Kedy naposledy reálne zvyšovali mzdy v školstve

BRATISLAVA – Koaličné strany – OĽANO – teda zoskupenie politických subjektov – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Nová väčšina, Zmena zdola a Kresťanská únia, Sloboda a solidarita (SaS), Sme rodina vedú spory ako financovať školstvo.

Politické zoskupenie OĽANO a iné politické strany chcú nájsť peniaze vďaka zvýšeniu daní, SaS nechce zvyšovať dane. Hľadajú kompromis v hľadaní odpovede na to, ako a kde získať peniaze pre pedagógov či financovanie krúžkov.

Naposledy sa mzdy v školstve zvyšovali vďaka naplneniu programového vyhlásenia vlády, ktorá v Slovenskej republike pôsobila od  23. marca 2016 do 22. marca 2018, niekedy nazývaná  tretia vláda  Roberta Fica. Vláda Pôsobila  po parlamentných voľbách, ktoré boli 5. marca 2016. Zvyšovanie miezd v školstve bolo zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Ministrom školstva bol Peter Plavčan (1960) a neskôr Martina pLubyová (1967).

Celkovo sa rozpočet školstva zvýšil o 2 mld. eur. Mzdy sa zvyšovali päť razy. So zvyšovaním začal Peter Plavčan a pokračovala v ˇonm Martina Lubyová. Kumulatívne mzdy stúpli o 40%. Zvyšovaniu miezd predchádzala diskusia so školskými odbormi. Tie si  súčasnosti na vtedajšie zvyšovanie miezd nespomínajú .

Rast miezd podľa zámerov Petra Plavčana  mal byť garantovaný v rokoch 2018, 2019 a 2020 o šesť percent. Okrem toho ministerstvo predložilo odborom ponuku, aby sa platy zvýšili o rovnaké percentá aj v septembri 2017.

Investície do školstva a zdravotníctva považujú mnohí ekonómovia za najdôležitejší faktor konkurencieschopnosti tej, ktorej národnej ekonomiky. Čím vzdelanejšie a zdravšie obyvateľstvo, tým skôr je schopné dosahovať vyššiu pridanú hodnotu a aj väčšie daňové príjmy. Tým sú väčšie zdroje na rozvoj spoločnosti.

Súčasná vláda ma v programovom vyhlásení zvýšenie miezd v školstve. V tejto oblasti ho zatiaľ nenaplnila.

Súčasným ministrom školstva je člen SaS Branislav Gröhling (1974). Je členom SaS. V rokoch 1988 – 1992 absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej škole obuvníckej v Partizánskom. Neskôr vyštudoval právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave (2004 – 2009). Peter Plavčan nebol člen žiadnej politickej strany. Martina Lubyová nastúpila do funkcie ministerky ako nestraníčka, neskôr vstúpila do Slovenskej národnej strany. Obaja sú vedci s veľkou publikačnou činnosťou. Diplomovú prácu  Branislava Gröhlinga označili za kompilát. Aký je rozdiel medzi platiátom a kompilátom nikto zatiaľ nedefinoval.

Martina Lubyová pôsobila v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a v Medzinárodnej organizácii práce (ILO).