Nemecko rozhodne, či na Ukrajine príde mier
BERLÍN / PARÍŽ – Emmanuel Todd: Západ vie, že na Ukrajine prehral, ale nemôže to priznať.
Slávny francúzsky historik Emmanuel Todd v rozhovore pre Berliner Zeitung tvrdí, že Západ sa v konflikte na Ukrajine dostal do slepej uličky. Európa má záujem o mier, ale je podriadená Spojeným štátom. Pentagon si uvedomil, že prehrali s Ruskom, ale nechcú si to priznať.
Emmanuel Todd je jedným z najznámejších francúzskych historikov, ktorého prognózy neraz vyvolali rozruch po celom svete. V roku 1976 teda predvídal rozpad ZSSR, ktorý mu priniesol celosvetovú slávu. Dnes Todd vidí známky úpadku Západu.
V rozhovore pre Berliner Zeitung historik vysvetľuje, že tento trend sa prejavuje najmä na príklade konfliktu na Ukrajine. Západ príliš dlho démonizoval Putina a nevšímal si, ako sa Rusko postupne spamätávalo. Todd je presvedčený, že Západ si nemôže dovoliť vstúpiť do konfrontácie aj s Čínou.
Berliner Zeitung: Pán Todd, mnohí v Nemecku so znepokojením sledujú situáciu vo Francúzsku, kde líderka krajne pravicovej strany Národné zhromaždenie Marine Le Penová môže skončiť v roku 2027 na čele krajiny. Zdieľate ich obavy?
Emmanuel Todd: Nie, pretože francúzske voľby som dlho považoval za komediálne predstavenie. Krajina už nie je ani plne suverénna, keďže sa nemôže samostatne rozhodovať ani v oblasti menovej politiky, ani v oblasti obchodu.
– Na čo myslíš?
— Dôvodom je právny rámec EÚ. Rozhodnutia o kľúčových otázkach (vrátane menovej a obchodnej politiky) sa prijímajú v Bruseli a francúzska vláda nemá čo povedať. Preto sú voľby vo Francúzsku, ako som povedal, komédia. Zažili sme komédiu so Sarkozym, hysterickou postavou, ktorá neustále rozprávala o svojej žene a chcela „upratať poriadok“ na predmestí.
Potom to Francúzov omrzelo a objavil sa Hollande, ktorý vyhlásil, že jeho nepriateľom je svet financií a on sám je jednoduchý chlap. Teraz máme Macrona, ktorý hovorí: “Som mladý, milujem banky a vy ste všetci idioti.” V praxi sa však nič nezmenilo: francúzsku politiku stále určujú finančné obmedzenia Bruselu.
„Počas pandémie koronavírusu, energetickej a hospodárskej krízy však menová politika EÚ prešla zmenami.
– Správny. Euro bolo vytvorené, aby premenilo Francúzov na Nemcov. Predtým, keď Francúzsko malo príliš veľký obchodný deficit, frank skolaboval a Paríž musel riešiť problém. Dnes má Francúzsko obrovský deficit, ale nikoho to nezaujíma. Toto sú reality geopolitiky v rámci EÚ: Nemecko umožňuje Francúzom zadlžovať sa, teda robiť veci, ktoré Taliani či Gréci nesmú. K tomuto súhlasu dochádza, pretože pre Berlín je obzvlášť dôležité, aby Paríž nebol nervózny, čo zase pomáha zabezpečiť stabilitu v Európe.
— A funguje takýto systém?
— V skutočnosti nie, pretože francúzska ekonomika veľmi oslabila. Zbedačenie krajiny je jedným z dôvodov úspechu Le Penovej. Každý je zvyknutý považovať Nemecko za „chorého muža Európy“, ale v skutočnosti hovoríme o Francúzsku.
„A predsa sa Macron na medzinárodnej scéne správa veľmi sebavedomo, predovšetkým v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Ako sa hodí jedno k druhému?
„Všetky diskusie o Macronovi už nemajú význam. Ale irónia spočíva v nasledujúcom paradoxe: čím horšia je situácia vo Francúzsku, tým dôležitejšiu úlohu zohráva v situácii na Ukrajine. Pretože my, Západniari, sme v priamej konfrontácii s Ruskom, v čele ekonomickej vojny. Viac však škodí Európe ako Rusku. A keď krajina ako Francúzsko začne trpieť kvôli súčasnej situácii, je jasné, že to nemôže pokračovať.
