Georgieva: Európa a globálne preteky v oblasti AI

Vystúpenie Kristaliny Georgievovej, výkonnej riaditeľky MMF na neformálnom zasadnutí ministrov hospodárstva a financií v Dubline (Írsko) 21. septembra 2026.

Vážený podpredseda vlády Harris – drahý Simone – ďakujem za pozvanie do krajiny piva Guinness. Ako sme počuli včera, Guinness má v histórii Írska osobitné miesto. Osobitné miesto má aj v mojom vlastnom živote. Keď do Bulharska zavial vietor perestrojky, jedným z výsledkov bolo otvorenie obchodov s tovarom za tvrdú menu. Mojím úplne prvým nákupom za tvrdú menu bola plechovka piva Guinness. Keď som ho pila, bolo nepredstaviteľné, že by sa Bulharsko stalo členom EÚ a že by našou menou bolo euro. Ale stalo sa to.

Mojím východiskovým bodom dnes teda je, že Európa je schopná uskutočniť aj tie najnepredstaviteľnejšie premeny.

Presne takáto úloha nás čaká aj v súvislosti s umelou inteligenciou (AI). Ak si chce Európa zachovať svoj cenený sociálny model, musí rásť rýchlejšie – a využiť technologické skoky, ktoré to umožňujú.

Či už k nej máte kladný, záporný alebo odmietavý postoj, novú hranicu pokroku určuje umelá inteligencia – a práve v nej sa v obrovskom rozsahu stretávajú príležitosti s rizikami.

Aby bolo možné vyťažiť z umelej inteligencie prínosy pre produktivitu, musia ekonomické subjekty prehodnotiť, prepracovať a nanovo vytvoriť svoje produktové rady, obchodné procesy a pracovné postupy. Podobne ako v prípade železníc, elektriny či internetu, práve tieto zmeny – a nie samotná technológia – prinášajú zásadnú transformáciu.

Umelá inteligencia sa však odlišuje svojou rýchlosťou: napreduje závratným tempom a my musíme držať krok – kto zaváha, prehrá.

Pre Európu znamená udržanie kroku stať sa neoddeliteľnou súčasťou hodnotového reťazca umelej inteligencie. Príkladom sú spoločnosti ASML v Holandsku a Mistral vo Francúzsku. Európske krajiny však v oblasti umelej inteligencie stále zaostávajú za USA a Čínou, ako aj za ázijskými dodávateľmi, medzi ktorých patria čínska provincia Taiwan, Kórea, Malajzia, Thajsko, Singapur a Japonsko.

USA a Čína sú, samozrejme, poprednými svetovými poskytovateľmi umelej inteligencie; vytvárajú špičkové modely (tzv. frontier models) spoplatňované na báze tokenov a hneď v závese aj riešenia s otvoreným zdrojovým kódom. Ostatní sú tvorcami umelej inteligencie, pričom každý z nich zohráva v hodnotovom reťazci svoju špecifickú úlohu. Prirodzene, všetky tieto ekonomiky sú tiež prijímateľmi umelej inteligencie – hoci je to skupina, ku ktorej sa môže pridať ktorákoľvek krajina outsourcingom.

Európa so svojou veľkosťou musí ašpirovať na všetky tri.

A musí tak urobiť komplexne. Dovoľte mi teda opísať štyri hlavné kanály, prostredníctvom ktorých umelá inteligencia ovplyvní ekonomiky:

Po prvé, v krátkodobom horizonte je boom v oblasti výstavby s využitím umelej inteligencie pozitívnym šokom dopytu – silné súkromné investície zvyšujú rast aj infláciu v ekonomikách v hodnotovom reťazci. Inflačný efekt je zosilnený vysokou energetickou náročnosťou umelej inteligencie v spojení s stále prebiehajúcim globálnym šokom v oblasti dodávok energie.

