Code of Conduct, alebo Kódex spoločnosti BBC

ÚVOD GENERÁLNEHO RIADITEĽA

Naše publikum od BBC právom očakáva najvyššiu redakčnú a etickú úroveň. Tieto Smernice verejne  prezentujú tieto hodnoty a normy, ale aj to, akým spôsobom majú naši programoví tvorcovia dosiahnuť túto vysokú úroveň. Popisujú prístup BBC k najzávažnejším redakčným problémom a programovým tvorcom na všetkých úrovniach poskytujú návod na ich zvládnutie.

Toto štvrté vydanie Smerníc  prvýkrát obsahuje dôkladné zhrnutie takých základných redakčných hodnôt BBC ako sú nestrannosť, presnosť, poctivosť, redakčná nezávislosť a dodržiavanie primeranej úrovne vkusu a slušnosti (mravnosti). Tak ako sa rozrastá a diferencuje svet digitálnych médií, narastá aj význam prístupu BBC k týmto hodnotám, pretože naše normy sa vzťahujú na vysielanie prostredníctvom všetkých médií.

Spracovanie Smerníc prešlo dôkladnou úpravou v snahe rešpektovať nároky digitálneho veku, ale aj čoraz významnejšieho postavenia BBC na medzinárodnej televíznej scéne a rastúceho významu služieb online. Smernice zároveň informujú o nových prístupoch na dosiahnutie vysokej úrovne výskumu, ale aj o tom, ako odrážať rozmanitosť Veľkej Británie a ako pristupovať k historickým programom.

Dobrá povesť BBC na celom svete je výsledkom úsilia celých generácií programových tvorcov oddaných verejnoprávnemu poslaniu tejto inštitúcie. Smernice pre tvorcov kodifikujú dobrú prax, o ktorú sa oni zaslúžili a ktorú očakávame aj od dnešných tvorcov a redaktorov, bez ohľadu na to, či opracujú v rozhlase, televízii alebo v službách online.

Smernice sú pracovným dokumentom, ktorý má programovým tímom pomôcť pri zvažovaní spôsobov  riešenia náročných problémov, ktoré sa im môžu postaviť do cesty. Odvaha riskovať je a musí zostať podstatnou súčasťou tvorivých procesov v BBC. Smernice môžu byť nápomocné pri citlivom zvažovaní týchto rizík tým, že poukazujú na skúseností iných, ktorí sa už ocitli v podobných situáciách.

Osadenstvo BBC, externí spolupracovníci i nezávislí producenti, ktorí pre nás pracujú na objednávku, všetci bez výnimky sa musia oboznámiť s týmito Smernicami a pridŕžať sa ich zásad. To nie je iba otázka morálnej zodpovednosti. Je to aj zmluvný záväzok pre každého, kto pripravuje program pre BBC. Ak vznikne čo len najmenšia pochybnosť o správnosti postupu, programoví tvorcovia musia tento postup konzultovať so svojim redakčným manažérom.  Akýkoľvek odklon od týchto Smerníc je nutné konzultovať s kontrolórom redakčnej politiky BBC.

Smernice pre tvorcov publikujeme z dvoch dôvodov. Po prvé, aby sa publikom dozvedelo o našich redakčných normách a, po druhé, aby mohlo posúdiť ich dodržiavanie.

Greg Dyke, Generálny riaditeľ, Február 2000

KAPITOLA 1: KONZULTÁCIE A ROKOVANIA

1. VŠEOBECNE

Smernice pre tvorcov sa vzťahujú na všetky  domáce a medzinárodné vysielania, programy a služby BBC, rovnako televízne, rozhlasové a online, produkované samotnou BBC alebo nezávislými spoločnosťami na objednávku BBC.

Smernice poskytujú programovým tvorcom pomoc pri riešení závažných redakčných problémov tak, aby zvláštne a občas aj kontroverzné programy mohli byť pripravované na najvyššej etickej a redakčnej úrovni. Systém konzultácií a usmernení (odporúčaní) v BBC je prispôsobený tak, aby pomáhal pri rozhodovaní najmä o zvlášť obtiažnych redakčných otázkach.

