List Michaila Gorbačova spred 35 rokov dôkazom krízy vzťahov ZSSR v svetovej socialistickej sústave

MOSKVA – Pred 35 rokmi najvyššie postavený komunista v ZSSR, generálny tajomník Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Michail (Sergejevič) Gorbačov napísal list Politickému výboru (Politbyro) ÚV KSSZ . V liste sa hovorí o kríze vo vzťahoch medzi Sovietskym zväzom a socialistickými krajinami. Finančné noviny zverejňujú neoficiálny preklad.

PRE POLITICKÝ VÝBOR  ÚV KSSZ

O niektorých aktuálnych otázkach spolupráce so socialistickými krajinami

V poslednom období som sa nie raz musel dotknúť vzťahov s bratskými krajinami, stavu svetovej socialistickej sústavy. Tieto otázky sa veľkom posudzovali na XXVII. Zjazde KSSZ. Určité kroky sa urobili v praktickej sfére.

Dôležité je odstrániť všetko, čo prekáža nášmu vzájomnému pôsobeniu s priateľmi, dodať mu nové impulzy, aby sme spolu s nimi veľkými krokmi vykročili vpred, roztvorili potenciál socializmu v medzinárodnom rozmere. O nevyhnutnosti posúdenia týchto otázok sme sa presvedčili počas stretnutia a diskusií s vedením bratských krajín v Budapešti.

Za štyri desaťročia sa svetový socializmus premenil v silný medzinárodný útvar. Vo väčšine socialistických krajín  sú vytvorené pevné základy nového zriadenia a potvrdila sa vedúca úloha strán, vyrástlo národné sebavedomie. Socialistické krajiny prekonali vážne vnútorné a medzinárodné skúšky, ani v jednej v nich nedošlo k návratu starých poriadkov.

Veľmi sa rozšírili dvojstranné a viacstranné vzájomné väzby socialistických krajín, vytvorili sa ich medzinárodné organizácie – Varšavská zmluva a Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci.

Nedá sa nevidieť, že v posledné roky, keď vedecko-technická revolúcia otvorila nové horizonty pre rozvoj socialistického systému, tak sa naopak jeho vývoj spomalil. V rámci svetového socializmu sa v určitej miere začal objavovať vplyvy odstredivých síl, vzniklo reálne nebezpečenstvo oslabenia jeho medzinárodného vplyvu.

Prečo? Otázka je síce jednoduchá, ale neexistuje na ňu jednoduchá odpoveď. Avšak jednou z hlavných príčin je to, že formy vzťahov, ktoré sa vytvorili v období vytvárania socialistického systému, prišli do protirečenia s potrebami života.

Vtedy Sovietsky zväz, najsilnejší a najskúsenejší socialistický štát, akoby viedol za ruky bratské krajiny, a oni považovali za povinnosť vo všetkom nasledovať náš príklad, odporúčania a rady. Ekonomické vzťahy sa rozvíjali s akcentom na surovinovú pomoc zo strany ZSSR pri vytváraní a rozvoji základných odvetví priemyslu.

Systém politickej a ekonomickej spolupráce pre počiatočné štádium formovania svetového socialistického systému sa stáva čoraz menej ospravedlniteľný s ohľadom na to, ako bratské krajiny naberali na sile, upevnila sa ich ekonomická moc a zvyšovala sa ich medzinárodná autorita.

Všetci členovia Politbyra majú veľké skúsenosti komunikácie s vedením bratských strán a dobre vedia, že vo vzťahoch s nim bolo čoraz menej úprimnosti, otvorenosti a dôvery.

Kontakty s vedením bratských strán začali byť nepravidelné. Uskutočňované stretnutia v sebe niesli pečať sprievodov a formalizmu. Potreba týchto kontaktov je veľmi žiadúca v súčasných podmienkach, keď vo väčšine krajín z objektívnych dôvodov prišlo obdobie výmeny vedenia.

Treba si čestne priznať: Na Moskvu sa niekedy pozerali ako na konzervatívnu silu, ktorá prekáža premenám, na ktoré dozrel čas. Ak sa vnášajú do výstavby socializmu korektúry, niektorí naši spojenci to robili veľmi opatrne, bojac sa kriku vedúceho. Namiesto toho, aby spoločne diskutovali o problémoch rozvoja socializmu, často sme na seba brali funkciu jediných strážcov a ochrancov marxisticko-leninského učenia, a súčasne sme všetko posudzovali zo svojich pozícií. Nedostatočne sme prihliadali na to, že sú to nové problémy a že bratské krajiny majú svoje špecifiká.

Všetky tieto nedostatky sa roky kopili a vyvolali veľké škody. Vezmime si do úvahy hoci len tento fakt: päťdesiat rokov ideme cestou socialistickej ekonomickej integrácie, ale tento proces prudko zaostáva od integračného procesu v Západnej Európe. Nachádzame sa stále v štádiu tovarovej výmeny.  Pretože krajiny RVHP nedokázali urobiť technologický skok, a sovietskej strane sa nedarí uspokojiť potreby priateľov v popredných druhoch techniky a technológií, u nich vznikla tendencia k vyriešeniu neriešených sociálno-ekonomických problémov, prechod na koľaje intenzívneho hospodárstva vďaka úverom zo Západu. Je známe, aké ťažké dôsledky to malo pre Poľsko a pre iné krajiny spoločenstva.

