Parlament dnes 28. marca 2019 schválil ústavný zákon, ktorým sa zavádza horná hranica (tzv. strop) dôchodkového veku na 64 rokov. Dôchodkový vek žien sa znižuje v závislosti od počtu vychovaných detí, maximálne o 18 mesiacov. Zavedenie stropu negatívne ovplyvní dlhodobú udržateľnosť verejných financií. RRZ vopred upozorňovala na riziká a náklady spojené s týmto opatrením.
Pozrime sa na najčastejšie predstavy a argumenty proti zavedeniu dôchodkového stropu:
Argument č.1:Nemožno sa na to pozerať cez čísla, ide o ľudí.
„Dôchodkový strop“ by v časoch „najväčšieho starnutia“ znížil počet ľudí na trhu práce, čo by sa prejavilo v nižšej životnej úrovni a to by negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov. Výška novopriznaných dôchodkov by sa vplyvom menšieho počtu odpracovaných rokov automaticky znížila o takmer 10% v porovnaní s výškou súčasného dôchodku.
Argument č.2:Sociálna poisťovňa je v dobrej ekonomickej kondícii.
V debatách o strope dôchodkového veku sa opakovali argumenty, z ktorých väčšina vychádza z neúplných, alebo len čiastkových informácií. Niektoré z nich možno označiť za mýty. Reakcie RRZ zobrazíte kliknutím na jednotlivé argumenty.
.
Odvody pracujúcej populácie nepostačovali na úhradu dôchodkových výdavkov ani v dobrých demografických časoch. Ostatných 20 rokov je dôchodkový systém systematicky v deficite bez ohľadu na ekonomicky dobré alebo zlé časy. Je treba zdôrazniť, že dôchodkový systém by bol systematicky deficitný, aj ak by druhý pilier neexistoval.
Argument č.3:Výdavky na penzie sú nízke.
Penzijné výdavky závisia od nastavenia systému a demografie. V krajinách s nepriaznivejšou vekovou štruktúrou populácie majú celkové penzijné výdavky tendenciu byť vyššie. Výdavky tak nie sú medzinárodne porovnateľné s krajinami so „staršou“ populáciou. Vzhľadom na budúce výrazné starnutie populácie budú výdavky na dôchodky na Slovensku postupne narastať.
Argument č.4:Starnutiu neverím. Nevieme, čo bude o 20 rokov.
Je náročné odhadnúť budúcnosť, ale počet ľudí, ktorí približne o 20 rokov vstúpia na trh práce a začnú platiť odvody, poznáme. Sú to dnes narodené deti.
Argument č.5:Treba podporiť rodinnú politiku.
Ani okamžité výrazne zvýšenie plodnosti z dnešných 1,5 na 2,1 dieťaťa na ženu nezvráti starnutie populácie, starnutie by iba zmiernilo v období od druhej polovice 30. rokov.
Argument č.6:Dôchodkový vek nemôže rásť donekonečna.
Dôchodkový vek sa zvyšuje len vtedy, ak podľa údajov Štatistického úradu SR žijeme dlhšie. Podľa súčasnej legislatívy sa prípadný pokles strednej dĺžky života premietne do poklesu dôchodkového veku.
Argument č.7:Dôchodkový vek 68 rokov? Dôchodok si neužijem.
Súčasné generácie dôchodcov (mužov) odchádzajúce do dôchodku priemerne vo veku okolo 62 rokov budú dôchodok poberať viac ako 19 rokov, čo je najdlhšie od roku 1950 a o 20 percent dlhšie v porovnaní s obdobím pred rokom 1989.
Súčasné generácie dôchodkýň (žien) budú po zjednotení dôchodkového veku (2024) dôchodok poberať 23,5 roka, teda o 20 percent dlhšie ako muži, aj napriek jednotnému dôchodkovému veku. Budúce generácie žien strávia na dôchodku viac ako 23 rokov, muži 20 rokov.
Argument č.8:Pri jednotnom dôchodkovom veku nepodporujeme ženy s deťmi.
Ženy s deťmi čelia obmedzeniam v budovaní pracovnej kariéry a ťažšiemu návratu na trh práce, čo sa prejavuje nižším priemerným príjmom a následne nižším dôchodkom. Je vhodnejšie prijímať politiky, ktoré pomôžu ženám lepšie skĺbiť rodinný a pracovný život, umožnia ľahší návrat na trh práce a v neposlednom rade vykonávať prácu za odpovedajúcu mzdu.
Argument č.9:Slovák si dôchodok užije najmenej rokov.
Slovenskí muži poberajú dôchodky porovnateľne dlho k priemeru vyspelých štátov (krajín OECD), dĺžka poberania dôchodku je u žien nad úrovňou priemeru OECD. Efektívny vek odchodu z trhu práce mužov aj žien je zároveň jeden z najnižších v OECD.
Argument č.10:Dôchodku sa vôbec nedožijem.
Historicky sa dôchodku dožíva najvyšší počet ľudí, v budúcnosti sa podľa aktuálnych projekcií dožije dôchodku ešte väčší podiel pracujúcich ako dnes. Medzi dôchodcami sú vyššie zastúpené ženy, najmä vďaka ich nižšej úmrtnosti.
Argument č.11:Dodatočné roky života nežijeme v zdraví.
Podľa dostupných údajov sú dodatočné roky života prežité prevažne v dobrom zdraví. V prípade Slovenska pri náraste dĺžky života o jeden rok žijeme priemerne o deväť a pol mesiaca dlhšie v dobrom zdraví.
Argument č.12:Mám svoj vek, nevládzem toľko.
Zlyhanie politík trhu práce, zdravotníctva a vzdelávania nemôže byť kompenzované znížením dôchodkového veku v záujme údajnej ochrany zdravia starších ľudí pracujúcich v náročných podmienkach.
