Coface zhoršuje úverové hodnotenie krajín Európy

BRATISLAVA – Konflikt  na Ukrajine zhoršila hodnotenie Slovenska Coface znížila v dôsledku konfliktu hodnotenie 16 európskych krajín, pohoršilo si z A3 na A4. Zhoršenie rizika v strednej a východnej
Európe sa týka až 5 sektorov.

Európa vrátane Slovenska už významne dopláca na rusko-ukrajinský konflikt. Až 16 krajinám na starom kontinente zhoršila nadnárodná spoločnosť Coface hodnotenie rizika podľa platobnej neschopnosti. „Slovensku sa v pravidelnom Coface Barometri za 2. kvartál zhoršilo hodnotenie z A3 na A4. Na konflikt doplácajú aj mnohé sektory.

Aktuálne vzrástlo riziko nesplácania pohľadávok v 5 sektoroch v stredoeurópskom   regióne – stavebníctve, doprave, drevárskom, kovospracujúcom a chemickom priemysle,“ hovorí Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Českú republiku. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Narušenie geoekonomickej rovnováhy

Niekoľko mesiacov trvajúci konflikt na Ukrajine priniesol prvé smutné vysvedčenie – narušenie globálnej geoekonomickej rovnováhy. „Z krátkodobého hľadiska vojna zhoršuje napätie vo výrobnom systéme, ktorý už poškodili dva roky pandémie.

Pre svetovú ekonomiku zvyšuje riziko tvrdého pristátia,“ konštatuje na základe výsledkov Coface Barometra Ján Čarný. Kým ešte pred pár týždňami sa zdalo, že svetová ekonomika padá do stagflácie, zmena tónu centrálnych bánk, ktoré čelia zrýchleniu inflácie, kriesi vyhliadky na recesiu, najmä vo vyspelých ekonomikách.

„Aj vzhľadom na vývoj preto spoločnosť Coface zrevidovala smerom nadol hodnotenie 19 krajín vrátane 16 v Európe. Riziko vzrástlo v Nemecku, Španielsku, Francúzsku či Spojenom kráľovstve, popri nich došlo k zhoršeniu hodnotenia aj v našom regióne – Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska,“ spresňuje Ján Čarný.

Coface celosvetovo zlepšil hodnotenie len dvom krajinám – Brazílii a Angole. Na sektorovej úrovni zhoršil hodnotenie spolu 76 sektorom vo svete, kým 9 zlepšil. V našom regióne si pohoršilo 5 sektorov na vysoké až veľmi vysoké riziko, čo je najvyšší stupeň rizika, a to v prípade dopravy a stavebníctva. Už od skôr platí tento stupeň aj pre odevný priemysel. „Hodnotenie odzrkadľuje rozšírenie dopadov konfliktu na všetky sektory, vrátane energeticky náročných, ako petrochemický, hutnícky, papierenský a pod., ale aj cyklických, ako stavebníctvo. Keďže horizont je pochmúrny, riziká sú prirodzene veľké a nedá sa vylúčiť žiadny scenár,“ podotýka na základe analýzy Ján Čarný.

Riziko stagflácie je čoraz bližšie

Vo väčšine rozvinutých ekonomík boli údaje o raste za 1. štvrťrok pod očakávaniami. Navyše rast HDP v eurozóne je už 2. štvrťrok po sebe veľmi slabý, vo Francúzsku dokonca poklesol o -0,2 %. „Dôvodom bol pokles spotreby domácností v kontexte poklesu kúpnej sily,“ poznamenáva Ján Čarný. Aktivita poklesla aj v Spojených štátoch, čo spôsobil zahraničný obchod a ťažkosti výrobného sektora pri dopĺňaní zásob. „Tieto čísla sú o to znepokojujúcejšie, že ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine sa ešte len začali ukazovať,“ upozorňuje Ján Čarný.

Vzhľadom na zrýchlenie inflácie a sprísnenie globálnych finančných podmienok nevyzerá aktivita v 2. štvrťroku o nič lepšie vo vyspelých ekonomikách a podstatne menej priaznivo v rozvíjajúcich sa ekonomikách. „Hoci je skoro povedať, že globálna ekonomika vstúpila do stagflačného režimu, signály sú v súlade s týmto názorom,“ dodáva Ján Čarný.

