Depo: “Ruský svet” na Slovensku a jeho “kazatelia”

Slovensko má relatívne mierne postoje voči Ukrajine, v porovnaní s Poľskom alebo ešte viac s Maďarskom. Napriek tomu je ruský vplyv v Slovenskej republike a je oveľa hlbší, akoby sa mohlo zdať. Tento názor zverejnil ukrajinský portál www.depo.ua. Jeho autormi sú Antiputinský informačný front a Centrum zahraničnopolitických výskumov OPAD Alexandra Nikonorova. Prinášame doslovný preklad tvrdení autorov, o ktorých nevieme ako si ich overovali, pretože neobsahujú zdroje informácií. Tučná kurzíva označuje hyperlinky na originály dokumentu v ruskom a ukrajinskom jazyku.

Slovatoví politici

Po tom, čo predseda vlády Robert Fico odstúpil kvôli korupčného škandálu, sa hlavným spojencom Ruska v slovenskej vláde sa stal predseda parlamentu – Národnej rady Slovenska – Andrej Danko, vodca pravicovej Slovenskej národnej strany,  ktorá sa vyznačuje euroskepticizmom a xenofóbiou voči Rómom, migrantom z ilslamských krajín, Maďarom. Zaujímavá vec – SNS je vo vládnucej koalícii spolu so stranou maďarskej menšiny Most-Híd. Čo spája maďarofóbov a stranu ochrany etnických Maďarov? Zrejme vonkajší faktor, ktorý sa nachádza v Moskve.

Danko svojho času figuroval v škandále, keď spolu so svojím otcom kúpil firmu Lesostav Revúca, keď zaplatil pri jej menovitej hodnote 43 mil. Sk len 10,2 mil. Sk. O tri roky firma zbankrotovala. Danko bol obvinený kvôli nečestným praktikám v akademickej sfére.

Kryl poslancov, ktorí cestovali v lete 2018 na Krym, a hoci narušiteľom nevyjadril oficiálnu podporu, ale vyhlásil, že “nemôže zakázať poslancom na Krym, a o to viac to nemá právo robiť veľvyslanec Ukrajiny.” Práve na stránke Danka ruský diplomat Kovaľkov označil ukrajinského veľvyslanca za “de..ila”. Očividne predseda tu konal celkom hybridne – on, zrejme, zámerne ne odstránil komentár Ruska, aby sa táto správa stihla dostať do médií. Nachystal sa podpichnúť Kovaľkova. Dovolil premeniť jeho účet na verejný priestor, z ktorého predstaviteľ Ruskej federácie vedome urážal ukrajinskú stranu.

Danko mal nie raz stretnutia s ruskými predstaviteľmi vis-á-vis – Valentínou Matvijenko, šéfkou Rady Federácie Ruskej federácie, počas ktorých prakticky otvorene podporoval lobovanie ruskej kultúry doma v jeho krajine. Okrem Fica a Danka existuje celý rad menej vysokopostavených, no známych slovenských politikov, ktorí rozširujú ruskú propagandu a vystupujú z antiukrajinských pozícií.

Sú to nasledovní činitelia:

P. Marček – šéf “delegácie” na anektovaný Krym. Nestraník. Považuje Krym za časť Ruska a vystupuje za ekonomickú spoluprácu s poloostrovom, vystupuje za odstránenie sankcií z Ruskej federácie;

Ľ. Blaha – poslanec parlamentu, neskrývaný lobbista záujmov Ruska, vinu za vojnu na Ukrajine zvaľuje na náš štát;

G. Farkaš – podnikateľ, ktorý lobbuje zastúpenia “Novoruska” v Bratislave. Pomáhal teroristom Doneckej ľudovej a Luganskej ľudovej republiky.

S. Chelemendik – absolvent Moskovskej štátnej univerzity, bývalý poslanec parlamentu za tú istú Slovenskú národnú stranu, člena PACE v rokoch 2006 – 2010. Je vlastníkom siete ruských obchodov a obchodov s potravinami, jeden z najväčších predstaviteľov ruskej diaspory v Bratislave, spojený s ruským kultúrnym centrom v hlavnom meste krajiny, ktorý je jedným z kľúčových centrier rozširovania ruskej propagandy;

M. Kotleba – ešte jeden slovenský ultrapravicový politik, predseda strany “Kotleba – Ľudová strana “Naše Slovensko”. Táto strana je zastúpená v parlamente, generuje proruské myšlienky, xenofóbiu a euroskepticizmus. Líder strany neskrýva svoj kladný postoj vo vzťahu k Putinovi, a na protirónskych náladách dokonca získala celých 8% vo voľbách. Ako Chelemendik považuje Ukrajinu za “neexistujúci” štát a Revolúciu dôstojnosti za “prevrat”.