Každý návrh na vybočenie z rámca týchto Smerníc je potrebné prerokovať s niekým na vyššej úrovni a informovať o ňom kontrolóra redakčnej politiky (Controller, Editorial Policy).

2. NEZÁVISLÉ PRODUKCIE

Nezávislé produkcie na objednávku BBC musia rešpektovať rovnaké normy ako vlastná produkcia a musia byť v súlade s programovou politikou BBC. Konečnú zodpovednosť za metódy a obsah ktoréhokoľvek materiálu na objednávku BBC nesie BBC.

Od nezávislých producentov sa očakáva, že budú dodržiavať Smernice pre producentov (tvorcov) a všetky problémové oblasti, pokiaľ je to možné, identifikujú a prediskutujú v čase objednávky.

Všetky zmluvy s nezávislými tvorcami programov alebo vysielateľmi nezmenených programov (operátormi káblových sietí) musia obsahovať ich záväzok dodržiavať všetky podstatné časti Smerníc. Pri niektorých objednávkach sa môže objaviť potreba začleniť do štandardnej zmluvy dodatok, ktorý by zaručoval vplyv BBC na výber výskumných pracovníkov alebo iných kľúčových redakčných pracovníkov.

Inštrukcie pre  nezávislých producentov podáva príslušný  vedúci BBC pre  zákazky (Commissioning Executive).

3. KEDY SA RADIŤ?

Čím skôr sa prerokuje sporný program, tým lepšie. Včasná konzultácia často umožní nájsť spôsob, ako vyriešiť ošemetný problém a zabezpečiť, aby sa program nemenil na poslednú chvíľu. Spozdené rokovania nepomôžu nikomu. Ak máš pochybnosti, poraď sa čo najskôr.

4. KDE SA RADIŤ

Programové oddelenia nesú hlavnú zodpovednosť za systém konzultácií, takže programoví tvorcovia sa s problémami majú najprv obracať na svojich manažérov alebo (vedúcich) redaktorov. Všetci producenti, manažéri a redaktori musia ovládať Smernice a najmä tie ich časti, ktoré sa dotýkajú ich špecifickej programovej oblasti. Jednotlivé oddelenia musia byť schopné niesť zodpovednosť a vysporiadať sa s väčšinou sporných problémov v prvej inštancii.

Čím dôležitejší a rozpornejší je nejaký problém, tým vyššia musí byť úroveň, na ktorej sa prerokúva. Na prvom stupni je vždy  redaktor (Editor), potom vedúci oddelenia (Head of Department) alebo vedúci zákaziek .  Ak je potrebné konzultovať s útvarom redakčnej politiky (Ediotorial Policy), vedúci redaktor alebo vedúci pre zákazky to oznámi útvaru.

S útvarom redakčnej politiky treba vždy konzultovať v nasledovných prípadoch:

• povinné hlásenia kontrolórovi redakčnej politiky a hlavnému politického poradcovi (pozri sekciu 5)
• spory vo výklade Smerníc
• návrhy na vybočenie z rámca Smerníc

5. POVINNÉ HLÁSENIA

Je povinné referovať o nasledovných záležitostiach:

Všetky nasledovné záležitosti treba nahlásiť kontrolórovi redakčnej politiky. O všetkých treba informovať najprv vedúceho oddelenia alebo pracovníka zodpovedného za objednávky:

