NBS: globálna ekomomika má dopad na Slovensko
Banková rada NBS prerokovala strednodobú predikciu a konštatovala, že spomaľovanie globálnej ekonomiky, predovšetkým eurozóny, výrazne ovplyvňuje ekonomický vývoj na Slovensku. Významné zníženie tempa zahraničného dopytu a pretrvávajúce slabšie výsledky automobilového priemyslu vo veľkých ekonomikách eurozóny sa negatívne prejavili aj v aktuálnych prognózach rastu slovenskej ekonomiky v celom horizonte predikcie. Vyplýva to zo stanoviska Národnej banky Slovenska, ktoré dnes 26. marca 2019 poskytla médiám. Finančné noviny ho prinášajú v úplnom znení.
Ekonomika eurozóny rástla v roku 2018 pomalšie, ako sa predpokladalo. Európska centrálna banka očakáva jej slabšiu dynamiku aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku bol vývoj podobný, keď vo 4. štvrťroku sa medziročný rast ekonomiky výraznejšie spomalil. Po zohľadnení slabšieho dopytu po našej produkcii zo zahraničia a na základe prehodnotenia časového nábehu a rozsahu výroby v automobilovom priemysle bol vývoj HDP Slovenska revidovaný smerom nadol vo všetkých rokoch predikcie. Tiež sa zmiernila dynamika konečnej spotreby domácností, ktorá by však aj naďalej mala stabilne prispievať k rastu ekonomiky. Po období vysokej dynamiky súkromných investícií sa očakáva mierny útlm, ktorý by však mal byť sčasti kompenzovaný verejnými investíciami, najmä prostredníctvom vyššieho čerpania eurofondov. Aktuálna prognóza poukazuje na to, že rast HDP SR pravdepodobne zaznamenal svoj vrchol už v roku 2018, pričom začne spomaľovať už v tomto roku na úroveň 3,5 %, v roku 2020 na 3,4 % a na 2,8 % v roku 2021. Produkčná medzera sa bude uzatvárať ku koncu horizontu predikcie.
Napriek revíziám smerom nadol je možné konštatovať, že ekonomika SR si zachováva solídny rast. Naďalej, aj keď mierne pomalšie, bude tvoriť pracovné miesta a vytvárať tak predpoklady pre znižovanie miery nezamestnanosti. Postupné spomaľovanie dynamiky zamestnanosti súvisí tak s cyklickými, ako aj so štrukturálnymi faktormi (stále by mali pretrvávať pnutia na trhu práce). Aktuálna predikcia očakáva relatívne dynamický vývoj miezd vo väzbe na trhové faktory, ale aj v súvislosti s administratívnymi opatreniami. Trh práce by tak mal stále podporovať rast spotreby domácností, ako aj tvorbu úspor.
Cenový vývoj by mal byť v celom horizonte predikcie stabilný, pri očakávanej inflácii na úrovni približne 2,5 %. Postupne sa predpokladá zníženie vplyvu cien energetických a potravinárskych komodít. Silný trh práce by mal postupne podporovať rast dopytovej inflácie. Tá bola revidovaná mierne nadol vo väzbe na slabšiu cyklickú pozíciu ekonomiky.
V reálnej ekonomike prevažujú riziká smerom nadol. Po revízii odhadu rastu HDP sú však miernejšie ako v predchádzajúcej predikcii. Rizikom pomalšieho rastu HDP sú predovšetkým externé faktory ako brexit a ďalšie spomalenie globálnej ekonomiky. V cenovom vývoji sú riziká vybilancované.
Aktuálna predikcia predpokladá, že zmiernenie ekonomického rastu sa dostaví pravdepodobne skôr, ako sa očakávalo a rast HDP sa začne spomaľovať už v tomto roku. Súvisí to predovšetkým so situáciou v globálnej ekonomike, keď Slovensko ako malá a veľmi otvorená ekonomika je výrazne ovplyvňovaná vývojom a zmenami v zahraničnom dopyte a je do veľkej miery citlivá na šoky v automobilovom priemysle. Zhoršenie makroekonomického výhľadu predstavuje riziko aj pre vývoj vo verejných financiách. Fiškálne ciele môžu byť navyše negatívne ovplyvnené aj aktuálne diskutovanými opatreniami s pomerne významným potenciálnym vplyvom na deficit a dlh verejnej správy. Slovenská ekonomika ešte stále vykazuje solídny ekonomický rast. Naďalej je potrebné pokračovať v konsolidácii verejných financií a trvalom znížení verejného dlhu. Slabší ekonomický výhľad podčiarkuje nevyhnutnosť prijímania štrukturálnych zmien, ktoré by nielen zvýšili konkurencieschopnosť a rastový potenciál Slovenska, ale podporili aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
