Jednotná a všeobecne uznávaná teória trhu nie je

V XXI. storočí neexistuje všeobecne uznávaná teória trhu.

Podobne neexistuje ani všeobecne uznávaná teória trhu otrokárskej a feudálnej spoločnosti. Vtedajší súčasníci používali relatívne jednoduché princípy a náhodne existujúce princípy týchto ranných štádií trhu.

Trh ranného kapitalizmu bol opísaný a teoreticky reflektovaný v prácach Françoisa Quesnaya, Adama Smitha, Jeana Baptista Saya, Antoina Augustina Cournota… Modely pre opis trhu tohto typu mali niekoľko spoločných čŕt: nezasahovanie štátu do operácií výmeny a tvorby cien (liberalizmus, sloboda, spontánnosť) a snaha o imperatív rovnováhy.

Hypotéza liberálneho a rovnovážneho trhu dostala dokonca titul „klasická teória trhu“. Avšak jej nedokonalosť a obmedzenosť použitia pre čoraz viac komplikovanejšie trhy bola očividná už v polovici XIX. storočia. Upozornili na to Karol Marx, ale aj marginalisti Carl Menger, William Stanley Jevons, Leon Walras a ich predchodca Johann Heinrich von Thünen. Začiatkom XX. storočia sa objavili prvé fragmenty hypotézy efektívneho trhu. To už bol kvantitatívny model trhu. Nahradila determinizmus v opise trhov náhodnosťou , ale vývoj trhu  opisovala ako lineárny systém. Smer, ktorým sa vyvíja trh je závislý od informácie, predovšetkým od informácie o cene. Hypotéza efektívneho trhu sa zakladala na tom, že cenová informácia sa na trhu vytvára podľa zákonitosti normálnej krivky a znamená to, že je štatisticky stabilná. Mnohí ekonómovia sa snažili vytvoriť univerzálny model fungovania trhu ako štatisticky stabilnú skupinu – napríklad to boli Wilfredo Pareto a Louis Jean-Baptiste Alphonse Bachelier (1900). Podarilo sa im dokázať, že hypotéza efektívneho trhu adekvátnejšie opisuje komplikácie, ktoré sa odohrávajú na trhoch zrelého kapitalizmu. V prvej polovici XX. storočia sa objavili modely mechanizmov a objektov trhu. Boli skonštruované na predpoklade, že cenové prognózy sa môžu zakladať na Gaussovej krivke so stabilnými priemernými hodnotami. Existovalo veľa pokusov, aby sa na ekonomické, sociálne a technické systémy aplikovali štatistické modely získané pomocou regresnej, korelačnej a diskriminačnej analýzy.

Analýzy informácií o trhoch prvej polovice storočia ukázali, že reálne trhy sa nepodriaďujú zákonom normálnej krivky. V druhej polovici XX. storočia sa objavilo dosť veľa faktov, ktoré skompromitovali správnosť prístupu k opisu ekonomických, sociálnych, technických a trhových systémov ako štatisticky stabilné systémy a prijateľnosť aplikácie na nich zákona Gaussovej krivky.

V druhej polovici XX. storočia sa zachoval štatistický prístup k opisu trhov, ale bol to už nový prístup. V roku 1991 Tonis Vaga navrhol hypotézu koherentného trhu (Coherent Market Hypotesis), ktorá posudzuje trhy ako nelineárne štatistické systémy. Ich základným príznakom je existencia invariantnej mentality (invariomentalita), čo predstavuje vzťah medzi vonkajším prostredím a vnútornou organizáciou systému a správaním sa skupinových (klasterových) „uvedomeniach si“ (reflexiách) agentov trhu. Hypotéza koherentného trhu tvrdí, že reálne procesy na trhoch sú výsledkom vzťahu nelineárnej invariomentality vonkajšieho prostredia a fungovaním skupinového vedomia.  Tieto vzťahy sú dynamické, nelineárne a majú kvalitatívne prechody.

Ešte komplikovanejší model trhu navrhol Harold Edwin Hurst, v súvislosti s tým, že trhy majú dve vzájomne sa vylučujúce vlastnosti – dlhodobá pamäť  (inertnosť, dedičnosť a seba napodobovanie) a náhodnými blúdeniami (mutácie, náhody, spontánnosť). Najadekvátnejšie môžu byť tieto systémy opísané pomocou fraktálnej štatistiky Beniota Manedelbrota.

Hypotéza fraktálnej množiny nebola náhodným javom, ale bola reakciou na faktory, ktoré pôsobia na trhoch. Predovšetkým sa to týkalo inovovaných tovarov, ktoré narušujú lineárnosť a rovnováhu. , transformovateľnosť, na ktorých boli skonštruované predstavy nielen o „klasickom trhu“, ale aj „efektívnom trhu“.

Vznikla tiež hypotéza synergetického trhu. Hypotéza synergetického trhu využíva pre skonštruovanie základného modelu trhu fenomenologickú teóriou fázových prechodov Leva Landaua a Paula Ehrenfesta (vysvetlenie nestability štatistických systémov), teórie veľkých komplikovaných systémov, teórie bifurkácií, katastrof, teórie samoorganizácie Ilju Prigoginea a teórie synergetiky Hermanna Hakenna. Jej cieľom je spojenie hypotéz „klasického“, „efektívneho“, „koherentného“ a „fraktálneho“ trhu do systému neprotirečivých tvrdení vďaka určeniu hraníc, obmedzení a východísk pre každú z vyššie uvedených hypotéz.

Hypotéza synergetického trhu vytvára „prímerie“ medzi vyššie spomínanými hypotézami pomocou faktoru veľkosti a vychádza z toho, že trhy kapitálu, tovarov a investícií:

A) majú dlhodobé trendy s pamäťou a náhodnými zablúdeniami;

B) časové rady sú nelineárne, somorganizujúce sa sebanapodobňujúce, lokálne náhodné, autokolísavé, môžu byť prezentované nie gausovou a hamiltonovou krivkami, s asymetriou a rôznou veľkosťou excesu krivky;

C) časti dynamických radov s nelineárnym charakterom nie sú vylúčené, ale neurčujú charakter vývoja, ktorý sa určuje attraktormi, ktorí sú v súlade s časovou osou I. Prigoginea;

D) nerovnovážnosť, nelineárnosť, netransformovateľnosť dynamických časových radov pre opis trhov sú imperatívom v historickom a strednodobom časovom horizonte, a stav bifurkácií a katastrof určujúce charakter nelineárnosti sú systémovotvornými faktormi ciest vývoja trhov.