Marxizmus sa stal náboženstvom jednej strany

Karl Heinrich Marx (1818 – 1883) bol nemecký mysliteľ, o ktorom sa diskutuje nielen dnes a nielen na Slovensku. A nielen preto, lebo jeho dedko pochádzal z Pressburgu, dnešnej Bratislavy. Niektorí Karla Marxa velebia, iní zatracujú. Prečo? Jedni sami seba vnímajú, že sú dedičmi teoretika komunizmu a iní chcú poraziť komunizmus, ktorý v strednej a východnej Európe nie je už skoro tridsiatky rokov. 

Marxizmus priniesol v XIX. storočí kritiku kapitalizmu a vtedajšej spoločnosti. Existujú prinajmenej dvaja Karlovia Marxovia. Jeden je mladý, keď bol otvorený novým myšlienkam, druhý je starý, uzavretý a stvrdnutý. Je aj niekoľko oblastí ľudskej mysle, ktoré sa Karl Marx pokúšal ovládnuť. Bola to nielen ekonómia, ale aj sociológia, história, ale aj praktická politika.

KAPITÁL

Prešlo 150 rokov od vydania jeho základného diela Kapitál a 200 rokov od jeho narodenia. Prvý zo štyroch dielov napísal Marx, ostatné napísal jeho spoluautor a celoživotný sponzor Fridrich Engels. Čo priniesla kniha Kapitál?

Marx položil základy teórie kapitalistickej krízy. Jedným z kľúčových prvkov tejto teórie je   zákon poklesu veľkosti  zisku. Technický pokrok prináša úspory. Potom sa investuje do viac do strojov ako do práce zamestnancov. Znamená to, že zlepšenie výroby vedie k tomu,  že klesá zisk vytvorený v prepočte na jednu peňažnú jednotku požičaného kapitálu. Je to pokles miery zisku. Pozrime sa na to cez cenu a zisk.

Pri zväčšení produktivity práce sa zlacňuje výroba tovarov. Produktivita práce znamená to, že koľko niekto vyrobí za určitý čas. Čím viac, tým je produktivita vyššia. Keď výroba zlacňuje, ceny tovarov sa snažia rýchlejšie znižovať. To znamená, že ceny rastú o menšiu sumu, ako by mali rásť keby sa nezvýšila produktivita práce. Teória mimochodom nežiada, aby technický pokrok viedol k pádu cien, majú len spomaliť rast. Tendenciu k poklesu priznávajú nielen marxistickí ekonómovia, ale ale aj Alan Greenspan, ktorý bol šéfom americkej centrálnej banky – Federálneho rezervného systému USA. Povedal, že urýchlený rast produktivity práce brzdí rast miezd na jednu jednotku produkcie.Povedal skoro to isté ako Marx. Len ťažko by sme mohli povedať, že Alan Greenspan je marxista.  Jednoducho ukazuje sa, že téza Marxa z diela Kapitál platí v niektorých oblastiach aj dnes.

Marx hovoril o tom, keď klesajú zisky, podniky majú snahu, aby predali viac a preto vyrábajú viac. To je nadvýroba. Nepredajú viac. Majú menej peňazí. Preto nie sú schopné splatiť úvery. Tomu sa hovorí kríza. Prichádza krach.  Súčasná ekonómia sa však pohla veľmi dopredu. Jej fungovanie sa podobá na chaos. Tak ako kedysi sa nedá hovoriť o tom ako to bude v budúcnosti. Mnohé pohľady na súčasnú ekonomiku očami Marxa, ktorý hovoril o hospodárstve XIX. storočia, sú nemiestne. Súčasnú ekonomiku viac ako kedysi ovplyvňuje ľudská psychológia, moderné médiá, ktoré šíria informácie o tovaroch a službách. Marx však prvý systematicky opísal fungovanie kapitalizmu, vytváranie hodnôt a obeh peňazí v hospodárstve. Jeho teória je len históriou, ničím iným a ničím čo by platilo aj dnes.

Diskusia o správnosti, či nesprávnosti názorov Karla Marxa na vývoj kapitalistickej ekonomiky, bude pokračovať dlho. Dnes máme na Slovensku zatiaľ len jednoduché výklady a primitívnu kritiku.

 

MARXIZMUS AKO NÁBOŽENSTVO

Ruský filozof Nikolaj Berďjajev (1847 – 1948) ako prvý označil marxizmus za náboženstvo. Je vysoko uceleným a súdržným – samozrejme falošným – náboženstvom, ktoré sa snaží vyriešiť všetky zásadné otázky ľudského života. Je pokusom o vytvorenie transacendentálneho, teda božského, ktoré je nad rozumom a vytvára sa v továrňach. Kresťanstvo predpokladá existenciu Boha, mesiáša Ježiša Krista. Marxizmus Boha vymenil za zákony prírody a Ježiša Krista za robotnícku triedu.  Mesiáš, alebo pomazaný, je židovský spasiteľ, osloboditeľ poslaný Bohom, ktorý zachráni ľudstvo.

