Kórejský konflikt bol hrozbou tretej svetovej vojny
SOUL / PCHONGJANG – Kórejská vojna, alebo vojna v Kórei počas studenej vojny znamenala v určitý moment hrozbu III. svetovej vojny.
Vojna vypukla Vojna vypukla ráno 25. júna 1950, keď severokórejské vojská prekročili 38. rovnobežku a zaútočili na Južnú Kóreu., 27. júla 1953 začalo platiť prímerie, ktoré definitívne ukončilo boje; mierová zmluva ale nebola uzavretá.
Konflikt sa odohral medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, bojovo podporovanou Čínou a materiálne Sovietskym zväzom, jeho letectvom a jeho satelitmi, a Kórejskou republikou, ktorá mala bojovú podporu štátov západného bloku, najmä Spojených štátov. Na polostrove armáda pod záštitou Organizácie spojených národov (OSN) jej súčasťou boli vojaci z USA, Veľkej Británie a jej domínií ako boli vtedy Austrália, Juhoafrická republika, Nový Zéland a Kanada, vojaci z Turecka, Filipín, Thajska, Etiópie, Grécka, Francúzska, Kolumbie, Belgicka, Holandska a Luxemburska. Bola to zástupná vojna medzi ZSSR, Čínou a USA.
Koncom roku 1950 a začiatkom roku 1951 existovala hrozba premeny konfliktu na III. svetovú vojnu. Americký generál Douglas MacArthur (1880 – 1964) sa rozhodol, že prenesie vojnový konflikt z Kórejského polostrova na územie Čínskej ľudovej republiky, presnejšie do jej provincie Mandžuska, v rokoch 1925 – 1945 okupované Japonskom
USA chceli využiť armádu Čankajšeka (1887-1975), ktorá bola na Taiwane. Ten bojoval proti Japoncom, ale aj komunistom. V roku 1949 odletel na Taiwan.
Douglas MacArthur 25. marca 1951 sa vyslovil, že boje z kórejského polostrova prenesie do Číny. Proti Číne plánoval použiť 20 – 30 atómových bômb.
Prezident Južnej Kórei I Sung-man požiadal, podľa publikácie World Alamanac z roku 1959, zhodiť atómové bomby nielen na Čínsku ľudovú republiku, ale aj na Moskvu
O desať dní líder Republikánskej strany Joseph William Martin v Kongrese Spojených štátov amerických prečítal list generálna Douglasa McArthura (Congresional Records 11. IV. 1951), v ktorom sa hovorilo o rozhodnejšej účasti v kórejskej vojne a o využití armády Čankajšeka.
Zástancovia generála Douglasa McArthura požadovali otvorenie nového frontu na juhu Čínskej ľudovej republiky pomocou vojenských síl Čankajšeka. Medzi zástancov tejto myšlienky patrili republikánsky politik, senátor za štát Winsconsin Joseph Raymond McCarthy a republikánsky politikm senátor a neskôr 37. prezidenta USA, Richard Nixon (1913 – 1994)
Josep Raymodn McCarthy bol predsedo stáleho vyšetrovacieho podvýboru Senátu. Podvýbor viedol v rokoch 1953-54 rozsiahle vyšetrovania ohľadom vplyvu komunistickej strany na vládu. Politik sa počas studenej vojny stal v americkej politike hlavným reprezentantom amerického antikomunizmu. Výraz mccarthizmus, ktorý používali jeho politickí oponenti ako označenie praktik odhaľovania komunistických špiónov a údajných nepodložených obvinení, sa čoskoro rozšíril aj na iné podobné antikomunistické postupy a na celú epochu, v ktorej McCarthy pôsobil.
Senátor za Republikánsku stranu Robert Alphonso Taft starší za štát Ohio podporil myšlienku využitia vojenských síl Čankajšeka slovami: “Lacnejšie je bojovať pomocou zahraničných vojakov, dokonca aj keby sme ich mali zásobovať…Tí, ktorí odmietajú použiť armádu Čankajšeka , chcú obetovať životy amerických vojakov. (Manchester Guardian, 18. 4. 1951).
Útok na Čínu, pri existujúcej sovietsko-čínskej dohode o vzájomnej pomoci, by sa podľa vtedajšieho prezidenta USA Harry S. Truman, by sa vnímalo ako napadnutie na ZSSR, ale aj ako reálne nebezpečenstvo III. svetovej vojny.
Zámer generála Douglasa McArthura vyvolal záujem verejnej mienky medzi spojencami USA, ale najmä vo Veľkej Británii. Na základe diskusií v britskom parlamente labouristi, ale aj konzervatívci, požiadali vládu, aby ich ubezpečila, že kvôli Kórei nebude Veľká Británia zatiahnutá do svetovej vojny.
Premiér lauboristickej vlády Clement Attlee (1945 – 1951) odletel do Washingtonu, aby o probléme diskutoval s prezidentom USA. Na porade obaja šéfovia vlády prišli k záveru podľa slov Harry S. Trumana (Truman H. Memoirs), že “zaťahovanie sa do spoločnej vojny s Čínou by bolo nešťastie, a treba sa tejto vojne akokoľvek vyhnúť…”
Výsledkom toho bolo to, že Hary S. Truman odvolal z funkcie generálna Douglasa McArthura.
Mapa: – The World Factbook.
