Konferencia v Astane – aká bola strava kočovníkov
ASTANA – Doktorka lekárskych vied a národná výživová poradkyňa UNICEF v Kazachstane Akkumis Salchanova vystúpila na konferencii v rámci Svetových hier nomádov, alebo kočovníkov, v hlavnom meste Kazachstanu.
Akkumis Salchanova, prameň: Nadácia Nippon, www.kz.linkedin.com/in/akkumis-salkhanova-3618b746.
Akkumis Salchanová vo svojej prezentácii na tému „Kočovná výživa: Tradície a ich použiteľnosť v modernom svete“ podrobne skúmala výživu kočovných národov Strednej Ázie, ako aj moderné výzvy v oblasti výživy a zdravia.
Aká bola strava nomádov?
V podmienkach aktívneho pohybu a ostro kontinentálneho podnebia sa kuchyňa spočiatku formovala na udržanie telesnej teploty a doplnenie energetického výdaja, takže strava bola kalorická a výživná.
Jednou z najcharakteristickejších čŕt stravy nomádov Strednej Ázie bola jej sezónnosť a závislosť od dostupných potravinových produktov.
V teplom období to boli najmä mäso a mliečne výrobky. V chladnom zimnom období strava obsahovala najmä mäso a fermentované mliečne výrobky, ktoré sa zachovali z teplého obdobia. Na predĺženie trvanlivosti sa hojne využívalo sušenie, údenie, solenie a fermentácia.
Nomádi prakticky nejedli zeleninu a strukoviny, niekedy obilniny a príležitostne huby a bobule, a to iba na miestach, kde boli dostupné. Ryby neboli medzi Kazachmi bežným produktom, ale v niektorých regiónoch, kde bol prístup k vodným plochám, sa konzumovali.
Hoci strava nomádov bola bohatá na bielkoviny a tuky, chýbala v nej vláknina, vitamíny a minerály, ktoré sa nachádzajú v rastlinných produktoch. Navyše rozšírené používanie soli na konzervovanie potravín sa stalo zdravotným rizikovým faktorom.
Najväčšie obavy spôsoboval stav dobytka, keďže pri hromadnom úhyne dobytka nastali obdobia podvýživy až hladomoru, keďže mäso bolo hlavnou potravou nomádov.
Filozofia a sociokultúrny význam kuchyne nomádov
Národná kuchyňa nomádov nie je len prvkom ich spôsobu života, ale aj celou filozofiou, hlboko zakorenenou v sociálno-kultúrnom kontexte. Tradičné spôsoby varenia, odovzdávané z generácie na generáciu, majú bohatú históriu a kultúrne dedičstvo.
Jedlo pre nomádov je tiež prostriedkom na vytváranie a udržiavanie spojení medzi ľuďmi. Kazaši majú špeciálne jedlá pre rôzne kategórie ľudí – veľmi vážených hostí, deti, starších ľudí, rodinných príslušníkov. Jedlo spája pri stole so zameraním na pohostinnosť a výmenu tradícií, zdôrazňujúc jednotu ľudí a dôležitosť zachovania kultúrneho kódu.
Vplyv kultúr susedných národov priniesol nové suroviny, koreniny a spôsoby varenia, ktoré obohatili tradičnú paletu jedál a rozšírili jej rozmanitosť.
Teraz sa časy zmenili a tradičná kočovná strava čelí v modernej realite mnohým výzvam.
Detský fond OSN alebo Detský fond Spojených národov (skratka UNICEF; z angličtiny United Nations International Children´s Emergency Fund) je nadácia/organizácia vytvorený Organizáciou Spojených národov 11. decembra 1946 kvôli pomoci deťom.
S prechodom na sedavý spôsob života a sedavú prácu čelia moderní obyvatelia Kazachstanu novým problémom, ako je epidémia obezity a zvýšená úmrtnosť na neprenosné choroby (cukrovka, srdcové choroby a rakovina).
Jedným z kľúčových rizikových faktorov je nadmerná konzumácia soli, ktorá je v Kazachstane päťkrát vyššia ako odporúčaná norma, čo si vyžaduje okamžité zmeny v stravovaní a životnom štýle.
Národný výživový poradca zdôrazňuje, že nie je potrebné úplne opustiť tradičnú stravu, ale nájsť rovnováhu. Niektoré produkty, ako napríklad konské mäso, zostávajú vďaka vysokému obsahu polynenasýtených mastných kyselín mimoriadne zdravé a majú preventívne vlastnosti. Jedinečným produktom je aj Kumys, ktorý bol pre nomádov dôležitým zdrojom vitamínu C.
Strava by mala obsahovať nové prvky, ktoré spĺňajú moderné požiadavky. Dôležité je obmedziť konzumáciu soli, cukru a trans-tukov a pridať do jedálnička viac rastlinných potravín.
