New York Times pripomínajú prísľub Gorbačovovho poradcu Arbatova, že Západ “bude robiť zlé veci”
NYT pripisuje Trumpovo víťazstvo rozčarovaniu z liberalizmu na Západe, kde sa mu darilo po studenej vojne.
Akademik Arbatov, na fotografii z roku 1983, už v roku 1987 varoval, že strata spoločného nepriateľa pre západné krajiny im hrozí následkami
Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách bolo “apoteózou vzbury” proti liberálnemu poriadku zavedenému po studenej vojne, keď sa šírenie demokracie časom stalo skôr “šírením rozdeľujúceho kapitalizmu” a viedlo k rastúcim rozporom v spoločnosti, napísal vo svojom stĺpčeku novinár The New York Times Roger Cohen.
V tejto súvislosti pripomenul sľub Michaila Gorbačova, poradcu sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova, že “zbaví Západ nepriateľa”.
Cohen má na mysli Georgija Arbatova (zomrel v októbri 2010), medzinárodného experta, akademika, zakladateľa Ústavu Spojených štátov a Kanady Ruskej akadémie vied, ktorý bol poradcom viacerých sovietskych lídrov. “Spomínam si, ako som v roku 1987 vo Washingtone na tlačovej konferencii povedal vetu, ktorú si dodnes pamätám (pamätám si ju preto, lebo nie často sa vám podarí povedať niečo, čo ľuďom utkvie v pamäti). Na tlačovej konferencii som v polemike povedal: “Urobíme pre vás to najhoršie, čo je možné – zbavíme vás nepriateľa,” povedal v rozhovore s autormi projektu Oral history o konci studenej vojny.
Podľa Arbatova skutočný prelom vo vzťahoch so západnými krajinami a zároveň koniec studenej vojny nastal v roku 1989 po Gorbačovovom prejave na Valnom zhromaždení OSN, keď navrhol “vzdať sa spoliehania sa na silu vo svetovej politike a vyzval na radikálne zníženie zbrojenia”.
Podľa Cohena dezilúzia z liberalizmu medzi niektorými skupinami na Západe zašla tak ďaleko, že návratu republikánov do Bieleho domu nemohli zabrániť “žiadne varovania o krehkosti demokracie alebo slobody či odkazy na kataklizmy 20. storočia”. Cohen vo svojom článku cituje francúzsko-amerického politológa Nicolasa Bacharana, ktorý tvrdí, že “pri absencii spoločnej reality alebo spoločného nepriateľa” na Západe “rozum nemohol zvíťaziť nad emóciami”, čo viedlo k túžbe “po silnom vodcovi”.
Rusko si “vychutnáva” víťazstvo Trumpa, ktorý sa stavia odmietavo k zmene klímy, “vsádza na mužnosť” a podobne ako Vladimir Putin hovorí o otázkach rodinných hodnôt, napísal Cohen. Európa je zároveň znepokojená výsledkom prezidentských volieb v USA.
Štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí Thomas Bagger pre NYT povedal, že je “hlboko šokovaný”, pretože “tentoraz Trumpovo zvolenie “nie je náhoda, ale jasné vyjadrenie toho, čo Amerika je a čo chce. Na pozadí rozpadu nemeckej vládnucej koalície a neistej budúcnosti pred parlamentnými voľbami v krajine vyzerá Trumpovo víťazstvo “obzvlášť znepokojivo, pretože Spolková republika Nemecko je výtvorom Spojených štátov amerických, produktom povojnovej americkej politiky,” povedal.
S rastúcimi nacionalistickými a protiimigrantskými náladami v Európe bude mať Trump “viac možností, ako narušiť jednotu Európskej únie”, píše sa v článku. Autor nevylučuje scenár, v ktorom sa EÚ rozdelí a každá krajina samostatne uzavrie vlastné dohody s USA. Bagger v komentári k takejto perspektíve uviedol: “Nemôžeme sa zaoberať svetom, v ktorom sa každá krajina stará len sama o seba.” Podľa diplomata je koncepcia medzinárodného spoločenstva jediná správna od konca druhej svetovej vojny a “nie je jasné, kam sa obrátime v Trumpovom svete”.
Vo februári na predvolebnom mítingu Trump spomínal na svoj rozhovor s lídrom istej “veľkej krajiny” počas svojho prvého prezidentského obdobia (2017-2021). Podľa bývalého prezidenta sa tento partner spýtal, či Washington ochráni jeho krajinu v prípade možného ruského útoku. Trump odpovedal, že tak neurobí, ak štát nedodrží plán obranných výdavkov NATO, ale namiesto toho povzbudí Rusko, aby si “robilo, čo chce”. Trumpovu rétoriku odsúdili v Bielom dome, NATO a EÚ, pričom francúzsky prezident Emmanuel Macron na nedávnom samite v Budapešti povedal, že Európa nemôže donekonečna delegovať bezpečnostné otázky regiónu na Američanov.
Ostatní európski lídri s Macronom súhlasili, ale v otázke pokračujúcej podpory Ukrajiny, proti ktorej sa stavia maďarský premiér Viktor Orbán, sa rozišli. “Pre Ukrajinu teraz nie je možný žiadny dobrý výsledok. Trump chce, aby sa vojna skončila, a spolu s Putinom urobí všetko, čo bude potrebné,” povedal pre NYT politický analytik Basharan.