Tým, že sa marxizmus snažil vysvetliť všetko čo sa deje v spoločnosti a vytvoril teóriu nie na základe skúmania reálnej spoločnosti, ale len na základe predstáv, tým bolo „najčistejším“ náboženstvom. Nikolaj Berďjajev poznamenal, že marxizmus veril vo vytvorenie ríše šťastia na zemi nielen bez účasti Boha, ale aj človeka. Človek nebude, bude len trieda. Marxistická teórie predpokladala, že komunizmus príde vtedy keď zaniknú triedy a aj štát. Marxisti predpokladali, že ak zanikne trieda, zanikne aj individuálnosť, jedinečnosť človeka. Namiesto štátu sa objaví komunistická spoločnosť a sociálny kolektív. Nestalo sa tak. Štát nezanikol a začala ho riadiť nová spoločenská vrstva.

Popísal ju juhoslovanský teoretik Milovan Džilas v svojej práci Nová trieda. Pomenoval ju slovom nomenklatúra. Išlo o riadiaci aparát jedinej strany, ktorá kontrolovala spoločnosť a ekonomiku. Socialistický spoločenský systém pomenoval pojmom „totálny štátny kapitalizmus“.

Poznanie o fungovaní straníckej nomenklatúry rozšíril sovietsky historik Michail Voslneskij, ktorý v roku 1972 emigroval.  Pre časopis ruských emigrantov Posev v roku 1984 povedal: „nomenklatúra to je zoznam najdôležitejších funkcií, kandidáti na ktoré sa predbežne posudzujú, odporúčajú schvaľujú príslušným straníckym stranícky výborom… Skupina, ktorá obsadila kľúčové posty v krajine – to je v skutočnosti vládnúca trieda.

To zodpovedá definícii tried, s ktorou prišiel ruský revolucionár Vladimír Uľjanov (Lenin). Podľa neho sú triedy veľké skupiny ľudí, ktoré sa líšia ich miestom v historicky určitému systému výroby, k výrobným prostriedkom, organizácii práce, ale aj spôsobmi získania a veľkosti bohatstva, ktoré majú k dispozícii.  Marxizmus predpokladá, že vykorisťovanie človeka človekom, ale aj jednej spoločenskej triedy druhou  je prvotný hriech. V čase Sovietskeho zväzu bola známa anekdota. V kapitalizme človek vykorisťuje človeka a v socializme je to úplne naopak.

LENINIZMUS

V cárskom Rusku sa zrodila zvláštna verzia marxizmu. Môžeme ho nazvať leninizmus, alebo boľševizmus. V ruskom boľševizme je zmiešaná úloha robotníckej triedy ako spasiteľa s myšlienkou toho, že Rusko má svoju zvláštnu úlohu a ruský národ je predurčený byť spasiteľom.

Lenin však prilepil k marxizmu niečo, čo ovplyvnilo vznik Zväzu sovietskych socialistických republík a ich spoločenského systému. Pre Lenina nebola dôležitá diskusia, ale politický úspech. Preto vypracoval koncepciu vedúceho miesta strany v spoločnosti. Podstatnú časť života Lenin oproti Marxovi strávil ako praktický vodca strany. Predvojom robotníckej triedy je podľa Lenina vybraná skupina, teda politická strana boľševikov. Lenin síce používal v prácach dialektiku, ale zúžil ju na triedny. Bol víťazstve v revolúcii nastolil vládu jednej strany. Nazval ju diktatúra proletariátu. Z Ruska vyhnal významných intelektuálov a začal využívať červený teror. Teror, zvaný červený,  presadzoval najmä Lev Bronštejn (Trockij), ktorý tvrdil, že revolúcia sa nikdy nekončí, je permanentná a treba aby jej plameň zachvátil celý svet. To však nebola základná myšlienka Karla Marxa, spomínal ju len okrajovo. Josif Džugašvili (Stalin) myšlienku Trockého rozvinul do tézy, že triedny boj pokračuje aj po nastolení socializmu v jednej krajine. Vymyslených nepriateľov režimu vraždil.  Lenin sa inšpiroval aj myšlienkami anarchistu Michaila Bakunina, ktorý tvrdil, že štát sa dá odstrániť násilnou revolúciou.

Francúzsky filozof Raymond Aron považoval marxizmus za najdokonalejšiu ideológiu. Poukázal však na základnú logickú chybu Marxa. Kapitalizmus v Anglicku XIX. storočia si pomýlil s kapitalizmom ako takým. Ten sa hlboko zreformoval a zlepšil životné podmienky proletariátu, ktorý dostal mnoho politických a sociálnych práv. Vyvinuli sa aj socialistické myšlienky. Zmeny sa dosiahli nenásilnými, parlamentnými krokmi.

Prvý československý prezident a významný sociológ T. G. Masryk napísal, že radikalizmus marxizmu a jeho diktátorstvo viedlo k vulgárnemu výkladu spoločnosti len cez ekonomiku a tým sa stal primitívnou vedou.

Ruský filozof Nikolaj Berďjajev napísal, že komunizmus v Rusku neprežije XX. storočie. Jeho predpoklad bol správny. A nielen pre Rusko.  Bol rozložený nielen vývojom myslenia, ale aj ekonomiky.