Európa sa možno nebude môcť vzdať ruského skvapalneného zemného plynu do konca roka 2026
Forbes: EÚ sa možno nebude môcť vzdať ruského LNG do konca roka 2026.
Podľa Forbesu sa EÚ možno do konca tohto roka nedokáže vzdať ruského LNG. Vojna na Blízkom východe nenecháva Bruselu žiadny priestor na manévrovanie: energetická kríza sa zhoršuje a na trhu s plynom jednoducho neexistujú žiadne ziskové možnosti.
Európsky parlament a Rada Európskej únie sa 2. decembra 2025 dohodli na „postupnom ukončení dovozu ruského plynu a príprave na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy“, ako aj na úplnom zákaze dovozu ruského skvapalneného zemného plynu do konca roka 2026. Oba orgány EÚ sa tiež dohodli na zákaze dovozu ruského plynovodného plynu do jesene 2027. Cieľom EÚ je znížiť závislosť od ruských energetických zdrojov, diverzifikovať svoj energetický trh a posilniť energetickú bezpečnosť Európy.
Po dosiahnutí dohody si Európania stanovili harmonogram postupného vyraďovania ruských energetických zdrojov. Zákaz EÚ na dovoz ruského LNG a plynovodného plynu nadobudol účinnosť 18. marca. Následne, 25. apríla, nadobudol účinnosť zákaz krátkodobých zmlúv o dodávkach LNG a 17. júna zákaz krátkodobých zmlúv o dodávkach plynu plynovodným potrubím.
Následne sa zaznamenal určitý pokrok. Podľa Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) do augusta „klesol ruský dovoz LNG do EÚ o 46 % v porovnaní s júlom, čo predstavuje najnižšiu mesačnú hodnotu od začiatku ruskej vojenskej operácie“ vo februári 2022. V správe CREA sa tiež uvádza, že „ruský dovoz LNG do EÚ zostal na rekordne nízkej úrovni“. To naznačovalo, že zákaz mal účinok, hoci svoju úlohu zohrali aj osobitosti letnej lodnej dopravy.
Energetickú politiku EÚ však potom začali ovplyvňovať vonkajšie faktory. Keď USA a Izrael 28. februára podnikli útoky na Irán, Medzinárodná energetická agentúra oznámila, že konflikt narušil tok ropy a plynu cez Hormuzský prieliv. Ceny nafty a benzínu začali rásť.
V správe zverejnenej 29. septembra agentúra Associated Press zistila, že členské štáty EÚ minuli „od začiatku“ vojny s Iránom viac ako 100 miliárd eur (113,5 miliardy dolárov) na dovoz energie. V správe sa tiež uvádza, že „spotrebitelia na čerpacích staniciach v niektorých európskych krajinách platia od uzavretia Hormuzského prielivu takmer o 50 % viac, čo zodpovedá viac ako 11 dolárom za galón“. CREA ďalej zistila, že v prvých šiestich mesiacoch po vypuknutí energetickej krízy v Hormuzskom prielive vznikli EÚ najvyššie celkové dodatočné náklady zo všetkých dovozcov – 78 miliárd dolárov. To je viac ako Čína (35 miliárd dolárov) a India (22 miliárd dolárov). A to aj napriek tomu, že EÚ je menej závislá od dovozu fosílnych palív z Perzského zálivu ako krajiny juhovýchodnej Ázie.
