Hlavným mozgom kozmonautiky bol Sergej Koroľov
MOSKVA – Sergej Pavlovič Koroľov bol hlavným konštruktérom kozmickej lode Vostok 1, ktorá vyniesla na obežnú dráhu okolo zeme prvého kozmonauta Jurija Alexejeviča Gagarina. Narodil sa 12. januára 1906. Zomrel 14. januára 1966. Prvý let do kozmu bol 12. apríla 1961.
Bol predsedom Rady hlavných konštruktérov ZSSR (1950 – 1966). Sergej Koroľov bol jedným zo základných tvorcov sovietskej raketovej a kozmickej techniky. Bol kľúčovou postavou pri dobýjaní kozmického priestoru človekom, zakladateľom praktickej kozmonautiky. Riadil vypustenie na obežnú dráhu okolo Zeme prvej umelej družice Sputnik I.
Bola skonštruovaná koncom päťdesiatych. rokov XX. storočia Sergejom Koroľovom v Sovietskom zväze. Vyštartovala z kozmodrómu Bajkonur na území Kazašskej SSR dňa 4. októbra 1957 o 19:28:34 svetového času (UTC) pomocou upravenej dvojstupňovej nosnej rakety R-7, ktorá bola z vojenskej verzie pre kozmonautiku upravená a premenovaná na raketu Sputnik. Vypustili ju v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku. Patrí do kategórie vedeckých satelitov.
Sputnik 1 obsahoval vysielač, ktorý od 4. októbra do 25. októbra 1957 vysielal na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz pípavý signál. tento signál sa vo svojej dobe stal symbolom začiatku kozmickej éry. Vysielaný signál umožňoval prvýkrát preverovať skreslenie pri prenose z obežnej dráhy, teda aj vlastnosti atmosféry a ionosféry. Družica krúžila okolo Zeme do 4. januára 1958, kedy po 1 440 obletoch vstúpila do zemskej atmosféry a zhorela.
Pod vedením Sergeja Kroľova sa koncom päťdesiatych rokov začalo pracovať nad lunárnym projektom. Dňa 14. septembra 1959 družica Luna 2 po prvý raz na svete dosiahla povrch Mesiaca v oblasti Mora dažďov neďaleko kráterov Aristill, Aricmed a Autolik. Na povrch Mesiaca dopravila zástavky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Dňa 15. septembra 1959 predseda Rady ministrov ZSSR Nikita Chruščov podaroval americkému prezidentovi Dwightovi Davidovi Eisenhowerovi kópiu sférickej zástavky. Dnes je rovnaká kópia vlajky v Kansas Cosmosphere and Space Center.
Sergej Korolev má prioritu v praktickom začatí prác na letoch s posádkou na Mars. Podľa amerických zdrojov v roku 1959 S.P. Korolev presvedčil sovietske vedenie, aby podporilo vývoj projektu na vyslanie vesmírneho vozidla na Mars. Tím Sergeja Koroľova začal vývoj mimoriadne ťažkej medziplanetárnej rakety s kódovým označením TMK – Ťažká medziplanetárna loď. Mala ju dopravI´t nosná raketa superťažkej triedy N-1. 12. apríla 1960 informoval S.P.Korolev sovietske vedenie o zmene plánu a pridaní úlohy pristáť astronautov na povrchu Marsu, keď na Červenú planétu prilietajú súčasne 3 alebo 4 kozmické lode.
Aj keď iniciatíva nezískala súhlas od Kremľa, nebol to ešte koniec programu vysielania ľudí na Mars. Myšlienky skúmania iných planét pomocou staníc s posádkou sa naďalej rozvíjali a získavali čoraz väčšiu podporu medzi vedcami a inžiniermi vesmírnych programov.
Sergej Koroľov a Jurij Gagarin pred letom do vesmíru. Fotografia: Roskosmos.
V pokračovaní vývoja programu letov blízko Zeme s posádkou začal Sergej Pavlovič realizovať svoje nápady týkajúce sa vývoja DOS s posádkou (dlhodobá orbitálna stanica). Jeho prototyp bol zásadne nový, dokonalejší ako tie predchádzajúce, kozmická loď Sojuz. Štruktúra tejto lode zahŕňala úžitkový priestor, kde mohli kozmonauti stráviť dlhý čas bez skafandrov a vykonávať vedecký výskum. Počas letu sa počítalo aj s automatickým ukotvením na obežnú dráhu dvoch kozmických lodí Sojuz a prechodom kozmonautov z jednej kozmickej lode do druhej cez otvorený priestor v skafandroch. Sergej Pavlovič sa nedožil stelesnenia svojich myšlienok v kozmickej lodi Sojuz.
Okrem iného Sergej Koroľov riadil prvý let prvého kozmonauta Jurija Gagarina 12. apríla 1961.
Študoval v Kyjevskom polytechnickom inštitúte. Po ňom v Moskovskom vyššom technickom učilišti N. E. Baumana. Určitý čas bol Sergej Koroľov vo väzení. V roku 1938 ho obvinili z toho, že v sovietskom priemysle sa zaoberal záškodníckou činnosťou. J. V. Stalin ho zaradil do zoznamu ľudí, ktorí mali byť opravení zastrelení. Neskôr dostal trest desať rokov väzenia. Potom ho znížili na osem rokov. Najprv bol vo väzení na Sibíri v regióne Kolyma v lágri., ktorého väzni ťažili zlato. Od roku 1940 bol v špeciálnom väzení NKVD v Moskve. Tu sa podieľal na konštrukcii stíhačiek a bombardérov pod vedením Andreja Nikolajeviča Tupoleva. Od roku 1942 bol vo väzení v meste Kazaň kde sa podieľal na vývoji raketových motorov, ktoré sa mohli využívať v leteckom priemysle. V roku 1943 ešte vo väzení sa stal vedúcim skupiny konštruktérov vyvíjajúcich raketové motory. Podľa spomienok jeho spoluväzňov bol skeptik, cynik a pesimista. Často hovoril “odbachnú bez nekrológu”. Na slobodu sa dostal až v roku 1944.
Zároveň existuje vyjadrenie pilota-kozmonauta Alexeja Leonova týkajúceho sa Sergeja Koroľova: „Nikdy nebol zatrpknutý … Nikdy sa nesťažoval, pred nikým neklial, nikomu nenadával. Nemal na to čas. Pochopil, že hnev nie je spôsobený tvorivým impulzom, ale útlakom.”
Sergej Koroľov zomrel pri operácii rakoviny hrubého čreva. V Československu vyšla o ňom kniha Karla Pacnera Hlavní konstruktér. Čitateľ sa v nej dozvie, že Sergej Koroľov bol na liečení v Karlových Varoch. Sergej Koroľov bol utajeným človekom. Jeho meno sa stalo verejne známe až po jeho smrti.
Jeho menom je pomenované mesto Koroľov neďaleho Moskvy. Je to najväčšie vedecké mesto v Ruskej federácii. Nachádzajú sa tam podniky kozmického priemyslu. Okrem nich je tam Centrum riadenia letov, ktoré riadi kozmické lety.