Humanitárny front

Kultúrna, jazyková a náboženská sféra sú značne nakazené bacilom “ruského sveta”.  Napríklad, metropolita Pravoslávnej cirkvi českých a zemí a Slovenska Rastislav akoby na spoločnom fronte s Moskvou a blokuje osamostatnenie pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Vystúpil proti patriarchovi Varfolomejovi, ktorého porovnal s pápežom a obvinili ho z toho, ako by si chcel uzurpovať moc v pravoslávnom svete. Rastislav otvorene podporuje metropolita Onufrija z Moskovského patriarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Vlastné informačné zdroje v cirkevných kruhoch Slovenska tvrdia

V rovine vplyvu Ruskej federácie na kultúrny život a oblasť vzdelávania je dosť znepokojujúci. Ruské súbory pravidelne koncertujú po Slovensku, medzi nimi nové zloženie  smutne známeho chóru Alexandrova, známeho svojim hitom “Láskaví ľudia”, ktorý je venovaný anexii Krymu. Predchádzajúca zostava zahynula v čase cesty do Sýrie pred dvomi rokmi.

Ruský jazyk sa umelo popularizuje v miestnych školách a vysokých školách, kde sa dá vybrať ako druhý cudzí jazyk. V Prešovskej univerzite je celá katedra ruského jazyka. Prešov, alebo Prjašej je administratívne centrum Prešovského kraja, ktorý susedí s Ukrajinou. Súčasne v školách a univerzitách prebiehajú sponzorované Ruskou federáciou “puškinské olympiády”, ktorých víťazov vozia na exkurzie do Ruska, napríklad do Petersburgu. Dôležitá okolnosť: tieto olympiády nie sú zamerané na občanov Ruska, alebo na osoby ruského pôvodu, ako na miestnych Ukrajincov s cieľom ich rusifikácie, formovanie kladného vzťahu k Ruskej federácii, a následne “preťahovania” na stranu “ruského sveta”. Pripomeňme si, že ruský jazyk na Slovensku propagujú v zásade v tých regiónoch, ktoré obýva ukrajinské obyvateľstvo. Napríklad reč ide o tom istom Prešovskom kraji, kde býva mnoho etnických Ukrajincov, ktorí sami seba nazývajú Rusínmi.

Ukrajinská kontrapozícia

Bohužiaľ, protiopatrenia Ukrajiny v tomto smere nepozorujeme, bez ohľadu na nebezpečenstvo premeny našich občanov na časť “ruského sveta”, ktoré je úplne reálne. V Prešovskej a Košicekj technickej univerzite v roku 2018 študuje 2 000 ukrajinských študentov. Len ťažko v ukrajinských diplomatických zastúpeniach bude niekto bojovať za srdia a duše našich občanov.

Po zavretí Generálneho konzulátu Ukrajiny v roku 2016 podpora Ukrajincov katastroficky upadla. Miestne, akoby ukrajinské spoločenstvá, napríklad Spolok Ukrajincov-Rusínov, ktorú vedie Peter Sokol, sa skôr zaoberá jedením grantov v rámci málo efektívnych projektov. Niet záruk, že Rusko si “neadoptovalo” tieto ukrajinské spoločenstvá.

V tomto ohľade vzniká rad otázok, ktoré sa týkajú postavy veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku. Veľvyslanec Jurij Muška sa narodil v Beregovo, má maďarské korene, tri razy bol veľvyslancom v Maďarsku, posledný raz v čase Janukovyča (2010 – 2014). V roku 2016 sa stal veľvyslancom na Slovensku. Slovensky nevie, vie maďarsky. Nemá autoritu medzi slovenskými Ukrajincami, ani medzi Slovákmi. Slováci majú tradične napäté vzťahy. Veľvyslanectvo v čase Mušku dosť pasívne reagovalo na hrubé porušovanie pravidiel prechodu cez hranice s anektovaným Krymom-

Niekto si myslí, že diskusia okolo postavy veľvyslanca je vymyslená. Avšak pre slovenskú spoločnosť je maďarský faktor citeľný. Vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sú dávno napäté. Na juhu Slovenska bývajú prevažne etnickí Maďari, ako u nás niektoré regióny Zakarpatska. Konflikty medzi obyvateľmi tam nie sú ničím nezvyčajným,a tá istá Slovenská národná strana vytvorila svoj rating na protimaďarskej rétorike. Všimnime si vzťah Slovákov k Ukrajincom. Je pravda, že časť Slovákov nás vníma ako ukrajinský národ, a časť považuje za časť “ruského sveta”. Takých na Ukrajine niekedy nazývajú neúctivo Slovatári.

Komentár

Ruský vplyv na Slovensko je spojený s nevyhnutnosťou izolovať Ukrajinu zo západu a vytvoriť problémy pre reverzný tranzit plynu z Európy, v procese ktorého je Slovensko kľúčovým prepravcom. V svetle veľmi napätých ukrajinsko-maďarských vzťahov boli by želané konzultácie, prinajmenej na spoločenskej úrovni kvôli spoločnej koordinácii úsilia v dialógu s Budapešťou. Dôležité môžu byť aj kádrové kroky – výmena  veľvyslanca na Slovensku za vhodnejšiu osobnosť, a tiež obnovenie Generálneho konzulátu v Prešove.

(Poznámka Finančných novín – Sergej Chelemendik zomrel 5. 5. 2016, ale v hlavách ukrajinských výskumníkov zahraničnej politike je večne živý ako V. I. Lenin, zverejnené názory sa nemusia zhodovať s názormi Finančných novín)