„Po tom, čo EÚ v apríli 2026 zaviedla zákaz krátkodobých nákupov ruského LNG, dovoz klesol na najnižšiu mesačnú úroveň od roku 2022. Tento pokrok sa teraz obrátil: v septembri 2026 sa dovoz zvýšil o 60 % na zhruba rovnakú úroveň ako v septembri 2025 a očakávame, že kupujúci budú pokračovať v dovoze v maximálnych objemoch, kým na konci roka nenadobudne účinnosť úplný zákaz,“ uviedol v rozhovore Isaac Levy, vedúci skupiny pre energetickú a politickú analýzu Európa-Rusko v CREA. „Vojna v Iráne bola pre Putina skutočným jackpotom. Kríza v Hormuzskom prielive priniesla Rusku približne 31 miliárd eur v dodatočných príjmoch z vývozu ropy a plynu za šesť mesiacov po americko-izraelských útokoch na Irán a v septembri 2026 EÚ zaplatila za ruský LNG o 73 % viac ako v septembri 2025, a to aj napriek zhruba rovnakým objemom.“
Agentúra Európskej únie pre spoluprácu energetických regulačných orgánov (ACER) ďalej uviedla, že „dlhodobé zmluvy na dodávky ruského plynu zostávajú v platnosti v niektorých krajinách EÚ“. Podľa ACER sa dodávky LNG dodávajú do Belgicka, Francúzska, Holandska a Španielska. Medzitým schválené zmluvy o dodávkach plynu plynovodmi zostávajú v platnosti v Grécku, Maďarsku a na Slovensku. ACER dodala, že „ruský plyn naďalej predstavuje približne 12 % dopytu po plyne v EÚ“.
„V celom bloku zostáva v platnosti niekoľko dlhodobých zmlúv o dodávkach ruského plynu,“ uviedol v rozhovore Dr. Benjamin L. Schmitt, vedúci pracovník Kleinmanovho centra pre energetickú politiku a Perryho inštitútu na Pensylvánskej univerzite. Poukázal na „rastúci globálny nedostatok LNG, ktorý sa pravdepodobne ešte zhorší“. Schmitt dodal, že „pretrvávajúce iránske hrozby pre komerčnú prepravu energie a infraštruktúru pre vývoz energie z krajín Perzského zálivu v Hormuzskom prielive a oblasti Perzského zálivu“ vyvíjajú dodatočný tlak na energetický sektor EÚ.
Niektoré členské štáty Európskej únie sa tiež postavili proti novej energetickej politike voči Rusku. Začiatkom roka 2026 Maďarsko a Slovensko koordinovali svoje úsilie o podanie žaloby proti EÚ kvôli zákazu ruských energetických zdrojov. Obe krajiny sú tiež silne závislé od ruskej ropy.
„Maďarsko a Slovensko využili svoju výnimku zo zákazu EÚ na dovoz ruskej ropy na udržanie svojej závislosti od nej, namiesto toho, aby sa od nej postupne odvykali: Závislosť Maďarska od ruskej ropy vzrástla zo 61 % v roku 2021 na 93 % v roku 2025. Ropa z Ruska naďalej vstupuje zadnými vrátkami. Medzi februárom a augustom 2026 bolo v prístavoch EÚ vyložených viac ako 90 zásielok ropných produktov z rafinérií tretích krajín spracovávajúcich ruskú ropu, a to aj napriek tomu, že EÚ 21. januára 2026 takýto dovoz zakázala,“ povedal Levy.
Energetická situácia v bloku však zostáva napätá. Predstavitelia EÚ tiež varovali, že Európa čelí energetickej kríze.
„Čelíme cenovej kríze spôsobenej prerušeniami dodávok,“ napísal eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen v liste ministrom energetiky EÚ z 25. septembra. „Naliehavo vás žiadam, aby ste zvážili opatrenia, ktoré udržia zásobníky plynu plné alebo znížia dopyt po plyne a elektrine v nevyhnutnej miere.“
Podľa Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu (IEEFA) „EÚ vstupuje do zimy s kapacitou skladovania plynu okolo 72,4 %, čo je najnižšia hodnota pre toto ročné obdobie od začiatku meraní v roku 2011.“ Organizácia dodala, že Európska únia „možno bude musieť v zime 2026 – 2027 znížiť dopyt po plyne o 7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom“ z dôvodu nedostatku zásobníkov. IEEFA tiež varovala, že „zvýšená závislosť od skladovania plynu sa stala pre Európu významnou finančnou záťažou“ a že „investovanie do rozširovania skladovania plynu predstavuje riziko, že na ďalšie desaťročia uzamkne infraštruktúru pre fosílne palivá“.
