Jeden povedal, že počul ako druhý vraj povedal, že tretí mu vraj, či asi o niečom a niekom porozprával

BRATISLAVA – Za posledný rok sa môžeme v médiách dozvedieť o mnohých podozreniach z trestných činov korupcie. Sú založené na novom inštitúte – kajúcnik.

Treba si pripomenúť, že kvôli identifikácii trestného činu je potrebný dôkaz. Právnik Peter Šamko pre niekoľkými rokmi napísal odborný článok Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy. 

Zacitujme ho:

Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“. Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né­ho a dô­ka­zom je ob­sah vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho).

 Pod­ľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo mô­že pris­pieť na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia vy­plý­va, že pod­sta­tou do­ka­zo­va­nia je je­ho zá­kon­nosť, na­koľ­ko za dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní mô­že slú­žiť len to čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku, res­pek­tí­ve pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Na stra­ne dru­hej, pred­met­né us­ta­no­ve­nie neu­mož­ňu­je vy­lú­čiť up­lat­ne­nie žiad­ne­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku zís­ka­né­ho v sú­la­de so zá­ko­nom.”

Autor cituje renomovaného českého právnika:

V praxi sa spra­vid­la pou­ží­va päť kri­té­rií zá­kon­nos­ti dô­ka­zu, kto­ré sfor­mu­lo­val Bo­hu­mil Re­pík (Re­pík, B.: Pro­ces­ní důs­led­ky po­ru­še­ní pred­pi­su o do­ka­zo­va­ní v tres­tním říze­ní. Bulle­tin ad­vo­ka­cie, 1982) a to:

1/ či bol dô­kaz zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­ví prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon,

2/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný pro­ces­ným sub­jek­tom k to­mu zá­ko­nom op­ráv­ne­ným,

3/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný v tom pro­ces­nom štá­diu, v kto­rom je prís­luš­ný pro­ces­ný sub­jekt pod­ľa zá­ko­na op­ráv­ne­ný vy­hľa­dá­vať a vy­ko­ná­vať dô­ka­zy v pro­ces­nom zmys­le, t. j. ta­ké dô­ka­zy, kto­ré mô­žu byť pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie v tres­tnom stí­ha­ní naj­mä pre roz­hod­nu­tie sú­du,

4/ či sa zís­ka­ný a vy­ko­na­ný dô­kaz tý­ka pred­me­tu do­ka­zo­va­nia v da­nom pro­ce­se, t. j. či sa tý­ka skut­ku o kto­rom sa ve­die ko­na­nie prí­pad­ne otá­zok, o kto­rých je pot­reb­né pod­ľa zá­ko­na v sú­vis­los­ti s tým­to skut­kom roz­ho­do­vať,

5/ či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný spô­so­bom, kto­rý sta­no­vu­je, prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon.

 Dô­ka­zy, kto­ré ma­jú ur­či­té va­dy mô­žu byť ab­so­lút­ne neú­čin­né, t. j. ide o dô­ka­zy vy­ka­zu­jú­ce pod­stat­né va­dy, kto­ré nie je mož­né nap­ra­viť a spô­so­bu­jú ab­so­lút­nu ne­pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu v tres­tnom ko­na­ní (nap­rík­lad dô­kaz zís­ka­ný ne­zá­kon­ným do­nú­te­ním, vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky bez prí­ka­zu sú­du a po­dob­ne) ale­bo re­la­tív­ne neú­čin­né, t. j. ide o dô­ka­zy, kto­ré vy­ka­zu­jú od­strá­ni­teľ­né va­dy a kto­ré spô­so­bu­jú ne­pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu len do do­by, ke­dy je ta­ká­to va­da od­strá­ne­ná (nap­rík­lad vý­sluch sved­ka via­za­né­ho po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti, kto­rý bol zba­ve­ný ml­čan­li­vos­ti až do­da­toč­ne po vy­ko­na­ní vý­slu­chu). Pod­stat­ným kri­té­riom prí­pus­tnos­ti dô­ka­zu v ko­na­ní pred sú­dom je zá­kon­nosť zís­ka­nia dô­ka­zu.

