Ostatné myšlienkové prúdy boli potláčané. Kríza a je dopady spochybnili aj časť ekonomickej teórie. Nastolili mnoho nových otázok. Je potrebné sa im venovať.
Štyri línie
Na základe analýzy poznatkov o kríze Milan Šikula definoval štyri línie oblasti ekonómie, ktoré by mali predznamenať metodologické inovácie. To by sa malo vnímať ako výzva. Okrem iného by to malo znamenať zmenu v samotnom ekonomickom výskume.
- adekvátnejšie reflektovať novú kvalitu ekonomických javov. V rámci krízy je celý rad nových javov.
- V minulosti tieto javy neexistovali a vyžadujú si úplne iný prístup, oproti štandardným metódam. Treba vyžívať metódy, ktoré boli kedysi na okraji, alebo boli z ideologických dôvodov potlačené. Treba ich rehabilitovať a vrátiť sa k nim.
- Odhaľovanie cielených, alebo zámerných teoretických prístupov. Väčšinou odvádzali a odvádzajú pozornosť od podstaty problému. Zastávajú a podporujú aktérov, ktorí spôsobili krízu.
- Spochybnenie doterajších paradigiem.
Milan Šikula uviedol niekoľko komentárov k jednotlivým bodom:
Ústav medzinárodnej ekonomiky v Kieli napísal kritiku, či sebakritiku ekonomickej vedy. Tvrdia, že ekonomická veda neadekvátne reflektovala ekonomickú vedu. Ekonomické modely založené na princípe ekonomickej rovnováhy, ktorá pochádza z fyziky nemôžu reflekovať zmeny. Podľa nich by si ekonómovia mali vypracovať morálny ekonomický kódex. Ten by mal hovoriť o tom, že ekonómovia by nemali podliehať rôznym záujmom a tlakom. Zjednodušené používanie model viedlo k dezinterpretáciám. Slabé prepojenie na prax viedlo k chybám. Čo je zdroj súčasnej krízy. Množstvá derivátov, ktoré mali zabrániť neurčitostiam mali viesť k deformáciám. Dôležitý je super dlhý finančný cyklus. Finančný sektor sa od osemdesiatych rokov úplne odpútal od reálnej ekonomiky. Nesúlad množstva peňazí v ekonomike viedol k nezmyslom. To nie je možné postihnúť teóriou všeobecnej rovnováhy. Pre pochopenie týchto javov sú potrebné zložitejšie modely. Dôležitý je Karol Marx, s ktorého argumentmi sme kedysi pracovali. Príčinou krízy je nedostatok kúpyschopného dopytu. Tí čo by mali generovať dopyt, jednoducho nemajú peniaze.
Inštitucionalizácia morálneho hazardu. Odtrhnutie finančného sektora od reálnej ekonomiky viedlo k vytvoreniu ekonomiky kasína. Výsledky ekonomiky boli generované hazardom. Čísla nie vždy musia odráźať reálny stav. Dôkazom toho je audítorská správa o stave americkej ekonomiky zostavená podľa účtovných štandardov. Podľa údajov o raste HDP americká ekonomika stúpala. Podľa údajov z audítorskej správy oscilovala okolo nuly. Zaujímavou oblasťou podľa Milana Šikula je optimalizácia rizík.
Teória konvergencia je aktuálna aj dnes. V šesťdesiatych rokoch prišiel so zaujímavými závermi John Kenneth Gailbraight. Už vtedy hovoril, že veľkú moc nadnárodných korporácií by mal vyvažovať štát.
HDP, HNP
Jedno z jeho posledných vystúpení bolo na klube Nového slova. Venoval sa na ňom hospodárskej politike amerického rezidenta Donalda Trumpa. Milan Šikula v tomto referáte poznamenal, že prístup rakúsko-amerického ekonóma Josepha znie: „za oceánom údajov, je potrebné hľadať veľa vysvetlení.“
Profesor Šikula povedal, že predtým ako sa používal ukazovateľ hrubého domáceho produktu sa používal ukazovateľ hrubého národného produktu. HDP charakterizuje to čo sa vytvorilo na území daného štátu, HNP je dôkazom toho, čo sa vytvorilo v zahraničí. Je bieda USA v tom, čo charakterizoval Donald Trump, alebo v niečom inom? Väčšina transnacionálnych korporácií sídli v USA a zisky získavajú v zahraničí. Nie je to pomoc zahraničiu, ale jeho tvrdé vykorisťovanie. Preto je zadlženie USA z tohto hľadiska veľký paradox. Zadlženosť USA bola nedávno 3,6 razy väčšia ako jeho celý HDP. Domácnosti majú zadlženosť rovnú ročnému HDP, vláda väčšiu a najväčšiu majú finančné inštitúcie.