Po druhé, v dlhodobom horizonte je očakávaný nárast produktivity vďaka umelej inteligencii pozitívnym šokom v oblasti dodávok. Odhadujeme, že umelá inteligencia by mohla v konečnom dôsledku zvýšiť globálny ročný potenciálny rast približne o 0,1 – 0,8 percentuálneho bodu, pričom pripravovaný výskum potvrdí, že Európa môže a mala by ašpirovať na to, aby bola v hornej polovici tohto rozpätia. Či sú dlhodobé účinky inflačné alebo deflačné, je zložitá otázka, ktorá závisí po prvé od predstihu a oneskorenia medzi rastom produktivity a zvýšením spotreby z vyššieho očakávaného trvalého príjmu a po druhé od toho, či umelá inteligencia prostredníctvom svojich vplyvov na trh práce zrúti veľké segmenty spotrebiteľského dopytu.

Po tretie, umelá inteligencia by mohla zasiahnuť trh práce ako cunami a ovplyvniť až 60 percent pracovných miest v rozvinutých ekonomikách. Nedávny výskum MMF zistil, že už teraz približne jedno z desiatich voľných pracovných miest v rozvinutých ekonomikách vyžaduje aspoň jednu novú zručnosť. Tieto nové zručnosti zvyšujú priemerné mzdy a zamestnanosť, ale prehlbujú polarizáciu. Kto z toho profituje? Vysokokvalifikovaní a nízkokvalifikovaní pracovníci – tí druhí, pretože vyššie príjmy a rastúce akciové trhy vedú k vyššej spotrebe služieb. Ale dochádza k vyprázdneniu stredu.

A po štvrté, niekde v prechode medzi krátkodobým a dlhodobým horizontom pravdepodobne prejdeme obdobím maximálneho rizika. Pripomína mi to výrok nazývaný Amarův zákon, ktorý hovorí, že máme tendenciu preceňovať vplyv novej technológie v krátkodobom horizonte a podceňovať jej vplyv v dlhodobom horizonte. Znamená to, že sklamanie bude pravdepodobnejšie pretrvávať na začiatku – a v tom spočíva riziko finančnej stability. Zároveň, keďže súkromní poskytovatelia umelej inteligencie predbiehajú oficiálne pravidlá a dohľad, niektorí varujú, že hraničné modely sa čoskoro môžu vymknúť ľudskej kontrole. Nie je ťažké si predstaviť, ako by to mohlo spôsobiť chaos vo finančnom systéme a v najhoršom prípade prerásť do hrozby ohrozujúcej samotnú existenciu.

Pokiaľ ide o finančnú stabilitu, dovoľte mi ukázať vám prvý zo štyroch snímok – malú ochutnávku z našej pripravovanej Správy o globálnej finančnej stabilite. Ukazuje, že korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou patrí k rizikám, ktoré dnes berieme mimoriadne vážne:

V ľavom grafe vidíme rastúcu zadlženosť, čo znamená, že slabšie ocenenia by mohli spustiť oddlženie a nútený predaj.
V strednom grafe pridávame ďalší rozmer: cyklické financovanie alebo dnešnú pozitívnu spätnú väzbu medzi investíciami, dlhom a budúcimi záväzkami v oblasti príjmov. Toto by sa mohlo obrátiť.

Nakoniec v pravom grafe vidíme AI ako globálne riziko, nielen ako príbeh USA. Veľké cezhraničné držanie amerických akcií môže prenášať riziká.

Zhrnutie: AI podporuje trhy, ale môže nimi aj otriasť. Ak sa zisky alebo investičné plány nenaplnia, zadlženosť, cyklické financovanie a globálne prepojenia by mohli zmeniť sklamanie na škodlivú a ďalekosiahlu korekciu. Regulačné orgány a orgány dohľadu musia zabezpečiť, aby v prípade, že k tejto skúške dôjde, bol finančný systém dostatočne odolný.

Dovoľte mi teraz obrátiť sa na vás a opýtať sa: čo by mala Európa robiť?

Zdá sa nevyhnutné, že Európa nielen prijme AI, ale ju aj vybuduje – ekonomika taká veľká ako ekonomika EÚ si realisticky nemôže outsourcovať všetky svoje potreby v oblasti AI. A to znamená vytvorenie podmienok pre vývoj domácich modelov, výpočtový výkon, úložnú kapacitu, dodávky energie a zručnosti.