V slovenských prípadoch vystupujú ako svedkovia ľudia, ktorí sú sami obvinení z trestných činov. To čo robia, vyvoláva úvahu o tom, že svedčia o niekom len kvôli tomu, aby si znížili očakávaný trest. Medzi štátom a obvineným vzniká obchod. Ja niečo na niekoho poviem, a budem mať z toho úžitok. Niekto by si mohol myslieť, že je to vlastne korupcia zo strany štátu, prezentovanom vyšetrovateľmi a súdmi. Výpovede tohto typu možno parafrázovať nasledovným výrokom:

“Jeden povedal, že počul ako druhý vraj povedal, že tretí mu vraj, či asi o niečom a niekom porozprával.”

To vytvára domino efekt, že každý kto je vo vyšetrovacej väzbe, rozpráva o tom, o čom neexistujú vecné dôkazy. O odovzdávaní úplatkov nie je fotografia, video, alebo zvuková nahrávka. Obvinenie nie je založené ani len na analýze pohybu finančných prostriedkov na účtov.

Pripomeňme si. Na nezistenom mieste a v nezistenom čase. Avšak sofistikovane!

Je veľmi ľahko operovať s týmito tvrdeniami v stave právneho nevedomia novinárov vo verejnom priestore. Médiá vytvárajú spätnú väzbu. Niektorí autori vyššie uvedeného výroku v svojich výpovediach uvádzajú, že o podozrivých sa dozvedeli z médií. Neverejným tajomstvom je to, že výmysel založený na klebete, sa môže stať dôkazom.

Právnici upozorňujú na to, že médiá ovplyvňujú rozhodnutia súdov.  Advokátka Jitka Hasíková napísala odborný článok Ovplyvňovanie svedeckej výpovede zverejnenými informáciami.

Zacitujme ju: “Po­kiaľ je sve­dok pod vply­vom zve­rej­ňo­va­ných in­for­má­cií vzťa­hu­jú­cich sa na vec,  je vy­so­ko prav­de­po­dob­né, že je­ho vý­po­veď bu­de poz­na­če­ná me­dia­li­zo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi. Z poh­ľa­du spra­vod­li­vos­ti  ko­na­nia je bez vý­zna­mu, či pôj­de o pris­pô­so­be­nie  je­ho vý­po­ve­de sme­rom k oča­ká­va­niu ve­rej­nos­ti ale­bo zo­sú­la­de­nie vý­po­ve­de s ob­sa­hom to­ho, čo už od­zne­lo.  Ani v jed­nom ani v dru­hom prí­pa­de sve­dok ne­bu­de vy­po­ve­dať o tom, čo on sám ve­del. ”

Reálny obsah slova “kajúcnik” nezodpovedá jeho definícii tak, ako ho používa katolícka cirkev. Ľudia sa kajajú z hriechov dobrovoľne. Aby im bolo odpustené. “Kajúcnik” hovorí o hriechoch iných, hoci nebol svedkom hriechov iných. Hovorí, aby si znížil trest kvôli vlastným hriechom. S týmto faktom by sa mali vysporiadať vyšetrovatelia, súdy, ale aj prokuratúra. Je to kvôli tomu, aby nepodľahli propagandistickým politickým fámam.

Ako definovať fámu? Podľa renomovaných sociológov Gordona Willarda Allporta a Lea Postmana v článku v renomovonom americkom časopise Public Opinion Quaterly. “An Analysis of Roumors” napísali: “Fáma je informácia, ktorá sa týka aktuálnych udalostí, ktorej sa má veriť a tiež sa šíri od osoby k osobe ústne. Neobsahuje údaje, podľa ktorých by sa dala posúdiť je pravdivosť .” Kto by potreboval presne citovať: GORDON W. ALLPORT, LEO POSTMAN Public Opinion Quarterly, Volume 10, Issue 4, WINTER 1946, Pages 501–517, https://doi.org/10.1093/poq/10.4.501 Published: 01 January 1946.

Preto je vhodné vymeniť pojem “kajúcnik” za pojem “klebetník”. Slovo dôkaz je v prípadoch “klebetníkov” lepšie vymeniť za slová “fáma”, alebo “klebeta.” Výpovede tohto typu sú ohováraním.

Pripomeňme si ešte raz. Na nezistenom mieste a v nezistenom čase. Avšak sofistikovane! A ústne!