Karol Morvay : Masívny rast spotreby domácností uprostred krízového mixu. Ako to bolo možné?

V makroekonomických parametroch za rok 2022 bola prekvapením rastúca spotreba domácností. A nie hocijako rastúca. Tempo jej rastu bolo naposledy vyššie v období 2006-2008, keď ekonomika rekordne rástla.

Konštatuje to ekonóm Karol Morvay z katedry hospodárskej politiky Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v časopise Monitor hospodárskej politiky.

“Takže v roku 2022 bolo v SR najvyššie tempo rastu spotreby domácností za posledných 14 rokov, a to pri expandujúcej inflácii, súbehu viacerých šokov a všeobecne negatívnej atmosfére v spoločnosti. Je to jav, ktorý sa
vymyká doteraz poznaným pravidlám vo vývoji ekonomiky SR. Jeho druhou stránkou je absencia úspor a „vyžmýkanie“ možností rastu spotreby, ktoré zrejme povedie k jej poklesu v prebiehajúcom roku.” Napísal ekonóm.

Rast spotreby mohli podľa Karola Morvaya ovplyvniť nasledovné faktory:

1. Obyvateľov k vyššej spotrebe mohla viesť možnosť kompenzovať si odkladanú, utlmenú spotrebu z nedávnych pandemických čias.

2. Už približne desaťročie má spotreba v hospodárstve SR solídny rast (v recesii len krátky slabý pokles). Je tu dlhodobá tendencia nešetriť na spotrebe, hoci aj za cenu zadlžovania.

3. Štát masívne kompenzoval zvýšené životné náklady a ubezpečoval obyvateľstvo, že podstatnú časť prichádzajúceho nákladového šoku zoberie „na seba“.

4. Zamestnanosť sa vyvíjala po prekonaní pandemickej recesie veľmi priaznivo. V ekonomike SR bolo v roku 2022 odpracovaných o 161 tisíc pracovných hodín viac ako v roku pred ním.

5. Časť nárastu spotreby bola umožnená ďalším zadlžovaním. Analytici pôsobiaci vo finančnom sektore vlani pripomínali rekordnú mieru zadlženia domácností.

6. Časť zvýšenej spotreby mohla vzniknúť z obáv pre ďalším zdražovaním. Rast cien sa obyčajne spája s poklesom spotreby, ale paradoxne to môže byť aj naopak.

7. Doplnkovým faktorom môže byť hromadenie zásob v domácnostiach kvôli obavám z dopadov vojny. Tento faktor je ťažké preukázať. Opierať sa možno o výpovede obyvateľov, najmä na východe Slovenska.

“Expanzia spotreby logicky vyvoláva obavy o vývoj úspor, sú totiž previazané.” Konštatuje Karol Morvay.

Karol Morvay prináša fakty o poklese čistých úspor obyvateľov. “V ekonomike SR zaznamenávame výrazný  pokles tvorby čistých úspor. Pri zachytení obdobia jednej dekády konštatujeme pomerne priaznivé výsledky tvorby čistých úspor v období 2012- 2015, následne sa však výsledky v SR výrazne zhoršili. Medzi rokmi 2015 a 2021 postupne klesali zo 6,9 mld. eur na necelých 1,4 mld. eur.

Karol Morvay poznamenáva, že ak nie je dostatočná motivácia sporiť a investovať do rozširovania majetku, je podkopaný dlhodobý rast výkonnosti ekonomiky a samozrejme aj rast materiálnej životnej úrovne.

Zaujímavá otázka je, ako bude vyzerať rozširovanie majetku, keď už SR nebude oprávnená čerpať ďalšie transfery z európskych fondov a skončia pomocné barličky ako Plán obnovy. Pri návyku na tieto zdroje bola zanedbaná tvorba vlastných čistých úspor.

“A pritom pretrváva chronický problém čerpať aj tieto vonkajšie zdroje. Zavalení šokmi a krízami, v hospodárskej politike bočíme od tém, ktoré súvisia so strategickými otázkami dlhodobej prosperity.  Tvorba dostatočných úspor v záujme rozširovania bohatstva k nim patrí.” Uzatvára Karol Moravy.

Posledné číslo časopisu Monitor hospodárskej politiky nájdete tu.