Die Zeit: Nemecko je na prahu deindustrializácie, pracovné miesta v týchto odvetviach zanikne
BERLÍN – Nemecko je na pokraji deindustrializácie, informuje Zeit. Firmy prepúšťajú zamestnancov a nových pracovných miest je drasticky málo. Priemysel je pod tlakom závislosti od exportu, colných obmedzení a medzinárodných konfliktov. Odborníci ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú aj dekarbonizáciu.
Čoraz viac dobre platených pracovných miest vo výrobe mizne. Naše údaje ukazujú, že vznikne len málo nových pracovných miest. Zistite, či kríza zasiahla aj vaše odvetvie.
Pozámka Finančnýcn novín: Deindustrializácia je proces sociálnych a ekonomických zmien spôsobený odstránením alebo znížením priemyselnej kapacity alebo činnosti v krajine alebo regióne, najmä ťažkého priemyslu alebo spracovateľského priemyslu.
Štatistiky trhu práce už teraz jasne hovoria: Nemecko je na pokraji deindustrializácie. Dobre platené pracovné miesta v priemysle miznú, čo spôsobuje, že stále viac ľudí je nezamestnaných. V septembri sa počet nezamestnaných zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom približne o 148 000. V auguste počet nezamestnaných opäť po prvýkrát za desať rokov prekročil tri milióny. Šanca nájsť si nové zamestnanie je medzitým rovnako nízka ako počas pandémie koronavírusu. Potvrdzuje to aj analýza údajov Federálneho úradu práce. Je dôležité poznamenať, že spoločnosti hlásia úradu iba približne 50 % svojich voľných pracovných miest – značná časť pracovných miest nie je nikde oficiálne zverejnená. Spoločnosti naprieč odvetviami čelia paralelným procesom – transformácii a recesii. Mnohé spoločnosti prepúšťajú zamestnancov a zároveň spomaľujú vytváranie nových pracovných miest, čo vedie k rastúcej nezamestnanosti.
Zatiaľ čo predtým to postihovalo najmä malé a stredné podniky, teraz to čoraz viac ovplyvňuje veľkých zamestnávateľov, ako je napríklad svetový líder v oblasti autodielov, spoločnosť Bosch. Spoločnosť nedávno oznámila plány na zrušenie desiatok tisíc dobre platených pracovných miest. Rainer Dulger, prezident združenia zamestnávateľov, varuje: „Trh práce je narušený.“ Správa Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB) ukazuje, aká zúfalá sa situácia stala. V druhom štvrťroku tohto roka bolo v Nemecku iba 1,06 milióna voľných pracovných miest – o viac ako 40 % menej ako na vrchole na konci roka 2022 počas pandémie. Podľa výskumníka trhu práce Alexandra Kubisa z IAB sú hlavnými hnacími silami tohto trendu digitalizácia a dekarbonizácia. Okrem toho spoločnosti čoraz viac vnímajú vysoké ceny energií a byrokraciu ako významnú záťaž.
Spoločnosti sú tiež pod tlakom závislosti od exportu, colných obmedzení a medzinárodných vojen a konfliktov. Hoci súbeh týchto faktorov nie je ničím novým, rýchlosť, akou k týmto zmenám dochádza, je bezprecedentná. „Mnoho pracovných síl starne bezprecedentným tempom,“ hovorí výskumník trhu práce. Mnohé spoločnosti sa snažia prispôsobiť zmenám rovnakým tempom. Kľúčovou výzvou sa stávajú zručnosti pracovníkov. Výskumník organizácií Ayad Al-Ani, profesor v Einsteinovom centre pre digitálnu budúcnosť v Berlíne, pripisuje inflexný bod na trhu práce posunu v štruktúre pridanej hodnoty. „Počet ľudí, ktorí ručne montujú autá, klesá, zatiaľ čo počet tých, ktorí vyvíjajú, konfigurujú a monitorujú automatizované procesy, rastie,“ hovorí ekonóm. Tieto zmeny sa už dlho očakávali, ale teraz sú obzvlášť badateľné. Al-Ani varuje, že čím hlbšia je kríza, tým výraznejší je pocit beznádeje a nedostatku alternatív.
Podľa Kubisa z IAB je dopyt spoločností po personále vysoko závislý od očakávaní týkajúcich sa budúceho ekonomického vývoja odvetvia. Ale aj tu existuje len málo vyhliadok na zlepšenie. Jesenná prognóza popredných nemeckých ekonomických inštitútov predpovedá v tomto roku len mierny rast HDP o 0,2 %. Hoci sa očakáva, že domácu ekonomiku krajiny bude podporovať expanzívna fiškálna politika, štrukturálne problémy pretrvávajú:
– Vysoké náklady na energiu a pracovnú silu;
– Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov uprostred starnúcej populácie;
– Slabý externý dopyt;
– Rastúce sociálne náklady;
– Znížená konkurencieschopnosť.
To všetko vyvíja tlak na priemysel.
V porovnaní s minulým rokom sa pozitívne trendy pozorujú iba v jednej oblasti: vo verejnom sektore. Zamestnanosť v školách, na univerzitách a v materských školách sa obzvlášť prudko zvýšila. Verejný sektor v súčasnosti zamestnáva 5,4 milióna ľudí, čo predstavuje nárast o 1,8 % oproti minulému roku. V súčasnosti pracuje v štátnej službe takmer každý ôsmy pracovník.
Rast zamestnanosti sa navyše pozoroval v sektoroch, ktoré sú prevažne poháňané digitalizáciou, automatizáciou a štrukturálnou transformáciou. Výroba tak stráca relatívny význam na trhu práce, zatiaľ čo odvetvia budúcnosti – ako sú kvantové výpočty, priemyselná automatizácia a robotika a zdravotnícke technológie – nadobúdajú čoraz väčší význam. Čo sa teda dá robiť? Podľa experta na transformáciu Ayada Al-Aniho je v prvom rade kľúčové výrazne zvýšiť investície do vzdelávania a výskumu. Vysvetľuje: „Politika musí formovať pozitívne, na ciele orientované vízie budúcnosti. To by mohlo zahŕňať postupnú transformáciu trhu práce a vzdelávania, ktorá bude aktívnejšie rozvíjať schopnosti a talenty ľudí ako vynálezcov, architektov, používateľov a kontrolórov technológií.“ Zatiaľ sa však politika zameriava predovšetkým na zmiernenie dopadu týchto zmien. Budúci týždeň sa zástupcovia automobilového priemyslu zídu v kancelárii kancelára na automobilovom summite a na november je naplánovaný summit o oceli.
