MOP: mzdová nerovnosť sa od začiatku 21. storočia znížila v dvoch tretinách krajín sveta, sú rozdiely

ŽENEVA – Rast priemernej reálnej mzdy vo svete začal opäť rásť, keďže inflácia sa postupne zmierňuje.

Napriek týmto pozitívnym výsledkom pretrváva vysoká úroveň mzdovej nerovnosti, čo z nej robí naliehavý politický problém, uvádza sa v správe Medzinárodnej organizácie práce (ILO).

Z novej správy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) vyplýva, že mzdová nerovnosť sa od roku 2000 znížila približne v dvoch tretinách krajín sveta. Napriek tomuto pozitívnemu trendu však na celom svete stále pretrvávajú výrazné mzdové rozdiely.

“Správa o svetových mzdách 2024-2025. Klesá globálna mzdová nerovnosť?” ukázala, že od začiatku roku 2000 mzdová nerovnosť, ktorá predstavuje rozdiel medzi mzdami vysoko a nízko platených zamestnancov, klesala v mnohých krajinách v priemere o 0,5-1,7 % ročne v závislosti od použitého ukazovateľa. Tento pokles bol najvýraznejší v krajinách s nízkymi príjmami, kde sa priemerný ročný pokles za posledné dve desaťročia pohyboval od 3,2 % do 9,6 %.

V bohatších krajinách sa mzdová nerovnosť znižovala pomalšie, a to o 0,3 – 1,3 % ročne v krajinách s vyššími strednými príjmami a o 0,3 – 0,7 % v krajinách s vysokými príjmami. Zatiaľ čo mzdová nerovnosť sa celkovo znížila, pokles bol väčší medzi mzdovými zamestnancami na hornej hranici mzdovej škály.

Reálne mzdy celosvetovo vzrástli, ale rozdiely medzi regiónmi pretrvávajú

Správa tiež konštatuje, že rast miezd vo svete v poslednom čase predbehol infláciu. Globálne reálne mzdy vzrástli v roku 2023 o 1,8 % a v roku 2024 sa predpokladá ich nárast o 2,7 %, čo je najvyššia hodnota za viac ako 15 rokov. Tieto kladné hodnoty naznačujú výrazné oživenie v porovnaní so záporným rastom miezd (-0,9 %) v roku 2022, keď vysoká inflácia predstihla rast nominálnych miezd.

Napriek tomu rast miezd zostáva v jednotlivých regiónoch nerovnomerný, pričom rozvojové krajiny zaznamenávajú vyšší rast miezd ako vyspelé ekonomiky, uvádza sa v správe. Zatiaľ čo vyspelé ekonomiky skupiny G20 zaznamenali dva roky po sebe pokles reálnych miezd (-2,8 % v roku 2022 a -0,5 % v roku 2023), rast reálnych miezd v rozvojových ekonomikách skupiny G20 zostal počas týchto dvoch rokov kladný (1,8 % v roku 2022 a 6,0 % v roku 2023).

Modely rastu miezd sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšili. Podľa správy rástli reálne mzdy zamestnancov v Ázii a Tichomorí, strednej a západnej Ázii a vo východnej Európe rýchlejšie ako v ostatných regiónoch sveta.

“Návrat k pozitívnemu rastu reálnych miezd je vítaný,” povedal generálny riaditeľ MOP Gilbert F. Ungbo. “Nesmieme však zabúdať, že milióny zamestnancov a ich rodiny naďalej trpia krízou životných nákladov, ktorá znižuje ich životnú úroveň, a že rozdiely v mzdách medzi jednotlivými krajinami a v rámci nich zostávajú neprijateľne vysoké.”

Pretrvávajúca nerovnosť v odmeňovaní za prácu

Napriek nedávnemu pokroku zostáva vysoká úroveň mzdovej nerovnosti naliehavým problémom. V správe sa uvádza, že celosvetovo sa 10 % najhoršie platených pracovníkov podieľa na celosvetových mzdových výdavkoch len 0,5 %, zatiaľ čo 10 % najlepšie platených pracovníkov sa podieľa takmer 38 %. Mzdová nerovnosť je najväčšia v krajinách s nízkymi príjmami, kde takmer 22 percent mzdových pracovníkov tvoria nízkopríjmoví zamestnanci.

Ženy a osoby pracujúce v neformálnej ekonomike majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú patriť k najmenej plateným. Tieto údaje potvrdzujú potrebu cielených opatrení na zníženie rozdielov v odmeňovaní a zamestnanosti a zabezpečenie spravodlivých miezd pre všetkých mzdovo odmeňovaných.

Otázka mzdovej nerovnosti sa týka všetkých krajín a regiónov. Na celom svete je známe, že každý tretí pracovník nemá oficiálnu mzdu. Vo väčšine krajín s nízkymi a strednými príjmami sú mnohí z nich samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si nachádzajú spôsob, ako si zarobiť na živobytie len v neformálnej ekonomike. Z tohto dôvodu sa v správe používa rozšírená analýza, ktorá zahŕňa samostatne zárobkovo činné osoby v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V dôsledku toho je miera nerovnosti príjmov z práce v týchto regiónoch podstatne vyššia ako miera založená len na mzdách platených pracovníkov.

“Národné stratégie na zníženie nerovnosti si vyžadujú posilnenie mzdových politík a inštitúcií,” tvrdí Julia De Lazzari, ekonómka MOP a jedna z hlavných autoriek správy. “Rovnako dôležité je však rozvíjať politiky na zvýšenie produktivity, zabezpečenie dôstojnej práce a formalizáciu neformálnej ekonomiky.”

Posilnenie mzdovej politiky s cieľom znížiť nerovnosti

Štúdia zdôrazňuje potrebu cielených politických intervencií na posilnenie inkluzívneho hospodárskeho rastu.

V správe sa dospelo k záveru, že na zníženie mzdovej nerovnosti je potrebná silná mzdová politika aj štrukturálna podpora spravodlivého rastu. Riešením týchto výziev môžu krajiny dosiahnuť skutočný pokrok pri znižovaní mzdových rozdielov a podpore spravodlivého udržateľného hospodárskeho rastu pre pracovníkov na celom svete.

Medzi hlavné odporúčania MOP patria:

Stanovenie miezd prostredníctvom sociálneho dialógu:

Mzdy by sa mali stanovovať a upravovať prostredníctvom kolektívneho vyjednávania alebo prostredníctvom harmonizovaných systémov minimálnej mzdy, na ktorých sa podieľajú vlády, zamestnanci a zamestnávatelia.

Rozumný prístup: stanovenie miezd by malo zohľadňovať potreby pracovníkov a ich rodín, ako aj ekonomické faktory.

Podpora rovnosti a rovnakého zaobchádzania a výsledkov: mzdové politiky by mali podporovať rodovú rovnosť, spravodlivosť a nediskrimináciu.

Používanie spoľahlivých údajov: rozhodnutia by mali vychádzať zo spoľahlivých údajov a štatistických dôkazov.

Riešenie základných príčin nízkych miezd: vnútroštátne politiky by mali odrážať individuálne charakteristiky každej krajiny a riešiť príčiny nízkych miezd, ako je neformálne zamestnávanie, nízka produktivita a podhodnotenie práce v odvetviach, ako je napríklad ekonomika starostlivosti.