Dôležitá je aj geopolitická realita. Niektorí z vás trvajú na tom, že Európa musí byť miestom, kde sa kľúčové údaje ukladajú doma a životy sa nežijú v tieni nejakého zahraničného „kill switcha“. Páčil sa mi nedávny prejav prezidentky Lagardovej, ako aj komentár Maria Draghiho. V MMF nezaujímame žiadny názor na takéto suverénne rozhodnutia, ale uznávame hodnotu diverzifikácie dodávateľského reťazca.

Plná účasť na hodnotovom reťazci umelej inteligencie si vyžaduje mnoho rovnakých atribútov, aké sú potrebné na oživenie európskej ekonomiky v širšom zmysle – existuje veľa prelínania s politikami pre prehĺbenie EÚ.

Európa sa umiestňuje na dobrej úrovni v pripravenosti na umelú inteligenciu a môže sa pochváliť siedmimi z desiatich najlepších krajín v indexe pripravenosti na umelú inteligenciu MMF. Dánsko sa umiestnilo na druhom mieste, zatiaľ čo Holandsko, Estónsko, Fínsko a Nemecko si tiež dobre vedú vo všetkých metrikách: digitálna infraštruktúra, inovácie a integrácia, politika ľudského kapitálu a práce a regulácia a etika.

Inde v Európe je však pokrok oveľa pomalší. Ukazuje to moja druhá snímka.

Napriek tomu aj vo vedúcich krajinách čelia firmy príliš mnohým prekážkam rastu – finančným systémom, ktorým dominujú banky a ktoré nie sú vhodné na financovanie startupov s obmedzeným ponúkaným hmotným zabezpečením; regulačnej záťaži, ktorá Európe prináša povesť neohrabanosti; a cenám elektriny, ktoré patria medzi najvyššie na svete.

Ešte hlbším problémom však je, že Európa kvalitatívne zaostáva za USA v zavádzaní umelej inteligencie. Moja tretia snímka zobrazuje zistenia prieskumu amerických firiem, ktoré používajú umelú inteligenciu na prepracovanie celých obchodných procesov, zatiaľ čo európske firmy uplatňujú túto technológiu oveľa užšie. Keďže zmeny obchodných procesov sú kľúčové pre zvýšenie produktivity, znamená to, že Európa riskuje, že v raste produktivity ešte viac zaostane za USA.

Stimulácia zmien si vyžaduje rýchlosť v tvorbe politík – na vytvorenie správnych stimulov – a rýchlosť si vyžaduje stanovenie priorít. Navrhujeme päť oblastí.

Po prvé: financie. Európa potrebuje hlbšiu studnicu trpezlivého súkromného rizikového kapitálu pre startupy – najmä na podporu úspešných nápadov v ich rastovej fáze – selektívne doplnenú investíciami do vlastného kapitálu verejného sektora s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu. Konvergencia regulácií s cieľom znížiť prekážky cezhraničných tokov by mohla pomôcť katalyzovať rozvoj celoeurópskeho odvetvia rizikového kapitálu. Európa si nemôže dovoliť nechať svoju úniu úspor a investícií rukojemníkom úzkych národných záujmov. A keď už hovoríme o financiách, keďže umelá inteligencia pretvára rozdelenie príjmov medzi prácou a kapitálom, ministri financií musia prehodnotiť a upraviť zdaňovanie.

Druhá priorita: energia. Dátové centrá už teraz predstavujú približne 3 percentá európskej spotreby energie a dopyt poháňaný umelou inteligenciou sa do roku 2030 pravdepodobne strojnásobí. Ako som argumentoval v Euroskupine v júni, riešením je energetická únia. Zvyšovanie prepojenia medzi národnými sieťami s cieľom lepšieho presunu elektriny môže mať veľmi významný vplyv na ceny, ako je znázornené na mojej štvrtej snímke. A medzitým, keďže toto všetko zaberie čas, vybudujte dátové centrá tam, kde je energia najlacnejšia – predstavte si umelú inteligenciu v Kalifornii a úložisko dát v Texase.