• Každý zámer uskutočniť rozhovor s osobou, ktorá je v priamom spojení s teroristickým aktom v Spojenom kráľovstve. Pozri kapitolu 18.
• Záležitosti národnej bezpečnosti, vrátane všetkého, čo podlieha Defence Advisory Notice. Pozri kapitolu 18.
• Rozhovory so závažnými kriminálnikmi alebo osobami, ktorých stíha polícia. Pozri kapitolu 16.
• Platby kriminálnikom alebo bývalým kriminálnikom. Pozri kapitolu 15.
• Úmysel vyplatiť honorár za rozhovor so svedkami na aktuálnom alebo prebiehajúcom súdnom procese. Pozri kapitolu 15.
• Úmysel poskytnúť anonymitu komukoľvek, kto sa pokúša vyhnúť sa zákonu v Spojenom kráľovstve. Pozri kapitolu 15.
• Úmysel uskutočniť rozhovor vo väzení s väzňom a vysielať ho bez povolenia väzenských orgánov. Pozri kapitolu 15.
• Úmysel zverejniť meno prepusteného sexuálneho zločinca, ktorý si odpykal svoj trest, ak meno nebolo zverejnené políciou. Pozri kapitolu 15.
• Použitie utajeného nahrávacieho zariadenia na súkromnom majetku. Pozri kapitolu 5.
• Vysielanie akejkoľvek tajnej nahrávky, pôvodne uskutočnenej pre právne účely. Pozri kapitolu 5.
• Každý úmysel použiť v živom zábavnom vysielaní skryté kamery alebo mikrofóny. Pozri kapitolu 5.
• Vysielanie tajne urobeného záznamu kýmkoľvek mimo BBC. Pozri kapitolu 5.
• Konfrontáciu interviewovaného počas záznamu rozhovoru, keď rozhovor nebol dopredu dohovorený a interviewovaný ani neočakával, že bude oslovený. Pozri kapitolu 4.
• Žiadosť z externého prostredia prezrieť si alebo dostať neodvysielané záznamy. Pozri kapitolu 17.
• Každý úmysel zobraziť v dráme reálnu osobu v situácii, keď jej súhlas alebo súhlas jej pozostalých príbuzných sa nedal zabezpečiť. Pozri kapitolu 2.

Ak ktorýkoľvek z vyššie uvedených prípadov má súvislosť so Severným Írskom, je nutné ho konzultovať s kontrolórom pre Severné Írsko, v prípade spravodajských programov s vedúcim spravodajstva a publicistiky pre Severné Írsko. Dva nasledujúce prípade je nutné konzultovať s hlavným politickým poradcom redakčnej politiky:

• objednávky výskumov verejnej mienky o politických záležitostiach alebo problémoch verejnej politiky. Pozri kapitolu 35.
• Rozhovory s predsedami britských politických strán (s výnimkou krátkych spravodajských rozhovorov). Pozri kapitolu 33.

Konzultovať treba aj nasledovné dôležité záležitosti:

• Každý zámer  vyrábať dlhodobejší dokumentárny alebo iný program týkajúci sa Severného Írska treba prerokovať s kontrolórom pre Severné Írsko alebo povereným zástupcom. Zámer treba konzultovať v počiatočnej fáze. Opakované konzultácie sa môžu uskutočniť v stredisku BBC v Belfaste počas výroby programu. Pozri kapitolu 19.
• Vulgárny prejav – používanie najagresívnejších vulgárnych slov musí schváliť príslušný kontrolór kanála (Channel Controller), v prípade jazykových sekcií zahraničného vysielania (World Service) vedúci regiónu (Head of Region) a v prípade služieb online riaditeľ BBC ONLINE. Pozri kapitolu 6.
• Tajné nahrávanie – všetky zámery sa musia konzultovať s vedúcim programového oddelenia (head of programme department), kontrolórom pre britské vysielanie (National Controller), zodpovedným pracovníkom pre objednávky (Commissioning Executive), alebo – v prípade zahraničného vysielania – vedúcemu regiónu s následnou konzultáciou, ak je potrebná, s kontrolórom redakčnej politiky.  Pozri kapitolu 5.
• Každú žiadosť mimo spravodajstva BBC (BBC News) o interview s členom kráľovskej rodiny treba konzultovať s kráľovským styčným dôstojníkom BBC (Royal Liason Officer).
• Každý úmysel použiť turistické víza na vstup do nejakej krajiny so zámerom pracovať pre BBC treba konzultovať s príslušným vedúcim oddelenia. Pozri kapitolu 3.
• O každej zamýšľanej reklame na získavanie prispievateľov do dokumentárnych programov (factual programmes) treba prostredníctvom vedúcich oddelenia oznámiť vedúcemu zákaziek, resp. príslušnému zástupcovi riaditeľstva (Directorate). Pozri kapitolu 3.

