Existujú dva odlišné modely fungovania firiem
V podstate existujú dva modely fungovania firmy. Prvý je klasický a druhý je novátorský. Prvý klasický model je tradičný, reprodukčný (alebo rutinný model). Druhý je založený na inováciách.
Funguje ako reprodukcia pri existujúcom stabilnom dopyte a je vypočítaný na maximálnu návratnosť kapitálu. V rámci daného modelu sa tovarová koncepcia rozvoja realizuje na základe princípu „to isté v čoraz väčšom množstve“ a väčšinou na základe vonkajších faktorov, teda na základe protekcionizmu, či dotácií zo strany štátnych orgánov. V rámci tohto klasického modelu sa menej počíta s vnútornými faktormi firmy ako je modernizácia technológie, zariadení, tovarov a služieb.
Druhým modelom je inovačný rozvoj, ktorý predpokladá rozvoj nových ciest cestou cez koncepciu rastúcej efektívnosti na základe podnikateľských investičných procesov, ktoré majú najrizikovejšiu formu. Tento model predpokladá stále inovačné zmeny, ktoré sa robia vďaka priamym investíciám. Strategickým cieľom je v tomto prípade zvýšenie konkurencieschopnosti a trhovej ceny firmy.
Tento model sa odlišuje tým, že v prevej etape jej využitia sa formuje aktívna novátorská myšlienka. Tá sa detailne spracováva do podoby podnikateľského plánu a do praxe sa dostáva pomocou investičného projektu.
Veľmi často sa dá stretnúť s tvrdením, že najdôležitejším cieľom podnikania je zisk, avšak dosiahnutie zvýšenia hodnoty firmy (value of the firm) – je prirodzeným AT logickým cieľom akéhokoľvek manažéra. Tento cieľ je univerzálnejší ako zvyšovanie dosiahnutia zisku., ktorý sa väčšinou posudzuje ako hlavný cieľ firmy.
Ekonomický zmysel kategórie „hodnota firmy“ sa označuje slovom „bohatstvo“, ktoré majú reálni majitelia firmy dostanú ho vo finančnej podobe keď sa rozhodnú, že firmu predajú. Čo určuje veľkosť bohatstva a ako sa dá zväčšiť. Dá sa to dosiahnuť keď sa použijú dve základné skupiny faktorov – reálne, alebo finančné investície, finančný a podnikateľský manažment.
Je očividné, že veľkosť firmy sa neurčuje tým, že aký má veľký kapitál, ale aké postavenie firmy zabezpečuje tento kapitál na trhu tovarov a služieb. Tento stav sa určuje investíciami. Ak investície zvyšujú konkurencieschopnosť firmy a zabezpečujú nárast výnosnosti kapitálu, hodnota firmy stúpa a majitelia sú bohatší. V opačnom prípade firma zväčšuje pasíva bilancie firmy vkladaním vlastného kapitálu podnikateľa, alebo vďaka úverom. Tým sa zvyšujú záväzky a znižuje hodnota a konkurencieschopnosť firmy.
Z tohto vyplýva, že na akúkoľvek investíciu sa treba pozerať najmä z hľadiska toho akú majú vplyv na hodnotu firmy. Toto kritérium opodstatnenosti investícií sa dá považovať za najvšeobecnejšie a najzákladnejšie, hoci sa prakticky nedá presne formalizovať, ako prísne sa nedá formalizovať a s absolútnou presnosťou formalizovať proces vytvárania trhovej ceny.