Tretia priorita: flexibilita podnikania. Naliehavo vás žiadam, aby ste pokračovali v 28. režime. Ako voliteľný celoeurópsky rámec, ktorý koexistuje s vnútroštátnym obchodným právom, to uľahčí vstup a odchod firiem, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie pre umelú inteligenciu. Znížilo by to regulačné zaťaženie a zlepšilo by právnu istotu, a to aj v prípade cezhraničnej platobnej neschopnosti. To by pomohlo znížiť rizikové prémie nadnárodných podnikov v EÚ a znížiť náklady na kapitál.

Štvrtá priorita: trh práce. Toto bude najťažší oriešok vzhľadom na rozsah toho, čo prichádza. Jedným z cieľov musí byť uľahčenie prechodu zo starých povolaní na nové prostredníctvom odbornej prípravy a sociálnej podpory. Berieme na vedomie zosúladenie odborného vzdelávania vo Fínsku s celoživotným vzdelávaním, kde približne dve tretiny dospelých každoročne absolvujú nejakú formu rekvalifikácie. Berieme na vedomie aj dánsky prístup „flexikurity“ so zameraním na ochranu pracovníkov, nie pracovných miest.

A dovoľte mi uviesť, že Írsko, ktoré spája vysoký podiel absolventov technických odborov a silnú gramotnosť a rekvalifikáciu dospelých, sa radí na samý vrchol z 23 krajín v samostatnom indexe pripravenosti na zručnosti MMF.

Ale nedovoľte mi tu stáť a tvrdiť, že mám všetky odpovede na to, ako by sme sa vysporiadali s masívnym vyprázdnením centra trhu práce, alebo ako zabránime širšiemu kognitívnemu poklesu populácie. Môže pomôcť nový dôraz na podnikanie vo vzdelávaní, ako niektorí naznačujú? Teším sa na vaše myšlienky.

Piata a posledná priorita: verejný sektor. UI by profitovala z digitálnej verejnej infraštruktúry vrátane osobných identifikátorov, autentifikačných protokolov, rýchlych platieb a interoperability. Okrem toho by mal štát ísť príkladom. Opäť sa vrátime k našej hostiteľskej krajine – ktorá má najvyššiu mieru prijatia UI v podnikaní v Európe – štyri z piatich firiem uvádzajú, že je pravdepodobnejšie, že UI prijmú, ak ju štát integruje do svojich vlastných systémov.

To mi zostáva s riadením rizík. Nedávno sme veľa počuli o scenároch súdneho dňa – agenti UI ovládajúci internet, alebo oveľa horšie veci. Európsky prístup k ochranným opatreniam UI, ktorý vytvára prvú komplexnú príručku pravidiel UI akejkoľvek väčšej jurisdikcie, vyzerá predvídavo. Dúfajme, že si to ostatní všimnú.

V tomto a iných ohľadoch je európske vedenie dobré pre Európu a dobré pre svet. Jeho udržanie si však vyžaduje, aby si Európa zachovala svoju konkurencieschopnosť.

Je skvelé, že máte ochranné zábradlia. Ale ochranné zábradlia majú zmysel iba vtedy, ak máte čo strážiť. Takže pokračujte v európskej umelej inteligencii.

Vaša práca bola predtým ťažká a umelá inteligencia ju teraz ešte viac sťažuje – napriek príležitostiam, ktoré prináša. Teším sa na vaše úvahy o tom, čo bude potrebné na to, aby sa Európa dostala k rýchlosti tvorby politík, ktorá lepšie zodpovedá potrebám tejto doby umelej inteligencie.

Dovoľte mi zakončiť dvoma trvalými dojmami z mojich oficiálnych ciest. Jedným z nich bola nedávna návšteva špičkového centra nanoelektroniky a digitálneho výskumu a vývoja v Belgicku, kde ma vzali do čistej miestnosti, aby som videl stroj ASML. Druhým bola rovnako inšpiratívna prehliadka dátového centra v Poľsku, ktoré odvádza prebytočné teplo do lokálnej vykurovacej siete. Európska vynaliezavosť v akcii a veľa skvelých vecí ešte len príde!

Ďakujem.