Kontrolór pre príslušnú krajinu (Škótsko, Wales, Severné Írsko) musí byť dopredu písomne informovaný o:

• plánoch tvorcov mimo danej krajiny pripraviť program, ktorý sa podstatnou mierou zaoberá problematikou danej krajiny.

 

• v prípade Írska musí byť kontrolór pre Severné Írsko upozornený na všetky podstatné projekty, týkajúce sa Írskej republiky a Severného Írska.

Hlavný poradca pre redakčnú politiku (Chief Adviser Editorial Policy) musí byť dopredu informovaný o:

• každom úmysle externe sponzorovať podujatie BBC. Pozri kapitolu 28.
• každom úmysle magazínu BBC sponzorovať externé podujatie, poriadané organizáciou mimo BBC. Pozri kapitolu 28.
• každom spravodajstve z podujatia BBC organizovanom BBC Wordwide v spojení s magazínom BBC. Pozri kapitolu 28.
• každom úmysle zabezpečiť spravodajstvo z nešportového podujatia sponzorovaného značkou výrobcu, ktorý má niečo spoločného s tabakom.

6. ZÁKON

Vysielanie je spojené s právnymi rizikami (napr. ohováranie, znevažovanie súdu), ktoré môžu zasahovať do všetkých programových oblastí. Právne problémy však nemusia súvisieť iba s vysielaním, ale aj s výrobou programu. BBC má vlastnú skupinu právnikov pre program, s ktorými treba už v počiatočných fázach prípravy programu konzultovať problémy, s ktorými sú spojené právne riziká.

Zatiaľ čo právnici môžu poskytnúť právnu radu, konečné rozhodnutie je na redaktoroch. Ak chcú programoví tvorcovia pokračovať v príprave programu aj napriek právnemu posudku, musia o tom informovať vedúceho oddelenia, kontrolóra pre britský program alebo vedúceho pre zákazky (objednávky). (Pozri tiež právne záležitosti, kapitoly 37-40 týchto Smerníc.)

7. UTAJOVANIE

Ochrana utajeného zdroja je vážnou záležitosťou pre každého novinárskeho tvorcu programu a má potenciálne dôsledky pre celú korporáciu. Za situácie, keď hrozí súdny proces so snahou odhaliť utajený zdroj, je obyčajne vhodné konzultovať problém na vyššej úrovni ešte pred rozhodnutím trvať na utajení. (Pozri kapitolu 17: Utajenie a poskytnutie programového materiálu.)

8. ÚTVAR REDAKČNEJ POLITIKY

Útvar redakčnej politiky poskytuje rady k špecifickým problémom a otázkam programových tvorcov a k spôsobu uplatňovania redakčnej politiky. Vedúci oddelení a vedúci zákaziek sa so svojimi problémami môžu obracať na útvar redakčnej politiky, ktorý poskytuje svoje služby 24 hodín denne.

Útvar formuluje a overuje uplatňovanie  Smerníc pre tvorcov programov a ďalších oblastí redakčnej politiky, pričom zároveň poskytuje rady, ako interpretovať Smernice.

Smernice sú prístupné na webovskej stránke redakčnej politiky intranetu BBC. Stránka zároveň obsahuje niektoré ďalšie dôležité smernice (napr. Smernice BBC ONLINE) a poskytuje poradenské služby k naliehavým problémom redakčnej politiky.

 

KAPITOLA 2: NESTRANNOSŤ A PRECÍZNOSŤ

PRVÁ ČASŤ: NESTRANNOSŤ

1. VŠEOBECNE

Náležitá nestrannosť je základom redakčnej politiky BBC. Je základnou hodnotou a týka sa všetkých oblastí programu. Všetky programy a služby BBC musia demonštrovať otvorenosť, čestnosť a pravdivosť.

BBC je povinná ponúkať širokú škálu rozmanitých programov, ktoré rešpektujú záujmy, presvedčenia a názory publika. Požiadavka rozmanitosti sa vzťahuje na všetky programové žánre od umeleckých až po spravodajstvo a publicistiku, od športu až po dramatické programy, od komédie až po dokumentárne programy, od zábavy až po vzdelávacie a náboženské programy. Žiaden dôležitý myšlienkový prúd nesmie zostať bez povšimnutia alebo byť zanedbaný v programoch BBC.

