M. Wožniaková: investície, technológie, inovácie
Priaznivý vývoj dopytu v stavebníctve je čiastočne spôsobený silným hospodárskym rastom a jeho pozitívnymi dôsledkami na príjmy domácností, zisky podnikov a stav verejných financií. Najväčším ovplyvňujúcim faktorom v bytovej výstavbe je masívny prílev migrantov prichádzajúcich do západoeurópskych krajín, ako je Nemecko, Holandsko a do severských krajín Dánska, Fínska, Nórska a Švédska. Napísala v svojej doktorandskej práci ekonómka Mária Wožniaková.
Najväčším ovplyvňujúcim faktorom v bytovej výstavbe je masívny prílev migrantov prichádzajúcich do západoeurópskych krajín, ako je Nemecko, Holandsko a do severských krajín Dánska, Fínska, Nórska a Švédska. To pravdepodobne bude mať vplyv na bývanie, čo spôsobí väčšiu potrebu bývania, a to buď výstavbu nových budov alebo prenájom alebo nákup existujúcich domov. Navyše nízka úroveň úrokových sadzieb, prisťahovalectvo a vnútorné migračné toky, ako aj nevyriešené problémy, ktoré sa nahromadili v oblastiach, ako je infraštruktúra podporujú zvyšovanie intenzity stavebníctva.
Mestá v súčasnosti musia čeliť vysokému znečisteniu životného prostredia, infraštruktúre nespĺňajúca súčasné požiadavky na počet obyvateľov až po spoločenské problémy. Práve tieto pretrvávajúce spoločenské, environmentálne a hospodárske problémy podnietili vznik riešenia vo forme smart city. Udržateľnosť je stanoveným cieľom budúceho rozvoja miest. Hlavným cieľom v rámci EÚ je podpora ekologickej energie a podpora takzvanej inteligentnej infraštruktúry. Cieľom politiky je investovanie do technológií, podpora inovácií v stavebníctve.
Zintenzívnenie hustoty
Vyššia hustota sa odráža na vynaložených nákladoch – dopravné systémy sa usilujú vyrovnať sa so zvyšujúcou hustotou dopravy. Nehnuteľnosť vo všetkých jej formách je len taká životaschopná, ako infraštruktúra na jej podporu. Podľa vznikajúcichsa nehnuteľnosť stále viac považuje za formu infraštruktúry – mesto potrebuje správnu kombináciu cenovo dostupných bytových jednotiek, ako aj správnu kombináciu dopravných zariadení, aby fungovala efektívne.
Dopravná situácia v mestách miest zintenzívňuje tlak na dopravnú infraštruktúru a dostupný priestor. Kľúčovou časťou je podpora a vývoj sofistikovanejších prístupov k dobrej hustote (súdržné, prepojené, udržateľné a dostatok otvoreného priestoru) a vyhnúť sa zlej hustote (izolovanej, monotónnej a slabo plánovanej a navrhovanej výmene na jedno použitie).
Smart city
Inteligentné mestá označujú miesta, kde je informačná technológia spojená s infraštruktúrou, architektúrou, každodennými objektmi a dokonca aj s orgánmi, ktoré sa zaoberajú sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi problémami “(Townsend, 2013). Smart City boli vytvorené z potreby urbanistickej koncepcie, ktorá môže občanom poskytnúť trvalo udržateľný život pre rastúce mestské obyvateľstvo. Hlavným cieľom realizácie inteligentného mesta je zlepšiť kvalitu života svojich občanov. Ďalším cieľom je podporiť investície a vytvoriť trvalo udržateľné mestské prostredie, pričom praktický inteligentný koncept mesta často súvisí s používaním technológie.
Inteligentné mesto vo všeobecnosti odkazuje na hľadanie a identifikáciu inteligentných riešení, ktoré umožňujú moderným mestám zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných občanom.
Ústredným bodom tejto koncepcie je myšlienka používania informačných a komunikačných technológií (IKT) na zlepšenie životných podmienok a demokracie (Bianchini, Avila, 2014). Systémy, ktorými sa zaoberajú, sú hospodárske, environmentálne a sociálne systémy, považované za nevyhnutné pre zlepšenie kvality života. Projekty inteligentných miest majú vplyv na kvalitu života občanov a ich cieľom je podpora informovanejších, vzdelanejších a participatívnejších občanov.
Iniciatívy inteligentných miest umožňujú členom mesta účasť na riadení a stávajú sa aktívnymi používateľmi. Skutočné inteligentné mestá obsahujú špecifické charakteristiky, ktoré zahŕňajú digitálnu infraštruktúru a využívanie IKT, dôraz na mestský rozvoj vedený podnikmi, program sociálnej inklúzie prostredníctvom elektronickej verejnej správy, záujem o hightech a kreatívne odvetvia v mestách rast, význam sociálneho kapitálu v mestskom rozvoji a začlenenie environmentálnej a sociálnej udržateľnosti (Hollands, 2008). Informačné a komunikačné technológie pomáhajú ľuďom spájať sa, spolupracovať a zdieľať. Nové technológie sú nevyhnutné na to, aby pomohli ľuďom navigovať na obrovskom mori príležitostí pre sociálnu interakciu. Interaktívne platformy pre zapojenie občanov posilňujú mestskú spoločenskú schopnosť.
Podľa Polesa a Strena (2000) prostredie pre interakciu človeka, komunikáciu a kultúrny rozvoj so zlepšovaním kvality života vytvára podmienky pre sociálnu udržateľnosť. Ľudia, ktorí žijú v mestách, sa môžu pripojiť k širšiemu okruhu priateľov, ktorých záujmy sú dobre prepojené s ich vlastnými. Inteligentné mestá majú štrukturálne potenciál ovplyvniť alebo zlepšiť uvedené kvality: Črtou inteligentného mesta je program sociálnej inklúzie prostredníctvom využívania ekonómie. Ide o technologicky rozšírené poskytovanie vládnych služieb občanom, podnikom a zamestnancom (Silcock, 2001). V rámci koncepcie inteligentného mesta je vláda nástrojom, pomocou ktorého sa môžu zlepšiť existujúce štruktúry a postupy vlády.
Celkovým cieľom je dosiahnuť sociálne začlenenie obyvateľov miest vo verejných službách (Caragliu a kol., 2009).
Smart city umožňujú ľuďom podieľať sa na ovplyvňovaní možností rozvoja a rozhodovania, čo je jedným z kritérií udržateľnosti spoločnosti. Online účasť umožňuje
obyvateľom komentovať a hodnotiť návrhy a schémy v rámci správy a politiky.
Okrem toho poskytujú občanom príležitosť vypracovať vlastné návrhy a doplniť svoje poznatky a skúsenosti o možných plánoch a strategických cieľoch. Inteligentné zásahy sa však môžu
stať len nástrojmi na lepšie uspokojenie potrieb občanov a užitočnú interakciu medzi nimi.