Tlak na ceny komodít

Hoci sa ceny komodít v poslednom čase stabilizovali, zostávajú na veľmi vysokých úrovniach. Napríklad ceny ropy od začiatku vojny na Ukrajine neklesli pod hranicu 98 USD, keďže obavy z možného nedostatku dodávok sú vysoké. Tento vývoj je priaznivý pre vývozcov komodít, najmä ropy. Aj preto v prípade sektorového hodnotenia Coface zlepšil hodnotenie v energetickom sektore produkujúcim krajinám,
kým zhoršil krajinám, kde sa firmy sústreďujú na spracovanie ropy, hlavne v Európe.

„Podobne aj odvetvia, ktorých hodnotový reťazec je vo výrobných procesoch energeticky náročný, ako je papierenské, chemické a kovospracujúce, majú riziko prehodnotené na vyššie,“ podotýka Ján Čaný. Agropotravinársky sektor je jedným z odvetví s najvyšším počtom znížených hodnotení v tomto štvrťroku, pričom sa to týka
takmer všetkých regiónov.

 

Je pravdepodobné, že spoločnosti, ktoré zatiaľ úplne nepremietli zvýšenie výrobných nákladov do cien, tak neskôr urobia. Zvyšovanie cien bude pokračovať v odvetviach s významnou cenotvornou silou. To je prípad farmaceutického sektora, kde na svetovom trhu dominuje malý počet spoločností. Práve toto odvetvie je považované za jedno z najodolnejších a je jediné v Coface barometri s hodnotením „nízkeho
rizika“.

Centrálne banky s nohou na brzde

Európska centrálna banka (ECB)  postupne sprísnila po vzore americkej centrálnej banky (Federálneho rezervného systému – FED) a britskej centrálnej banky Bank of England svoj postoj a oznámila
budúce zvyšovanie sadzieb. Rovnako ako ostatné veľké centrálne banky (okrem Bank of Japan), ani ECB nemá v rámci mandátu inú možnosť, len sprísniť ostražitosť, napriek tomu, že by to mohlo spôsobiť výrazné spomalenie aktivity a opätovné oživenie obavy z novej dlhovej krízy niektorých európskych krajín. V tomto prostredí sprísňujúcich sa úverových podmienok sa stavebníctvo javí ako jedno z
najzraniteľnejších. Očakáva sa, že rastúce náklady na pôžičky ovplyvnia trh s bývaním a v konečnom dôsledku aj stavebnú činnosť. Už sa to začalo v USA, kde predaj bytov rýchlo klesá.

Mraky nad rokom 2023

S rýchlo sa zhoršujúcim ekonomickým a finančným prostredím Coface znížila rating 16 krajín na európskom kontinente, vrátane všetkých veľkých ekonomík – s výnimkou Talianska, ktoré už má rating A4. Scenár Coface naznačuje výrazné spomalenie aktivity počas nasledujúcich 18 mesiacov, čo umožní postupné spomaľovanie inflácie.

Prognózy rastu Coface sú obzvlášť slabé vo vyspelých krajinách. Existuje mnoho rizík poklesu globálnej ekonomiky, zatiaľ čo riziko rastu inflácie pretrváva. S cieľom obmedziť infláciu sa zdá, že centrálne banky sú v pokušení zatlačiť ekonomiku do recesie, ktorá, ako dúfajú, bude miernejšia, než keby ceny naďalej klesali. To im umožní odsunúť násilnejší menový šok na neskôr. Riziko, ktoré tiež nemožno vylúčiť,
by bolo v tom, že dopyt by klesol a inflácia by zostala vysoká v dôsledku cien komodít, ktoré by sa v dôsledku chronického nedostatku ponuky ťažko zmierňovali.

Konext

Coface posudzuje rizikovosť krajín podľa platobnej neschopnosti firiem v 162 krajinách sveta. Na hodnotenie využíva osemstupňovú škálu vo vzostupnom poradí: A1 (veľmi nízke riziko), A2 (nízke
riziko), A3 (celkom prijateľné riziko), A4 (prijateľné riziko), B (významné riziko), C (vysoké riziko), D(veľmi vysoké riziko) a E (extrémne vysoké riziko). Riziko platobnej neschopnosti firiem v sektoroch
porovnáva na 13 odvetviach v 6 geografických regiónoch, z ktorých 24 zastupuje takmer 85 % svetového HDP. Sú zaradené do štyroch stupňov: nízke riziko, stredné riziko, vysoké riziko a veľmi
vysoké riziko.