Japonsko ohrozuje globálny finančný systém

TOKIO – Veľkí a spoľahliví kupci zahraničných dlhopisov môžu čoskoro obmedziť investície.

Bank of Japan nedokázala šokovať svet na Halloween. Zatiaľ čo iné centrálne banky v posledných rokoch zvýšili úrokové sadzby, Japonská centrálna banka zachovala veľmi uvoľnenú politiku zameranú na stimuláciu ekonomického rastu. Základná úroková sadzba v Japonsku je už sedem rokov -0,1 %. A napriek narastajúcemu tlaku sa banka 31. októbra rozhodla jednoducho mierne zmeniť limit výnosu 10-ročného štátneho dlhopisu. 1% strop výnosu, ktorý banka nakupuje obrovské množstvo dlhopisov na ochranu, je teraz skôr usmernením ako pravidlom. Výnosy benchmarkových dlhopisov skutočne dosiahli 0,95 %, čo je najviac za posledných desať rokov.

Po vyhlásení Bank of Japan klesol výmenný kurz jenu na 151 jenov za dolár, čo je najnižšia úroveň za posledné desaťročia. Inflácia, ktorá sa dlhodobo drží na rovnakej úrovni, už nie je taká nízka: Bank of Japan zvýšila prognózu jadrovej inflácie na najbližšie tri roky. Mnohí analytici očakávajú, že centrálna banka začiatkom budúceho roka natrvalo opustí politiku kontroly výnosovej krivky a do apríla zvýši úrokové sadzby. Ale aj keď sa Bank of Japan konečne rozhodne zvýšiť úrokové sadzby, pravdepodobne ich zvýši len o zlomok percentuálneho bodu, čo znamená, že rozdiel medzi výnosmi japonských dlhopisov a výnosmi vo zvyšku sveta bude stále veľký, pričom dôsledky pre svetové finančné trhy. To najhoršie ešte len príde.

Aby sme pochopili prečo, musíme preskúmať vplyv, ktorý majú extrémne nízke úrokové sadzby Japonska a prebiehajúce intervencie na obmedzenie výnosov dlhopisov. Nízke domáce sadzby vytvárajú dopyt po zahraničných aktívach, keďže investori hľadajú vyššie výnosy. V minulom roku boli zisky Japonska zo zámorských investícií o 269 miliárd dolárov vyššie, než aké dostali zahraniční investori v Japonsku, čo je najväčší prebytok na svete a zodpovedá 6 % japonského HDP. Obrovský rozdiel medzi výnosmi dlhopisov v Japonsku a vo zvyšku sveta je hrozbou pre japonských investorov, ktorí nakupovali zahraničné dlhopisy, ako aj pre globálnych emitentov, ktorí profitovali z japonského zvyku.

Negatívne dôsledky

To je nebezpečné najmä pre najväčšie japonské finančné firmy, ktoré robia veľké investície v zahraničí. Náklady na zabezpečenie zahraničných investícií závisia od rozdielu medzi krátkodobými úrokovými sadzbami dvoch príslušných mien. Krátkodobé úrokové sadzby v USA sú o viac ako päť percentuálnych bodov vyššie ako v Japonsku a rozdiel presahuje 4,8 % výnos z 10-ročných amerických vládnych dlhopisov. Výsledkom je, že japonskí kupujúci teraz čelia zaručeným stratám pri nákupe dlhodobých dolárových dlhopisov a zaistení svojich rizík. Japonské životné poisťovne, ktoré sú spomedzi ostatných inštitúcií najaktívnejšie v zaisťovaní menových rizík, preto vlani predali zahraničné dlhopisy za 11,4 bilióna jenov (87 miliárd USD).

Obrovský rozdiel medzi krátkodobými úrokovými sadzbami znamená, že japonskí investori majú teraz menej možností. Sú medzi nimi aj ďalšie nákupy v zahraničí, no s vyšším rizikom. Meiji Yasuda Life Insurance a Sumitomo Life, z ktorých každá držala v minulom roku aktíva v hodnote viac ako 40 biliónov jenov, majú v úmysle zvýšiť nákupy zámorských dlhopisov bez toho, aby sa zaistili proti náhlym výkyvom meny, v skutočnosti vsádzajú na náhly nárast jenu. Životné poisťovne bývajú konzervatívne, no čím dlhšie bude obrovský rozdiel v úrokových sadzbách pretrvávať, tým viac budú musieť riskovať.

Rastúce výnosy dlhodobých japonských dlhopisov, ktoré sa určite ešte zvýšia, ak sa Bank of Japan vzdá kontroly výnosovej krivky, by zároveň mohli povzbudiť miestnych investorov, aby priniesli peniaze späť do krajiny. Japonské 40-ročné dlhopisy ponúkajú výnos 2,1 %, čo stačí na zachovanie kapitálu investorov, aj keď Bank of Japan dosiahne svoj 2 % inflačný cieľ. Bankár z Westpacu Martin Whitton povedal, že táto perspektíva by mala znepokojiť firmy a vlády v USA a Európe, ktoré si zvykli na obrovský dopyt po dlhopisoch z Japonska.

V takomto scenári by sa zdroj dopytu stal zdrojom tlaku na financie západných firiem a vlád. Jen by mohol prudko vzrásť, keďže japonskí investori predávajú dlh v cudzej mene a investujú na domácom trhu. Bob Michel z JPMorgan Asset Management varuje pred desaťročím repatriácie kapitálu.

Zrejme sa zníži prílev japonského kapitálu do iných krajín, ktorý sa začal v ére uvoľnenej menovej politiky vo svete. Či sa miestne finančné inštitúcie, zahraniční emitenti dlhopisov alebo obaja dostanú do problémov, sa ukáže v najbližších mesiacoch. Už teraz je ale jasné, že sa niekto zraní.

(Pripravené na základe materiálov z The Economist)