V úsilí o dosiahnutie tejto rozmanitosti môže BBC vyrábať programy na najrôznejšie témy a programy, ktoré sa rozoberajú alebo prezentujú najrozmanitejšie špecifické hľadiská.

BBC uplatňuje náležitú nestrannosť vo všetkých svojich vysielaniach a službách pre domáce i zahraničné publikum.

V spojení náležitá nestrannosť “náležitá” znamená adekvátna alebo primeraná povahe témy alebo typu programu. Každý problém má obyčajne viac ako dve stránky, preto nestrannosť vo faktografických programoch nemožno dosiahnuť iba jednoduchou matematickou rovnováhou prezentovaných názorov pre a proti.

Dohoda, ktorá je súčasťou Charty BBC, určuje, že korporácia má ku kontroverzným otázkam pristupovať s náležitou precíznosťou a nestrannosťou, a to nielen v spravodajských, ale aj ostatných programoch, ktoré sa dotýkajú záležitostí verejnej politiky alebo politických a hospodárskych sporov. Konštatuje, že náležitá nestrannosť si nevyžaduje absolútnu neutralitu, resp. nezohľadňovanie základných demokratických princípov. BBC má vyslovene zakázané vysielať svoje vlastné názory na aktuálne problémy verejnej politiky s výnimkou problematiky vysielania.

Zvláštne právne i redakčné pravidlá sa uplatňujú v priebehu predvolebnej kampane. (Pozri kapitolu 34: Vysielanie počas volieb.)

• Táto kapitola Smerníc pre tvorcov programov predstavuje kódex BBC v súlade s odsekom 5.3 Dohody, ktorá je súčasťou Charty BBC a poskytuje návod na dodržiavanie pravidiel podľa odseku 5.1 ( c ) Dohody. Príslušné odseky Dohody sú uvedené v prílohe týchto Smerníc.

2. FAKTOGRAFICKÉ PROGRAMY
   • Náležitá nestrannosť v rámci programov

Faktografické programy, ktoré sa zaoberajú kontroverznou verejnou politikou alebo problematikou politických alebo hospodárskych sporov, plnia požiadavku náležitej nestrannosti za predpokladu, že sú nestranné, čestné, precízne a rešpektujú pravdu.  Ak má redakcia na to svoj dôvod, môže sa jej program zaoberať ľubovolnou témou a ľubovolným stanoviskom. Môže skúmať alebo informovať o jednej strane špecifickej argumentácie. Pravda, musí to robiť spravodlivo a kompletne. Musí zabezpečiť, aby rovnakú možnosť dostalo aj opozičné stanovisko.

V niektorých situáciách sa žiada široká škála názorov, v iných je prijateľná aj užšia škála. Podstatné je, aby tvorcovia programov boli spravodliví k svojej problematike a zabezpečili uplatňovanie práva na odpoveď (pozri ďalej).

Občas je nutné zabezpečiť, aby v určitom programe alebo vzájomne súvisiacich programoch boli prezentované všetky najpodstatnejšie stanoviská. Napríklad ak daná problematika je výrazne kontroverzná, alebo ak určujúci alebo rozhodujúci moment polemiky je ľahko dostupný.

• Spravodajské programy

Dohoda vymedzuje, že správy majú byť prezentované s náležitou precíznosťou a nestrannosťou.

Spravodajstvo má byť racionálne, širokospektrálne a podložené dobrou informovanosťou. V prípade informovania o hospodárskych alebo politických sporoch majú byť hlavné protichodné stanoviská v priebehu sporu prezentované vyvážene. Spravodajstvo má informovať o udalostiach i argumentoch a redakcia sama musí usúdiť,  či je vhodné, aby v jednotlivom programe alebo programovej jednotke bola prezentovaná široká škála názorov.

