Deklarácia proti clám, ktorú podpísalo viac ako 1 500 amerických ekonómov, z toho dvaja “nobelisti”

WASHINGTON – Podtitul deklarácie znie: “Potvrdzovanie prosperity Ameriky. Výzva na odmietnutie škodlivých colných politík.

DEKLARÁCIA O OBCHODE A CLÁCH.

Vyhlásenie o zásadách americkej prosperity.

Americká prosperita je dnes, tak ako vždy bola, zakorenená v princípoch podnikania a dobrovoľnej hospodárskej výmeny. Spojené štáty americké už 250 rokov dokazujú svetu, že ľudia, ktorým je ponechaná sloboda inovovať a vyrábať pre seba a pre všetkých, ktorí s nimi obchodujú, sa budú tešiť rastúcej hojnosti, vyššej životnej úrovni a väčšej bezpečnosti z hospodárskeho aj vojenského hľadiska.

Od nástupu do funkcie v roku 2025 prijala Trumpova administratíva jednostrannými výkonnými dekrétmi vysoké ochranné clá. Tieto opatrenia vniesli do svetového hospodárstva neistotu a chaos prostredníctvom divoko kolísajúcich sadzieb a neustále sa meniacich príkazov. Kumulatívne ukladajú najväčšie zvýšenie daní na obchod za takmer storočie. Zástancovia ciel vykresľujú tieto opatrenia ako akty „hospodárskeho oslobodenia“. Namiesto toho clá obracajú princípy slobody, ktoré nastolili Američanmi vedený vek ľudskej slobody a prosperity.

Americkí otcovia zakladatelia odmietli udeľovanie politických výhod a zavádzanie merkantilizmu. Thomas Jefferson vo svojich pokynoch delegátom z Virgínie do Kontinentálneho kongresu v roku 1774 naliehavo žiadal, aby sa zasadzovali za právo amerických kolonistov na „vykonávanie slobodného obchodu so všetkými časťami sveta“. O dva roky neskôr boli vo vyhlásení nezávislosti vymenované príčiny, ktoré tieto kolónie podnietili k revolúcii, medzi nimi aj protest proti kráľovi Jurajovi III. za to, že „prerušil náš obchod so všetkými časťami sveta“.

Dnes čelíme sérii výkonných opatrení založených na tvrdeniach, že:

Nesprávne interpretujú históriu nášho národa.

Nesprávne chápu súčasnú hospodársku situáciu nášho národa.

Nesprávne diagnostikujú povahu hospodárskych problémov nášho národa.

Odmietajú dlhodobé a všeobecne uznávané prvotné ekonomické zásady.

My, nižšie podpísaní, považujeme za potrebné ponúknuť nasledujúce opravné pripomienky k základom americkej prosperity, ktorá je postavená na princípoch „mieru, obchodu a čestného priateľstva so všetkými národmi“.

Prevažná časť ekonomických dôkazov ukazuje, že sloboda obchodovania je spojená s vyššími príjmami na obyvateľa, rýchlejším hospodárskym rastom a vyššou hospodárskou efektívnosťou.

Americká ekonomika je globálnou ekonomikou, ktorá využíva takmer dve tretiny svojho dovozu ako vstupy pre domácu výrobu.

Motiváciou pre clá súčasnej administratívy je nesprávne chápanie hospodárskych podmienok, ktorým čelia bežní Američania. Očakávame, že americkí pracovníci budú znášať hlavnú ťarchu týchto chybných politík vo forme zvýšených cien a rizika recesie, ktorú si spôsobia sami.

Na rozdiel od rozšírených obáv, obchodné deficity USA nie sú dôkazom hospodárskeho úpadku USA ani nekalých obchodných praktík v zahraničí. Tieto „deficity“ nespôsobujú ani škody americkému hospodárstvu. Práve naopak. Obchodné deficity USA odrážajú vysokú dôveru svetových investorov v hospodárstvo USA. A tieto investície zase ďalej posilňujú produktívnu ekonomiku – a dopyt po americkom dolári.

„Recipročné“ colné sadzby, ktorými Spojené štáty hrozia a ktoré uvaľujú na iné krajiny, sa vypočítavajú podľa chybného a improvizovaného vzorca, ktorý nemá žiaden základ v ekonomickej realite. Výpočty sa odchyľujú od zavedených metód výpočtu recipročných ciel, ako sa uvádza v oddiele 301 zákona o obchode z roku 1974.

Protekcionistická politika administratívy opakuje katastrofálne chyby Smoot-Hawleyho cla z roku 1930, proti ktorému sa postavilo 1 028 ekonómov. Títo vedci si uvedomovali, že protekcionistické clá by vyvolali odvetnú obchodnú vojnu, čím by sa zhoršila tá istá veľká hospodárska kríza, ktorú mali vyriešiť. Sadzby pripomínajúce Smoot-Hawleyho sa zavádzajú v podstatne integrovanejšej globálnej ekonomike, čo predstavuje riziko podobne ničivého výsledku pre bežných Američanov.

„Právomoc ukladať a vyberať dane, clá, poplatky a spotrebné dane“ bola ústavne vyhradená Kongresu ako priamemu a výslovnému zástupcovi ľudu. Clá z 2. apríla boli zavedené bez súhlasu tohto orgánu a bez akejkoľvek zrozumiteľnej riadiacej zásady. Namiesto toho sa rozsudok a oprávnená právomoc vyhradená Kongresu, a teda aj ľudu, nahradili jednostrannými výkonnými dekrétmi, odôvodnenými improvizovanými tvrdeniami o mimoriadnej situácii na základe zákona, ktorý ani neuvažuje o povolení ciel. Toto uchopenie moci je protiústavné.

Čas na zvrátenie týchto nesúrodých a škodlivých politík sa blíži. Stále však dúfame, že zdravé ekonomické zásady, empirické dôkazy a varovania histórie zvíťazia nad súčasnými protekcionistickými mytológiami.

Ako ekonómovia a vedci v príbuzných odboroch vyzývame americkú verejnosť a vlastne celý svet, aby sa k nám pripojili a odmietli túto pomýlenú cestu škodlivých ciel. Namiesto toho opakujeme záväzok dodržiavať základné princípy, ktoré formuloval George Washington vo svojej rozlúčkovej reči:

„Politika, ľudskosť a záujem odporúčajú harmóniu a liberálne vzťahy so všetkými národmi. Ale aj naša obchodná politika by mala byť rovná a nestranná, nemala by vyhľadávať ani poskytovať výlučné výhody alebo preferencie, mala by sa riadiť prirodzeným chodom vecí, šetrnými prostriedkami rozširovať a spestrovať obchodné prúdy, ale nič nevynucovať.“