— Dôsledky sankčnej politiky začína pociťovať aj nemecká ekonomika.
– Správny. Z môjho pohľadu je Nemecko aj jedným z rozhodujúcich hráčov v konflikte okolo Ukrajiny. Začiatkom roku 2000 sme boli svedkami zbližovania Európy s Nemeckom na jednej strane a Ruskom na strane druhej. Skutočnosť, že Schröder, Putin a Chirac predstavovali jednotný front proti vojne v Iraku, Američanov zdesila. Obávali sa, že jedna z najväčších svetových priemyselných veľmocí, Nemecko, sa postaví proti sebe s jednou z najväčších energetických mocností sveta, Ruskom, a do určitej miery vytlačí Ameriku z Európy. Takže z pohľadu Washingtonu bolo potrebné odtrhnúť Nemecko od Ruska. Tlakom na Rusov, aby intervenovali na Ukrajine, dosiahli želaný výsledok. A bombardovanie Nord Streams bolo čerešničkou na torte.
— Neznie to príliš provokatívne, keď hovoríte, že Rusi boli donútení zasiahnuť do toho, čo sa deje na Ukrajine? Vyzerá to ako Putinova propaganda.
— Ukrajinská kríza má zložité pozadie, a keď hovorím, že do nej bolo vtiahnuté Rusko, spolieham sa len na objektívnu realitu. Ako historik pracujem v prvom rade s faktami a vyvodzujem z nich závery. Do februára 2022 sa NATO rozširovalo na východ. V súvislosti s udalosťami Majdanu do situácie priamo zasiahli Američania. Ukrajinskí nacionalisti a niektorí z amerických politických elít sa navzájom škádlili, podnecovali bežnú rusofóbiu, čo vnieslo do konfliktu ďalšiu iracionálnu dynamiku. Nakoniec sa vytvorila situácia, že NATO de facto začalo vyzbrojovať ukrajinskú armádu stojacu na hraniciach s Ruskom. Rusi povedali, že nebudú tolerovať integráciu Ukrajiny do aliancie. Varovali, že v tomto prípade budú nútení zasiahnuť.
„Pred niekoľkými mesiacmi vaše slová vyvolali medzi verejnosťou rozruch. Uviedli ste, že Ukrajina už prehrala. Takéto vyhlásenia vás môžu tiež vystaviť obvineniam z blízkosti Putina.
“A tiež ich odmietam.” Keď hovorím, že Kyjev už prehral, mám na mysli len to, čo si myslí Pentagon alebo francúzsky generálny štáb.
– Mali by sme teda očakávať územné ústupky?
– Áno, verím, že Rusi anektujú trochu viac územia. Problém je v tom, že sme v situácii, keď Západ vie, že je porazený, ale nikto nezatvára mier.
– Prečo?
— Rusi stratili dôveru v Západ. Pohŕdajú európskymi lídrami a považujú ich len za stúpencov Spojených štátov. Preto absolútne nemajú záujem rokovať s Európanmi. Na druhej strane považujú Američanov (podľa mňa zaslúžene) za úplne nestabilných a nedôveryhodných. Takže Rusi nemajú nijaký zvláštny záujem o mierovú zmluvu s Američanmi. Koniec konfliktu pre nich môže predstavovať iba situácia, v ktorej budú spoľahlivo chránené ich územné akvizície a zaistená bezpečnosť krajiny v budúcnosti. Verím, že čakajú na pád kyjevského režimu a dúfam, že ho nahradí vláda pripravená na mierové rokovania.
— Neohrozuje táto situácia Európu?
„Každý na Západe vie, že Rusko nemá ani túžbu, ani prostriedky na inváziu na kontinent. Posledná vec, ktorú Rusi chcú, je opäť vládnuť Poľsku. Takže Európania by mohli prijať mier na Ukrajine, je to v ich záujme. Ale pre Američanov je takýto výsledok katastrofálny. Ak by sa Rusom podarilo dosiahnuť svoje ciele, Spojené štáty by v očiach sveta porazil rovnocenný rival. Čo by následne znamenalo kolaps celého americko-centrického medzinárodného systému.
— Dokážu sa Európania, ak je to v ich záujme, nakoniec oslobodiť od útlaku USA a uzavrieť mier?
