Kto by mohol zopakovať osud Silicon Valley Bank
NEW YORK – Japonské investičné spoločnosti sa tiež ocitli v závislosti od dlhodobých dlhopisov.
Krach banky Silicon Valley Bank je spôsobený mnohými dôvodmi. V prvom rade však za to môže jej dlhopisové portfólio, ktorého hodnota v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb prudko klesla. Nie je prekvapením, že analytici a investori sa snažia identifikovať spoločnosti, ktoré môžu mať podobné problémy aj v iných krajinách. Nečakané zistenia sa objavili v súvislosti s Japonskom. Miestne investičné inštitúcie nahromadili obrovské zásoby dlhodobých domácich a zahraničných dlhopisov.
Hodnota týchto dlhopisov už prudko klesla po výpredaji a precenení, ku ktorému dochádza pri raste úrokových sadzieb: riziko splatnosti. Dlhodobé zahraničné dlhopisy medzi “ostatnými finančnými korporáciami”, medzi ktoré patria poisťovne, investičné spoločnosti a penzijné fondy, predstavovali v júni 1,5 bilióna USD, čo je približne o 293 miliárd USD menej ako na konci roka 2021.
Držiteľom takýchto dlhopisov je japonská investičná spoločnosť Norinchukin Bank. Táto spoločnosť bola najväčším nákupcom zabezpečených úverových záväzkov. Hodnota portfólia dlhopisov sa v dôsledku rastúcich sadzieb znížila z 36 biliónov jenov (293 miliárd USD) v marci minulého roka na 28 biliónov jenov v decembri. Rizikám je vystavená aj sporiteľňa Japan Post Bank, ktorej takmer tretinu vlastní japonská vláda. Zahraničné cenné papiere tvorili 35 % celkových aktív firmy, čo je nárast z takmer nulovej hodnoty v roku 2007.
Klienti týchto spoločností budú pravdepodobne zdržanlivejší ako klienti SVB. V prípade Silicon Valley bolo masívne vyberanie vkladov iniciované panikou investorov rizikového kapitálu. Japan Post Bank má mnoho individuálnych vkladateľov po celej krajine, ktorí si otvorili približne 120 miliónov účtov. Zdá sa, že aj klienti Norinchukin Bank, medzi ktorých patria najmä poľnohospodárske družstvá, majú menšiu pravdepodobnosť úniku ako klienti technologického sektora.
Pod tlakom
Riziko však súvisí s kolísaním meny. Ako upozornil Brad Setser z think tanku Council on Foreign Relations, rastúce úrokové sadzby v USA výrazne zvýšili náklady na zabezpečenie menových rizík pre investorov, ako aj pre spoločnosti a vlády, od ktorých kupovali dlhopisy. Japonskí investori vlani predali o 165 mld. dolárov viac zahraničných dlhodobých dlhopisov, ako nakúpili, čo bola najväčšia likvidácia v histórii. Rastúce sadzby znamenali, že emitenti dlhopisov na celom svete museli za svoje úvery platiť viac. A odliv spoľahlivých kupcov problémy len prehlbuje.
Obrovské množstvo zahraničných finančných aktív je len jednou zložkou rizika. Úrokové sadzby v Japonsku sú podľa svetových štandardov najnižšie od prasknutia pozemkovej a akciovej bubliny v krajine na začiatku 90. rokov. Tridsať rokov relatívnej hospodárskej stagnácie, ako aj pravidelná deflácia prispeli k extrémne nízkym výnosom dlhopisov, čo núti finančné inštitúcie nakupovať dlhodobé dlhopisy denominované v jenoch s vyššími výnosmi. Z tohto dôvodu sa zvyšuje rozsah škôd, ktoré môže spôsobiť aj malé sprísnenie menovej politiky.
Je však čoraz menej jasné, či by Japonsko bolo skutočne schopné udržať nízke úrokové sadzby. Inflácia spotrebiteľských cien dosiahla v januári 4,3 %; zdá sa, že mzdy vo veľkých podnikoch budú rásť najrýchlejším tempom za posledné desaťročia. Zvýšenie sadzieb o jeden percentuálny bod by znížilo hodnotu dlhopisov bánk denominovaných v jenoch o viac ako 9 biliónov jenov. Nerealizované straty veľkých bánk by predstavovali približne 10 % ich kapitálu. Straty v bankách šinkin, ktoré sú typom úverových družstiev, by boli ešte vyššie, približne 30 %.
Japonská centrálna banka minulý rok zverejnila analýzu, podľa ktorej by sa straty vyrovnali zmenami hodnoty záväzkov. Za normálnych okolností úrokové sadzby, ktoré banky ponúkajú vkladateľom, rastú oveľa pomalšie ako sadzby, ktoré účtujú za nové úvery, čo zmierňuje tlak. V prípade regionálnych bánk sa tieto dve sily takmer úplne vyrovnali. Centrálna banka však vo svojich výpočtoch predpokladá lojalitu vkladateľov. Hodnota portfólií bánk by v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb pravdepodobne klesla, pričom vkladatelia v poslednom čase nemuseli prejsť testom lojality.
Bank of Japan tvrdí, že sadzby nezvýši. Nedávne inflačné tlaky a rastúce ceny vo zvyšku sveta však znamenajú, že je čoraz ťažšie držať sa tohto postoja. Samotná možnosť zvýšenia už má vplyv na objemy zahraničných dlhopisov, keďže investori sa zbavujú aktív. A keďže japonské inštitúcie sa z kupujúcich stávajú predávajúcimi, emitenti podnikových a štátnych dlhopisov na celom svete strácajú kedysi spoľahlivých klientov práve vtedy, keď ich najviac potrebujú.
