Filip Bartoš: Inflačná kríza zvýšila už dohodnuté poistné v priemere o 30 percent, dávkové tarify možno do desiatich rokov prestanú vôbec existovať

Záujem o produkty zo segmentu životného poistenia v spoločnosti kontinuálne rastie.

Inklinácia Slovákov jednoznačne smeruje k produktom, ktoré sú zamerané čisto na rizikové poistenie – či už úrazové, alebo nemocenské.

Momentálne sa podiel týchto klientov pohybuje zhruba na úrovni 85 percent, v prípade zvyšných pätnástich stále dobiehajú investičné zmluvy s rezervotvornou zložkou. Na životné poistenie pritom významne viac myslia ľudia s priemerne nižšími aj vyššími príjmami.

Paradoxne najmenej angažovaná v tomto smere je stredná trieda, ktorá tvorí chrbticu akejkoľvek vyspelej ekonomiky. Títo ľudia väčšinou majú pocit, že majú adekvátny príjem a z nejakých dôvodov nechcú uzatvárať poistenie, niekedy mu dokonca neveria. I časti populácie, ktoré majú priemerne nižšiu mzdu, si uvedomujú väčšiu potrebu poistenia pre prípad krízy.

Postupne sa aj tento negatívny trend mení vďaka práci poisťovacích maklérov, ktorí problematiku klientom
opakovane vysvetľujú. Bohužiaľ, majú skúsenosti s príbehmi ľudí, ktorí zarábali slušné peniaze, ale v prípade núdze
sa bez zodpovedajúcej poistnej zmluvy dostali do ťažkej životnej situácie. Existuje len minimálna časť populácie,
ktorá si životné poistenie ako produkt samostatne vyhľadá a aktívne sa oň zaujíma.

Inflácia zvýšila aj dojednanú poistnú sumu takmer o viac ako tretinu Krajiny strednej Európy zažili v posledných piatich rokoch veľa kríz, ktoré do značnej miery premenili svet poisťovníctva.

Jednou z tých najväčších bol skokový nárast inflácie – teda problém, ktorý stále doznieva a čiastočne pretrváva
dodnes. Ľudia síce nemali peniaze na rozhadzovanie, napriek tomu si do istej miery uvedomovali dôležitosť
finančného krytia. Keď sa inflácia vyšplhala v roku 2022 na takmer trinásťpercentnú mieru, mesačné poistné sumy sa
zvyšovali a prirodzene rešpektovali tempo rastu spotrebiteľských cien aj vďaka práci poisťovacích maklérov, ktorí
vhodne zaradili tento faktor do svojich výpočtových modelov. Nárast za posledné dva roky je skokový, na Slovensku
sa pohybuje okolo tridsaťpercentnej hranice. To je v súlade so stále rastúcimi príjmami zamestnancov v štátnej
správe aj v súkromnom sektore za posledné tri, prípadne štyri roky.

Všeobecne sa dá povedať, že v časoch krízy je rast poistných súm významne vyšší, zatiaľ čo v časoch relatívneho
hospodárskeho pokoja, naopak, stagnuje. Spoločnosť si totiž často kladie otázku: „prečo zvyšovať svoje poistné
krytie, keď je situácia na trhu dobre čitateľná a nič nám nehrozí?“ Naopak, ak aktuálna makroekonomická situácia
ľudí ohrozuje, rastie uvedomenie populácie a s ním aj dopyt po poistných produktoch, typovo, samozrejme, v období
zmieňovanej pandémie alebo napríklad hypotekárnej krízy.

Bolestné ako dôkaz, že poistenie funguje

V rámci európskeho trhu s poistením držia pomyselnú taktovku západné krajiny, ako je napríklad Nemecko, Belgicko,

Švajčiarsko alebo Francúzsko. Tu vymizli dávkové tarify a predávajú sa iba tie zásadné (ako je napríklad invalidita,
smrť alebo trvalé následky). Na Slovensku sledujeme, že je tento odklon od týchto dávok zatiaľ postupný, za
posledných desať rokov sa napriek tomu pomer otočil. Predtým bol rozložený zhruba z 20 % na vážne riziká a z 80 %
na dávky, dnes je to obrátene. Tento trend je zreteľný, každoročne rastie a podiel vážnych rizík vytlačuje podobné
tarify. Tie momentálne v krajinách západnej Európy takmer neexistujú a životné poistenie je skloňované iba s krytím
vážnych zdravotných rizík. A do tejto fázy úplne nepochybne mieri aj tuzemský trh – plný nástup tohto trendu
môžeme očakávať v horizonte desiatich rokov. Potom dávkové tarify pravdepodobne zaniknú po vzore západných
európskych trhov. Nasvedčuje tomu vývoj situácie z posledných rokov, keď sa podiel vážnych rizík na trhu pohybuje
okolo hranice 75 percent.

Pritom pred zhruba pätnástich rokmi bola situácia takmer presne obrátená a obyvatelia inklinovali predovšetkým
k jednorazovým sumám. Mali a niektorí stále majú pocit, že až vo chvíli, keď z produktu dostanú akékoľvek peniaze,
poistka funguje a má zmysel. Pritom, keď sa pozriem na priemerné plnenie z dávkových taríf, pohybuje sa okolo
hranice 300 až 400 eur. Trúfam si povedať, že pre prevažnú väčšinu klientov určite nie je likvidačné, ak by takú sumu nedostali, a zároveň to nie je taká výdatná finančná injekcia, ktorá by zásadným spôsobom riešila ich finančnú
situáciu.

Dávkové tarify tak v našich končinách pôsobia pre viacerých klientov ako dôkaz, že peniaze ľudia nevyhadzujú z okna.Naopak, v zmienených západných krajinách rozhodne nie je bolestné rádovo v nižších stovkách eur pre tamojšie obyvateľstvo dôvodom, prečo by si mali poistnú zmluvu dojednať. Oveľa viac si uvedomujú potrebu kryť vážne riziká, ktoré môžu byť veľkým zásahom do finančného rozpočtu jednotlivca aj celej rodiny a v prípade absencie dojednania životného poistenia môžu byť dopady na rodinu často aj fatálne. Do tohto nastavenia ako spoločnosť spejeme, ale ešte tam nie sme a bude to pár rokov trvať.

Autorom  je Filip Bartoš, riaditeľ distribúcie a marketingu poisťovne YOUPLUS.