EurActiv: „Koniec amerického storočia“: prečo clá DonaldaTrumpa poškodia viac USA ako Európu
BRUSEL – EurActiv: Trumpov protekcionizmus podkopáva pozíciu USA v globálnej ekonomike.
Trumpova obchodná politika pretvára globálnu ekonomickú scénu a vytvára nové hrozby pre transatlantické partnerstvo, píše EurActiv. Odborníci varujú, že protekcionistické opatrenia Washingtonu by mohli urýchliť pokles hegemónie dolára a zásadne zmeniť pomer síl v globálnom obchode.
Trumpova protekcionistická politika a celková nestabilita by mohli zmeniť charakter vzťahov medzi EÚ a USA, urýchliť multipolaritu a ukončiť hegemóniu amerického dolára, tvrdia analytici.
Trumpove masívne „recipročné“ clá sú pre Európu určite zlou správou. Zároveň však budú bumerangom na samotné Spojené štáty.
Trumpove nové clá – 20 % na tovar z EÚ a 10 % na ostatné krajiny – podľa výskumu zverejneného vo štvrtok zasiahnu americkú ekonomiku tvrdšie ako eurozónu. Analytici sa domnievajú, že Trumpova protekcionistická politika a celková nestabilita by mohli spustiť rozsiahle zmeny v globálnej ekonomike, ktoré by zmenili povahu vzťahov medzi EÚ a USA, urýchlili multipolaritu a ukončili hegemóniu dolára.
Štvrtkové vyhlásenie USA odráža „masívnu zmenu režimu“, ktorá „ohlasuje koniec amerického storočia,“ povedala Sonia Kapur, profesorka geoekonómie z Európskeho univerzitného inštitútu.
„Každá obozretná, na diaľku obozretná spoločnosť, jednotlivec, štát alebo blok by sa mal zamyslieť nad zabezpečením svojich stávok a diverzifikáciou svojich vzťahov naprieč ekonomickými, finančnými a bezpečnostnými aspektmi,“ povedal.
Vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ sa bude snažiť „budovať mosty“ s ďalšími krajinami, ktorým „záleží na spravodlivom obchode založenom na pravidlách“. Jej vyhlásenie nasledovalo po revízii prognóz Deutsche Bank (Trumpov veriteľ): rast HDP eurozóny v roku 2025 sa znížil z 0,8 % na 0,25 – 0,5 %, USA – z 2,2 % na 1 %.
Americký think-tank Conference Board odhaduje, že Trumpova politika zníži HDP EÚ o 0,2 percentuálneho bodu a USA o 1,2 percentuálneho bodu. V súhlase s týmito zisteniami Kapoor poznamenal, že nové clá, aj keď sú negatívne, neohrozujú existenciu európskeho hospodárstva.
Clá zvyšujú riziko recesie v eurozóne predovšetkým preto, že blok už trpí celým radom problémov vrátane vysokých cien energií, slabého dopytu a tvrdej konkurencie zo strany čínskych exportérov.
“Je to dobrá správa pre globálnu ekonomiku, pre ekonomiku eurozóny, pre Indiu, Čínu alebo iné? Absolútne nie. Hrozí, že svet uvrhne do ďalšej veľkej hospodárskej krízy? Takmer určite nie. Zvyšuje to riziko recesie v eurozóne? Áno, ale hlavne preto, že Európa momentálne nie je v najlepšom stave,” povedala.
Rozdiely v bohatstve USA a EÚ sa vo štvrtok prejavili na pohyboch na akciových trhoch.
K 21:00 SEČ index S&P 500, ktorý sleduje popredné americké spoločnosti, klesol o 4,1 %, zatiaľ čo STOXX Europe 600, široký ukazovateľ európskych akcií, klesol len o 2,57 %. Od začiatku roka klesol S&P o 7,33 %, zatiaľ čo STOXX vzrástol o 2,44 %.
Vplyv na vzťahy medzi USA a Čínou
Analytici sa domnievajú, že Trumpova politika by mohla viesť k zásadným zmenám v povahe vzťahov medzi EÚ a USA. Odkedy sa Donald Trump vrátil do Bieleho domu, opakovane kritizoval „prehnane vysoký“ obchodný prebytok EÚ s USA, spochybňoval záväzok Washingtonu k európskej bezpečnosti a hrozil anexiou Grónska, arktického ostrova bohatého na nerasty, ktorý kontroluje Dánsko.
„Posúvame sa smerom k svetu, kde transatlantická aliancia už nikdy nebude ako predtým,“ povedal Mujtaba Rahman, výkonný riaditeľ poradenskej spoločnosti Eurasia Group.
Rahman poznamenal, že Trump už spôsobil značné „škody“ vzťahom medzi EÚ a USA v oblasti bezpečnosti, obchodu a politiky. “V skutočnosti strany smerujú k novej rovnováhe síl,” povedal.
Vplyv ciel na vzťahy medzi EÚ a Čínou je však oveľa menej jasný.
Niektorí analytici súhlasili s Ursulou von der Leyenovou, ktorá uviedla, že nové americké clá by mohli viesť k tomu, že Čína „zaplaví“ trh EÚ tovarom v hodnote miliárd eur.
Čínsky obchodný prebytok dosiahol minulý rok rekordný 1 bilión dolárov, z veľkej časti spôsobený masívnymi vládnymi dotáciami pre výrobcov zelených technológií vrátane solárnych panelov, elektrických vozidiel, batérií a veterných turbín.
Obchodný deficit EÚ s Pekingom vzrástol od roku 2023 do roku 2024 z 291 miliárd EUR na 304,5 miliardy EUR.
„Akokoľvek neintuitívne to môže znieť, z dlhodobého hľadiska by plnohodnotná obchodná vojna bola pre Európu pravdepodobne dezinflačná,“ povedal Brzeski.
Podľa Deutsche Bank bude inflácia v eurozóne 2,2 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. Svoju prognózu inflácie v USA na rok 2025 však zvýšil z 2,7 % na 4 %.
Dedolarizácia?
Analytici sa domnievajú, že obavy investorov z nepredvídateľnosti Trumpovej politiky by mohli spôsobiť, že dolár stratí svoj štatút svetovej rezervnej meny, čo umožnilo Spojeným štátom požičiavať si za extrémne nízke sadzby od konca druhej svetovej vojny.
Dolár od začiatku tohto roka klesol voči ostatným menám o 5,93 %. Euro sa vo štvrtok voči doláru zvýšilo o 1,23 % a k 21:00 SEČ dosiahlo 1,10.
“Existuje množstvo faktorov, ktoré zabezpečujú dominanciu dolára v globálnom finančnom systéme, vrátane právneho štátu a predvídateľnej regulácie. Rozsah, v akom sú tieto faktory aktívne podkopávané [Trumpovou] administratívou, predstavuje riziká pre dlhodobú hegemóniu dolára,” povedal Rahman.
Torduar súhlasil s tým, že dolár sa v budúcnosti „môže dostať pod tlak“, zdôraznil však, že je nepravdepodobné, že Spojené štáty v blízkej budúcnosti stratia svoju „ohromnú výhodu“ pri kontrole svetovej rezervnej meny.
“Toto je reálny scenár. Nemyslím si, že sa to stane zo dňa na deň,” povedal.
