Editori Matúš Sloboda, Emília Sičáková‑Beblavá, Anetta Čaplánová Behaviorálna veda v službách verejnej správy: behaviorálne intervencie v praxi
BRATISLAVA – Behaviorálna veda v službách verejnej správy: behaviorálne intervencie v praxi.
To je titul najnovšej publikácie slovenských vedcov v oblasti ekonómie. Napísali ju Matúš Sloboda, Emília Sičáková‑Beblavá, Artsiom Klunin, Patrik Pavlovský, Mária Murray Svidroňová Anetta Čaplánová, Eva Sirakovová, Katarína Vitálišová, Nikoleta Jakuš Muthová, Roman Klimko.
Kniha je voľne dostupná na portáli Ekonomickej knižnice v Bratislave: ww.sek.euba.sk
Kniha má štyri kapitoly: Behaviorálne vedy a význam poznania behaviorálnych vied pre verejnú správu, II. Behaviorálna agenda v kontexte verejných politík a manažmentu verejnej správy na Slovensku: pohľad na organizačné prístupy; III. Typy behaviorálnych intervencií vo verejnej správe; IV. Behaviorálne intervencie zamerané na zvyšovanie výberu daní a poplatkov na centrálnej a miestnej úrovni 81
Behaviorálne vedy skúmajú kognitívne procesy v organizmoch a behaviorálne interakcie medzi organizmami v prirodzenom svete. Zahŕňa systematickú analýzu a skúmanie správania ľudí a zvierat prostredníctvom naturalistického pozorovania, kontrolovaného vedeckého experimentovania a matematického modelovania.
Behaviorálna veda sa začala študovať prevažne začiatkom 20. storočia. Jedným z priekopníkov štúdie je John B Watson. Vyučovať začal ako profesor psychológie na Univerzite Johna Hopkinsa v roku 1908. V roku 1915 pôsobil ako prezident Americkej psychologickej asociácie (APA). Niektoré z jeho metód pri štúdiu behaviorálnej vedy boli kontroverzné. Jedným z týchto prípadov bol experiment „Malý Albert“. Tento experiment mal pripraviť dieťa, aby sa bálo bieleho potkana. Strach sa preniesol aj do iných chlpatých bielych vecí. Dosiahlo sa to priradením predmetov k hlasnému klepaniu. Bod, ktorý vyvolal kontroverziu, je, že dieťa nebolo nikdy zbavené kondície. V roku 1957 dostal cenu APA za mimoriadny vedecký prínos a objavy.
V roku 2009 vypracovali behaviorálni vedci správu o averzii k strate. Výskum dospel k záveru, že bolesť zo straty je psychologicky dvakrát silnejšia ako potešenie zo získania. Behaviorálni vedci teraz využívajú averziu k strate pri štúdiu ľudského správania. Pomohlo to ukázať, prečo sú v niektorých prípadoch trestné rámce pri motivácii ľudského správania efektívnejšie ako odmenové rámce.
Vedecká kniha slovenských vedcov vznikla aj vďaka finančnej podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu Behaviorálne intervencie v miestnej samospráve: zvyšovanie účinnosti miestnych verejných politík (APVV-18-0435), ktorého zámerom je v praxi overiť potenciál behaviorálnych poznatkov na zvyšovanie jedného z kľúčových indikátorov kvality verejných politík.
Vydanie vedeckej knihy je tiež finančne podporené Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA) v rámci projektu Implikácie
behaviorálnej ekonómie pre zefektívnenie fungovania súčasných ekonomík (VEGA 1/0239/19).