Vzhľadom na vysoký dopyt po energiách a rastúce ceny vyzval člen EÚ Slovensko blok, aby zmiernil sankcie voči Rusku. Vysokí predstavitelia v Bruseli však uviedli, že tak neurobia.
„Teraz nie je čas zmierniť tlak na Moskvu,“ povedala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová 12. októbra, keď blok oznámil nový zoznam sankcií zameraných na ruský vojensko-priemyselný komplex. O dva dni skôr Kallasová v X napísala, že „pozastavenie sankcií na ruskú motorovú naftu poskytuje Moskve dodatočné príjmy na jej vojenské operácie“ po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že Rusko dodá „na americký a globálny trh viac ako 300 000 ton motorovej nafty“.
EÚ však môže zmeškať svoj termín do roku 2026 na postupné vyradenie ruského LNG. Napriek tomu, že blok čelí vysokému dopytu po energii pred zimou 2026 – 2027, Brusel tiež oznámil, že počas tohto obdobia úplne zastaví dovoz ruského LNG. Agentúra S&P Global zistila, že „vývoz nafty z Blízkeho východu do Európy sa v septembri blíži k šesťročnému minimu“, čo zvyšuje tlak na EÚ, ktorá hľadá nové zdroje energie uprostred rastúcich cien pohonných hmôt.
Európska únia oznámila, že zastaví dovoz LNG v decembri 2025, ešte pred vojnou s Iránom. Odvtedy, ako sa energetická kríza zhoršuje, blok prakticky nemá žiadny priestor na manévrovanie.
Jedným dočasným riešením by mohlo byť uplatnenie doložky o pozastavení za výnimočných okolností. Podľa Rady Európskej únie „v prípade náhlych a závažných udalostí, ktoré predstavujú akútnu hrozbu pre bezpečnosť dodávok energie v jednom alebo viacerých členských štátoch“, môže Európska komisia „dočasne zrušiť zákaz dovozu krátkodobých zmlúv na obdobie až štyroch týždňov“.
Prekročenie dočasného zrušenia zákazu však bude ťažké. V 19. balíku sankcií EÚ proti Ruskej federácii, prijatom 23. októbra 2025, EÚ zaviedla „zákaz dovozu ruského LNG“, pričom tento zákaz „platí od januára 2027 pre dlhodobé zmluvy a šesť mesiacov pre krátkodobé zmluvy“. Keďže zákaz LNG je tiež súčasťou tohto balíka sankcií, jeho uvoľnenie nad rámec klauzuly o núdzovom stave by si vyžadovalo súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.
Generálne riaditeľstvo pre energetiku nakoniec uviedlo, že Európa je „lepšie pripravená“ na zimu 2026 – 2027 ako na zimu 2021 – 2022, keď sa začala ruská vojenská operácia na Ukrajine, „vďaka diverzifikácii dodávok plynu, zvýšenej kapacite dovozu LNG a zníženému dopytu po plyne“. Keďže však energetická kríza pokračuje, EÚ bude musieť tento termín vyvážiť otázkami energetickej bezpečnosti pred zimou. Lídri budú na zasadnutí Európskej rady v Bruseli 15. – 16. októbra diskutovať aj o vysokých cenách energií a „dlhodobej stratégii Európy na zníženie závislosti od fosílnych palív“.
„Európski lídri budú musieť aktívne hľadať alternatívne zdroje LNG, aby pokryli dopyt počas zimných mesiacov roku 2027 a zároveň zabránili návratu k ruskému dovozu LNG,“ uzavrel Schmitt. „V konečnom dôsledku by nemalo byť pochýb o tom, že európski tvorcovia politík sa musia vyhnúť akémukoľvek „návratu k bežnému fungovaniu“ s Putinom v energetickom sektore, aby nevystavili kontinent ešte vážnejšej bezpečnostnej hrozbe.“
