Klaus: Josef Alois Schumpeter má 140 rokov
Vo štvrtok 8. februára 2023 je tomu 140 rokov, kedy sa v juhomoravskej Třešti, síce na Morave, ale vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii, narodil ekonóm svetového formátu a slávy Josef Alois Schumpeter.
Patril do významnej skupiny „rakúskych Moravanov“, ktorá zahŕňala také velikány, akými boli Sigmund Freud, Gustav Mahler, Karl Kautsky, Ernst Mach, Robert Musil a mnoho ďalších. „Rakúskym“ ekonómom sa stal vďaka univerzitným štúdiám vo Viedni na začiatku 20. storočia, „americkým“ ekonómom sa stal v tridsiatych rokoch po úteku z Európy pred Hitlerom. Bol pravdepodobne jediným ekonómom, ktorý mohol v prvej polovici dvadsiateho storočia v medzinárodnej známosti súťažiť s Keynesom.
Keď som na konci päťdesiatych rokov, stále ešte v tuhom komunizme, začínal svoje formálne ekonomické vzdelávanie, s menom Schumpeter som sa na pražskej VŠE nestretol. Objavil som ho až v polovici šesťdesiatych rokov pri svojej ašpirantúre, keď som pre skúšku z dejín ekonomických doktrín musel venovať niekoľko týždňov starostlivému štúdiu jeho úžasného diela History of Economic Analysis. Táto Schumpeterova kniha mi pomohla pochopiť skutočnú podstatu ekonómie a obrovský rozsah záberu ekonomickej analýzy.
Schumpeter svet – už v roku 1912 – oslovil svojím konceptom inovácií, podnikateľstva a „tvorivé deštrukcie“. Potom písal rad ekonomických textov a nakoniec sa preslávil knihou Capitalism, Socialism and Democracy (z roku 1942), v ktorej hovoril, že „sa inovácie stanú rutinnou záležitosťou“, že bude pokrok „zmechanizovaný“, že problémy budú „riešené“ pomocou rozumu a vedy , že bude podnikateľstvo nahradené čírou „kalkuláciou“, že „sa bude vytrácať individuálna motivácia, že začne prevládať kolektivistická mentalita. A že tým kapitalizmus skončí.“ Schumpeter to síce nevítal, ale nemyslel si, že to bude koniec sveta, história, pokroku a rozvoja. Vždy ma mrzelo, že jeho kniha nebola dostatočne varovná.
Dnes máme mnohí aj pocit, že kapitalizmus končí, ale zdá sa nám, že z iných dôvodov. Ničí ho nové ideológie – stále expandujúci paternalizmus štátu, zelená ideológia, preregulovanosť ekonomiky, závistivý boj s bohatstvom a zásluhovosťou, nesmierne narastajúca nedôvera v ničím nezastupiteľné prínosy trhu a hlavne dôvera v schopnosť štátu ho nahrádzať.
K tomu všetkému Schumpeter neprispel. A ekonomickým velikánom určite bol. Len sa mu vôbec nepodarilo stať sa úspešným ministrom financií Rakúska po 1. svetovej vojne. Rozvratu ekonomiky po rozpade monarchie sa asi zabrániť nedalo. Na tento krátky úsek jeho biografia sa radšej nespomína.
Václav Klaus, Lidové noviny 9. februára 2023