Lepšie by malo byť aj vzájomné pôsobenie v zahraničnej politike. Dokonca informácie spojencov, napríklad v oblasti dotýkajúcej sa ich suverenity a bezpečnosti, neprichádzali načas a neboli úplné. Takmer všetky iniciatívy posledných rokov prichádzali od Sovietskeho zväzu, bratské krajiny vyjadrovali len podporu a schvaľovali. Viedlo to k tomu, že niektoré z nich sa začali prikláňať k separátnej činnosti pre zabezpečenie tých, alebo iných konkrétnych cieľov a národných ambícií (Rumunsko a v určitej miere – NDR, Maďarsko). Nevyužil sa v úplnej miere potenciál zosúladenej zahraničnej politiky spojeneckých krajín.

Prichádzame k záveru: je potrebný skutočný prielom v celom systéme spolupráce so spojencami. To by úplne jasne zodpovedalo myšlienkam, postojom, duchu rozhodnutí XVII. Zjazdu KSSZ. Teraz je očividné, že sa to spája so sústrastnou reakciou a uspokojením zo strany vedenia a členov bratských strán.

Vzťahy so socialistickými krajinami sú prioritou zahraničnej politiky Sovietskeho štátu. Treba zabezpečiť, aby bol tento výrok naplnen´ý reálnym obsahom.  Chápeme, že na KSSZ  leží zvláštna zodpovednosť za osudy svetového socializmu, a nikde sa pred ňou neschováme.  Naša krajina je v pozícii lídra socialistického sveta, garanta bezpečnosti bratských krajín, ich sociálnych vymožeností.  Túto úlohu musíme hrať nie dozorom a o to viac direktívami, ale ideologicko-politickým vplyvom, konštruktívnymi iniciatívami pre prehĺbenie spolupráce, silou príkladu, tvorivým a efektívnym riešením problémov spoločenského rozvoja

Čo treba urobiť pre skvalitnenie našej spolupráce s bratskými krajinami?

Po prvé, upevnenie jednoty krajín socializmu, zabránenie odstredivým tendenciám na základe skutočne hlbokej vedecko-technickej a ekonomickej integrácie, prechod od čistých obchodných vzťahov k širokej výrobnej kooperácii. Musí sa uskutočniť hlboká prestavba mechanizmu ekonomickej spolupráce, výsledkom čoho by sa činnosť RVHP sústredila na zosúladenie hospodárskej politiky a vytvorení organizačných, devízovo-finančných a právnych podmienok pre široký rozvoj priamych kontaktov združení, podnikov, vedeckých, projekčných a konštrukčných organizácií; spoločných firiem. Tento obrat v ekonomických vzťahoch si vyžaduje prejav politickej vôle strán, posilnenie straníckej kontroly za týmito procesmi.

Po druhé, je nevyhnutný principiálne iný prístup k hodnoteniu a skúmaniu skúseností bratských strán, ich využitiu u seba doma. Vyšším súdom môže byť len spoločensko-politická prax a hlavným kritériom urýchlenie rozvoja, skutočné posilnenie socializmu. Tento vzťah ku kolektívnej skúsenosti nám všetkým prinesie nielen úžitok, ale bude napomáhať aj zvýšeniu autority našej krajiny, úcty k našej strane zo strany spojencov a priateľov.

Po tretie, normou života našich  krajín sa musí stať spolupráca, výmena skúseností a širokých más pracujúcich. Treba rozhodne odstraňovať skostnatenosť, byrokratické poriadky, odstrániť akékoľvek zábrany, ktoré bránia ľuďom služobne cestovať do bratských krajín; vypracovať ekonomické, manažérske, právne normy, ktoré by uvoľňovali proces spolupráce, a neobmedzovali by ho, umožňovali by základné problémy riešiť na miestnej úrovni.

Po štvrté, je nevyhnuté vážne zdokonaliť a prudko aktivizovať  mechanizmus zahraničnopolitickej spolupráce socialistických krajín. Popri význame našich vzťahov s USA, s najväčšími krajinami západnej Európy, vzťahy so spojencami musia byť na prvom mieste.  Treba udržiavať rovnováhu v plnom súlade s leninským odporúčaním skutočne dobrovoľného spojenectva. Dôležité je brať do úvahy názory a záujmy našich priateľov nie z hľadiska formy, ale obsahu v našej politike, dávať im širší priestor pre prejav zahraničnopolitickej iniciatívy a činov na základe zosúladenia.

Vyššie uvedené názory nezachytávajú všetku rôznorodosť vzájomného pôsobenia s bratskými krajinami v súčasných podmienkach. Je následne nevyhnutné určiť stratégiu riešenia problémov.

Mienime, že po výmene názorov na pôde Politbyra by sme mohli požiadať oddelenia ÚV KSSZ, Ministerstvo zahraničných vecí ZSSR, KGB ZSSR pripraviť dokument, v ktorom by sa na základe politických hodnotení rozpracovali konkrétne opatrenia pre prestavbu našich vzťahov zo socialistickými krajinami a k prekonaniu s nimi spojených problémov.

1. 1. 1. 1. 26. júna 1986                                                                                                                                                        M. Gorbačov (Neoficiálny preklad sa zverejňujeme v Slovenskej republike po prvý raz)