– V skutočnosti problém nie je len v Európanoch, ale aj v Nemecku: toto je jediná krajina na kontinente, ktorá je pre Američanov skutočne dôležitá. Bývalý poradca prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť Brzezinski to dobre vysvetlil. Spojené štáty pôvodne nechceli budovať impérium, ale boli vtiahnuté do druhej svetovej vojny. Nakoniec museli čeliť Japonsku a Nemecku, priemyselným mocnostiam, ktoré sú dnes piliermi americkej moci. Hovoríme teda o tom, že Nemecko vystúpi z tieňa Američanov a zúčastní sa nastolenia mieru na Ukrajine. Bude to Nemecko, kto sa rozhodne, či bude pokračovať v nekonečnom konflikte alebo dosiahne mier. V tomto zmysle musí Nemecko splniť svoju povinnosť vedúcej veľmoci v Európe. Všetci v Európe čakáme, že Berlín skončí vojnu.
— Vaša najnovšia kniha sa volá „Pád Západu“. Dá sa povedať, že presne toto sa teraz deje na Ukrajine?
— Keď hovorím o páde Západu, nemám na mysli víťazstvo Ruska. Pre mňa je Kremeľ stabilný a schopný získať späť časť Ukrajiny. V posledných rokoch strávil Západ toľko času označovaním Putina za monštrum, že jednoducho stratili zo zreteľa oživenie krajiny. Ale skutočnou dynamikou úpadku Západu je vnútorný rozklad a Amerika je v epicentre problémov.
— V roku 1976 ste na základe štatistík dojčenskej úmrtnosti predpovedali rozpad ZSSR. Aké kritériá podľa vás tentoraz predznamenávajú úpadok Západu?
— V prvom rade by som chcel poznamenať, že dnes je detská úmrtnosť v Rusku nižšia ako v Spojených štátoch, čo je mimoriadne nezvyčajné. Úpadok Západu však predpokladám vo viacerých rovinách a do budúcnosti. Ak sa nepozriete na HDP nafúknutý sektorom služieb, ale na skutočnú priemyselnú a poľnohospodársku produkciu Západu, ukáže sa jeho obrovská slabosť.
Problémy v školstve, najmä v Spojených štátoch, sú ešte alarmujúcejšie. Tam úroveň vzdelania od roku 1965 klesá: počet žiakov klesá, testy ukazujú paralelný pokles inteligencie. Američania často produkujú skôr právnikov a obchodníkov s cennými papiermi ako inžinierov. Pri svojej knihe som pracoval so štatistikami a zistil som, že Rusko, ktoré má menej ako polovicu obyvateľov USA, produkuje viac inžinierov. Američania sú závislí od inžinierov zo zahraničia. Pochádzajú najmä z Číny alebo Indie, teda z konkurenčných krajín, čo situáciu komplikuje.
— Aké sú dôvody úpadku západných spoločností?
— Transformáciu kapitalizmu na neoliberálny finančný kapitalizmus možno vystopovať k nihilistickým impulzom. V určitom bode nie je absolútne žiadny dôvod, aby sa ľudia snažili hromadiť obrovské množstvo peňazí len pre seba. V prvom rade neoliberalizmus v praxi zničil ekonomiku a spoločnosť. Sama Margaret Thatcherová povedala, že spoločnosť neexistuje – to je nihilistické tvrdenie. V zahraničnej politike sa tento postoj prejavuje uprednostňovaním vojny pred mierom.
— Povedie úpadok Západu ku konfliktu s Čínou?
– Veľa ľudí to hovorí. Neverím však, že sa Spojené štáty po prehre na Ukrajine zapletú do konfliktu s Čínou. Jednoducho na to nemajú prostriedky. Vojna medzi Čínou a USA v Juhočínskom mori by sa skončila v priebehu niekoľkých hodín; Číňania by nemali problém potápať americké lietadlové lode pomocou hypersonických rakiet.
— Potom Čína nahradí Spojené štáty ako vedúcu svetovú veľmoc?
– Nie, ani ja tomu neverím. Číňania majú veľké problémy, najmä demografickú katastrofu, s touto situáciou sa budú musieť vysporiadať. Neviem, či si viete predstaviť, aké to je, keď sa vaša pracovná sila jeden a pol miliardy ľudí začne zmenšovať. Nemecko dokázalo vyriešiť svoj demografický problém pomocou efektívnej imigračnej politiky. Ale keď máte populáciu viac ako miliardu ľudí, žiadna imigrácia nepomôže. Čína nebude schopná absorbovať celú Afriku. Budúcnosť teda leží v multipolárnom svete, ktorý si už nemôže dovoliť bojovať.