Najväčšie zisky sa utápajú v daňových rajoch. Ide o otázku ekonomickej moci. Čína pred tromi rokmi predbehla USA. HDP nie je ukazovateľom čo robí USA svetovou veľmocou. Ekonomická moc sú zisky transanacionálnych korporácií. Okrem nich je to financialzácia ekonomiky.
Čo to je? Na túto rétorickú otázku profesor Šikula povedal. Od roku 1970 do roku 2010 sa zmenila štruktúra ziskov. V sedemdesiatich rokoch bol podiel finančných korporácií na ziskoch 12 %, podiel firiem reálnej ekonomiky bol 70%. V súčasnosti má finančný sektor približne 40% podiel na ziskoch. Reálna ekonomika má len 15%. „Treba si uvedomiť, že do akej miery sú peniaze reálne, a do akej sú fiktívne?“ V ekonomike je veľa nekrytých peňazí znásobovaných finančnými inováciami.
Je dôležité podľa Milana Šikulu reagovať na veci, ktoré sa v globálnej ekonomike zmenili. Donald Trump podľa Milana Šikulu povedal to, čo platí pre všetky štáty. „Každý štát má mať právo presadzovať si národnoštátne záujmy.“
Profesor Šikula o úlohe marxizmu v období medzi svetovými vojnami povedal:
- v marxistickej ekonómii sa objavila prvá teória ekonomického rastu (Inštitút konjunktúry) ;
- v Sovietskom zväze vznikla prvá medziodvetvová analýza ekonomiky;(model input – output Wassiliho Leontieffa vznikol v Štátnej plánovacej komisii ZSSR.
- Dnes chýba komplexný pohľad Karla Marxa a jeho metodológia.
Milan Šikula ukončil vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1964 získaním titulu inžinier ekonómiena Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave.
Hodnosť kandidáta vied získal obhajobou práce v roku 1968 na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave v odbore ekonomická teória na tému “K teórii medziná-
rodnej ekonomickej integrácie”. V roku 1984 získal v odbore ekonomická teória obhajobou práce na tému “Úloha štátu vo vonkajších ekonomických vzťahoch” na Ekonomickom ústave SAV vedeckú hodnosť doktor vied.
Habilitačnú prácu na tému “Globalizácia rázcestie civilizácie” obhájil a habilitačné konanie ukon-
čil v odbore svetová ekonomika na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 1999. Za profesora ekonómie bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky v roku 2004. Témou inauguračnej prednášky na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v odbore svetová ekonomika boli “Premeny komparatívnych výhod v procese globalizácie”.
V rokoch 1968 – 1972 pôsobil M. Šikula na Katedre politickej ekonómie Vysokej školy ekonomickej v Bratislave ako odborný asistent, kde sa venoval výskumu integračných procesov. Od roku 1972 do roku 1990 pôsobil na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedúci odboru a zástupca riaditeľa. Odborne sa venoval problematike výskumu hospodárskeho mechanizmu a medzinárodnej integrácii.
V roku 1991 (január – august) pracoval na Ministerstve pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky ako zástupca riaditeľa zahraničného odboru. V rokoch 1991 až 1993 bol zodpovedný za zahraničný platobný styk a devízové obchody ako riaditeľ medzinárodného odboru Inves-
tičnej a rozvojovej banky, a.s. Rovnakú pracovnú pozíciu zastával v rokoch 1993 – 1995 v Devín Banke, a.s. V rokoch 1995-1999 bol riaditeľom reprezentácie v SR v Investičnej a poštovej banke, a.s.
V rokoch 2000 – 2002 pôsobil ako generálny riaditeľ Slovenskej konsolidačnej, a.s., a bol zodpovedný za stratégiu a realizáciu pohľadávok z bánk. Od marca 2002 pôsobí na Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky SAV (od 1. 1. 2006 premenovaný na Ekonomický ústav SAV).
