Juraj Renčko: rozpočet nie je chaos, odstrániť ho môže len odstránenie ministra Igora Matoviča
BRATISLAVA – Juraj Renčko je slovenský ekonóm s renomé ekonóma veľkého významu v strednej a východnej Európe. Podieľal sa na reformách štátnych rozpočtov v Tadžikistane, Čiernej Hore, Moldavsku, či na Ukrajine. Na Slovensku sa podieľal aj na reforme bankového sektora.
Finančné noviny ho požiadali o rozhovor, ktorého témou sú verejný rozpočet, alebo štátny rozpočet, či procesy s ním spojené.
Prečo sa robila reforma slovenských verejných financií? Vtedy ako hovoril premiér Mikuláš Dzurinda bola vôľa, aj cesta…
Cieľom bolo dať do poriadku verejné financie, čo bolo podmienkou pre vstup Slovenska do EÚ, ale aj vytvoriť a nastaviť systém riadenia verejných financií tak, aby boli dlhodobo udržateľné. Lídrom tejto reformy bol vtedajší minister financií a podpredseda vlády Ivan Mikloš. Mal silnú podporu v celej koalícii. My sme pracovali na technickej stránke reformy, ale mali sme silnú politickú podporu. V takýchto podmienkach sa dalo pracovať.
Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že v rámci reformy vznikol aj nový systém riadenia dlhu a likvidity v podobe dvoch štátnych agentúr – Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Tento systém sa pripravoval od roku 2002, teda ešte koncom prvej Dzurindovej vlády, keď bola ministerkou financií Brigita Schmogrenová. Reálne začal fungovať od roku 2004 a dodnes sa považuje za jeden z najprogresívnejších v Európe.
Ako by mal vyzerať ideálny rozpočet verejných financií?
Rozpočet by mal byť transparentný a prorastový na strane príjmov a efektívny na strane výdavkov. Mal by byť postavený na prioritách. Prečo? Pretože štát obyvateľom cez verejný rozpočet poskytuje služby. Občania sa zbierajú daňami a inými poplatkami na tieto služby. Štát získava od občanov peniaze a za ne im postkytuje verejné služby. Toto je dôležité stále pripomínať. Štát poskytuje občanom služby, ktoré si od štátu objednali a zaplatili. Neposkytuje im láskavosť. Mal by ich poskytovať čo najefektívnejšie, čo najpriehľadnejšie a čo najúčelnejšie.
Má štátny rozpočet odstraňovať sociálne nerovnosti?
Áno, žijeme v 21.storočí. Samozrejme, externé šoky ako Covid, vojna a ďalšie vyvolané šoky majú aj sociálne dopady. Štát to ale musí robiť efektívne a zmysluplne.
Dnes sa hovorí, že príspevky od štátu dostane len rodina s deťmi…
Keď hovoríme o vyrovnávaní dopadov, jednorazových, alebo dočasných šokov vplyvu na ekonomiku, vyrovnanie sa má dotýkať všetkých, ktorých sa dopady týkajú existenčne. A nemali by sme miešať podporu rodín, riešenie externých šokov a nedajbože motať to s protiinflačnými opatreniami Všetci, čo sú sociálne slabší a externé šoky májú na nich devastačný účinok, by mali byť podporení. Prijatý balíček opatrení ministra financií Igora Matoviča nie je ani protiinflačný, ani adresný a nepokrýva všetky postihnuté skupiny.
Minister financií Slovenskej republiky Igor Matovič odpísal svoju prácu od ekonómov Pavla Karásza staršieho, Pavla Karásza mladšieho, Juraja Renčka, ale aj súčasného štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Jána Oravca. Váš pocit?
, navyše nebola to popularizačná publikácia, ale odborná štúdia. Pochybujem preto, že to vôbec čítal Nech mu slúži ku cti, že sa mu podarilo nájsť to najlepšie, čo v tom čase existovalo v slovenčine.
Rozpočtový proces má svoje pravidlá. Je dnes v normálnom stave?
Akýkoľvek zákon by nemal byť prijatý za päť dní a bez diskusie, tobôž zákon týkajúci sa verejných financií. . Teória rozpočtovania pozná pojem „hodnotenie fiškálnych dopadov“ (FIA – fiscal impact assessment) Nemôže byť prijatý len preto, lebo vznikol v hlave jedného človeka. To čo sa deje je nebezpečné.
Skupina ekonómov, ktorých súčasťou si bol, zaviedla princípy rozpočtového programovania… Prečo je to dôležité a aký je jeho stav dnes?
Programové rozpočtovanie je len jeden z nástrojov zostavovania rozpočtu verejných financií. Keď súkromná firma vyrába tovar, alebo poskytuje služby, ide na trh. Keď nie efektívna, konkurencieschopná, skrachuje. Štát nemá trh, na ktorom by hodnotil efektívnosť využitia verejných zdrojov. Preto pred niekoľkými desaťročiami v Spojených štátoch amerických vzniklo programové rozpočtovanie. Odvtedy je v celom svete snaha využívať metódy programového rozpočtovania, alebo skôr použijem pojem rozpočet orientovaný na výsledky. Je veľa modifikácií tohto systému. Tento systém má nahradiť to, čo nemá štát, nemá trh. Rozpočtovanie orientované na výsledky hovorí o jednoduchej veci. Ako budeme financovať, čo chceme dosiahnuť a aké výsledky pre občanov chceme priniesť. Toto je kľúčové. Klasické rozpočtovanie, ku ktorému sme sa, obávam sa, vrátili hovorí, na čo použijeme finančné zdroje . Nehovorí však o tom, čo občan za to dostane, akú službu, v akom objeme a v akej kvalite.
Je vôbec možné improvizovať v rozpočtovej politike?
Improvizovať sa dá v hudbe, ale nie v riadení štátu a verejných financií. Na začiatku musí byť analýza. Treba si povedať čo je príčinou nejakého problému, prípadne externého šoku. Potom sa prijímajú opatrenia. Nie naopak, príjmu sa opatrenia, a potom sa hľadajú ich zdôvodnenia.
Aké dopady môže mať improvizácia v rozpočtovej politike?
Dopadov môže byť veľmi veľa. To čo minieme dnes navyše príjmov, teda to čo je deficit rozpočtu, sa bude musieť raz splatiť. Nie je to celkom tak, že iba prebytkový rozpočet je zdravý. . Deficit je permanentným javom verejných financií vo väčšine krajín. Dôležité je to, aby bol udržateľný. Keď financujeme deficit, ideme na trh. Pýtame si peniaze od bánk a iných finančných inštitúcií. Musia nám veriť, že dlh dokážeme splatiť. Keď nám neveria, tak nám nepožičajú. Ak požičajú, tak za vysoké úroky. Preto musíme mať verejné financie priehľadné. Až vtedy si investori kúpia náš dlh. Časté zmeny rozpočtu v priebehu roka, zmeny výdavkových titulov, veľké odchýlky medzi rozpočtovanými a skutočnými príjmami a výdavkami na dôveryhodnosti nepridávajú.
Ako najlepšie odstrániť súčasný rozpočtový chaos?
Jednoznačne je to odstúpenie ministra financií Igora Matoviča.
