I. Karvaš porovnal kolektivizmus a individualizmus
BRATISLAVA – Imrich Karvaš počas II. svetovej vojny bol prvým guvernérom Slovenskej národnej banky, centrálnej banky Slovenského štátu. (* 25. február 1903, Varšany (dnes Kalinčiakovo, Levice) – † 20. február 1981, Bratislava)
Imrich Karvaš zabezpečil financovanie Slovenského národného povstania.
Bol to vedec ktorý sa venoval analýzam mnohých aspektov vývoja národného hospodárstva. Publikoval aj v časopise Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave Hospodárske rozhľady.
Medzi jeho významné analýzy patrili: Vývoj miezd v kovopriemysle bratislavskom (1928), Hospodárska štatistika Slovenska (1928), Medzinárodný menový problém so zvláštnym zreteľom na francúzsku štabilizáciu (1929), Prvky kolektivistického hospodárenia v individualistickom hospodárskom poriadku (1930), Obilný monopol (1934).
Finančné noviny zverejňujú krátky výber z jeho práce: Prvky kolektivistického hospodárenia v individualistickom hospodárskom poriadku. Autor upozorňuje: “Toto pojednanie je čiastočne doplnená habilitačná prednáška autorova.” Imrich Karvaš prednáškou získal titul docent. Citácie v texte sú v slovenskom jazyku danej doby. Mal inú formu.
“V poslednej dobe, hlavne v posledných dvoch storočiach zápasia dva veľké filozofické smery o uskutočnenie svojho ideálu v hospodárskom živote. Je to univerzalizmus a individualizmus. Univerzalistická hospodárska politika má za účel blaho celku; kladie záujem štátu, národa, alebo inej formy spoločnosti nad záujem jednotlivca; chápe spoločnosť ako organizmus, v ktorom jednotlivci sú údami, orgánmi, ktoré majú jediný úkol, pracovať v prospech celku. Na tomto filozofickom názore bazíruje nauka merkantilistická a na tomto teoretickom základe buduje svoju nauku Otmar Spann. (Srovnaj jeho spisy, hlavne “Fundament Volkswirtshaft” a “Tote und lebendige Wissenschaft). Individualizmus naopak hlása, že hlavným účelom musí byť zaistenie blaha jednotlivcov, všetkých jednotlivcov, štát je len prostriedkom a jednotlivec je účelom. Individualizmus má svoj vznik v prirodzeno-právnej filozofii a behom doby sa vyvinuly dve veľké hospodársko-politické teorie, z nich jedna vyvrcholuje v individualisticko-liberalistickej škole a druhá v kolektivizme. (4-5).
1. Snahou štátu úplne socializovaného, je aby potreby občanov boli rovnakou mierou ukojené. Najprv musia byť ukojené potreby, nutné k udržaniu životnej existencie všetkých, a len po ich ukojení môže sa zamýšľať na ukojenie zbytných potrieb. Uskutočňovanie tejto zásady však dnes pri nerovnomernom rozdelení majetku nie je možné. Moderný štát predsa ale predsa zasahuje aj na tomto poli. Na luxusné spotrebné články uvalí väčšiu daň a tak docieľuje, že občania, ktorí kupujú tieto luxusné tovary odvádzajú za ich spotrebu určitú dávku celku. Štát ďalej zasahuje do spotrebného hospodárstva tým, že zakazuje spotrebu určitých statkov, po prípade v záujme celku zakazuje ukojovanie potreby na určitých miestach, po prípade v určitom čase; tak na pr. zákaz fajčenia, alebo zákaz výčapu alkoholu, zákaz odpredaju jedov atď.
Počas války štátne zásahy do spotrebného hospodárstva boly ďalekosiahlejšie. Pri systéme viazaného hospodárstva prideľoval domácnostiam spotrebné články. Štát bdel nad rozdelením výroby jednotlivým domácnostiam, aby sa predišlo časovej a miestnej núdzi.
2. Socializácia výroby má najdôležitejší význam a môžeme konštatovať, že na tomto poli pozorujeme najviac kolektivistických prvkov. Štát zasahuje zasahuje do tohto odvetvia hospodárskeho života dvojim smerom: a) štát svojimi normami upravuje, alebo reguluje súkromné hospodárstvo, ktoré podržuje svoju doterajšiu formu podnikania, alebo b) v záujme celku nahradzuje súkromné podnikanie čiastočne., alebo celkom, alebo štátnym, lepšie rečenou verejným podnikom. (14-15)
Bibliografický údaj. Zvláštna otlač “HOSPODÁRSKYCH ROZHĽADOV Ročník V., číslo 4. Vydala Obchodná a priemyselná komora v Bratislave. Tlačou Slovenskej kníhtlačiarne v Bratislave. In: I. Karvaš. Drobné spisy. strany 3 – 19. Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied. Signatúra I B 207.
Výber Vladimír Bačišin, Kamianiec-Podoľská štátna univerzita, Ukrajina, Ivana Lennerová, Ekonomická univerzita Bratislava.