Spravodajské programy majú divákom a poslucháčom poskytovať inteligentný a informovaný prehľad problematiky, ktorý im umožní vytvoriť si vlastné stanovisko. Reportér môže prezentovať odborné novinárske stanovisko, ale nie osobný názor. Z programov BBC sa publikum nemá dozvedať osobné názory moderátorov a reportérov na problémy verejnej politiky.

 

2.3. Ustanovenie o sériách (seriáloch)

Dohoda predpokladá, že z hľadiska dodržiavania náležitej nestrannosti možno sériu programov posudzovať ako jeden celok. Pre tento účel rozlišuje dva typy programových sérií:

• Určitý počet programov, ktoré jasne na seba nadväzujú a ktoré sa zaoberajú tou istou alebo podobnou problematikou.

Programy môžu dosiahnuť nestrannosť v rámci celej série alebo v rámci určitého počtu programov celej série. Zámer dosiahnuť nestrannosť v rámci určitého počtu programov treba zahrnúť do plánu a dať to na vedomie aj publiku.

• Určitý počet programov vysielaných s rovnakým titulom, z ktorých však každý sa zaoberá inou problematikou. V tomto prípade by sa nestrannosť mala zvlášť posudzovať v každom jednotlivom programe.

Zvláštnu pozornosť treba venovať “osobných názorom” a “autorským” programom (pozri ďalej).

Dosiahnutie náležitej nestrannosti si občas vyžaduje nadviazať na program alebo sériu programov následnou diskusiou, ktorá môže poukázať na nové problémy alebo priniesť nové pohľady a názory. O zaradení takejto diskusnej relácie by sa publikum malo dozvedieť už pri vysielaní prvej relácie. Následná diskusia má byť zaradená hneď za pôvodným programom alebo s primeraným časovým odstupom, ktorý by bral do úvahy dĺžku programovej série.

• Programy s osobným názorom

BBC má bohatú tradíciu vo vysielaní programov, ktoré dávajú jednotlivcom i skupinám priestor na vyjadrenie osobných názorov alebo argumentov. Takéto programy môžu výrazne prispieť k informovanosti verejnosti najmä tým, že prinášajú nezvyčajné a zriedkavé pohľady na problematiku, dobre známu z ortodoxných hľadísk. Zaujímajú dôležité miesto v programovej skladbe.  Pravda, ak sa programy tohto druhu zaoberajú verejnou politikou alebo hospodárskymi a politickými spormi, vyžadujú si splnenie osobitných podmienok:

• Charakter programu prezentujúceho osobné názory treba dať jasne a dopredu na vedomie publiku.
• Redaktori musia zabezpečiť, aby žiaden z opozičných názorov nebol v týchto programoch ukrátený. Treba zachovávať vecnú presnosť.
• Je vhodné poskytnúť publiku možnosť reagovať na program, napríklad v rámci programu právo na odpoveď alebo vo vopred pripravenej diskusnej relácii.
• Nie je vhodné, aby štáb BBC alebo pravidelne vystupujúci moderátori a reportéri v programoch o verejnej politike prezentovali svoje osobné názory na kontroverzné témy.

Zatiaľ čo v dlhodobej a v programovej skladbe stabilne zakomponovanej sérii programov s osobnými názormi nie je potrebné poskytnúť rovnaký priestor každému dôležitému stanovisku na každú prejednávanú tému, v rámci jednotlivých programov zo série je treba prezentovať dostatočne širokú škálu názorov a stanovísk. Pre príležitostnú sériu programov tohto typu, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi tej istej problematiky, platí, že je nutné dodržať nestrannosť v rámci jednotlivých častí série.

2.5. Série, ktoré prezentujú špecifické hľadiská

Aj v prípade “autorskej” série jednotlivca alebo skupiny, reprezentujúcej určitý myšlienkový prúd, je potrebné zachovať nevyhnutný rešpekt k faktom a pravde a neignorovať opozičné stanoviská. Zvláštnu pozornosť treba venovať tejto otázke v prípade, ak sa séria zaoberá špecifickým prístupom ku kontroverznej problematike. Takýto prístup totiž môže odrážať pôvodný myšlienkový prúd alebo bádanie, ktoré nie je náležito vyvážené, resp. analýzu významného odborníka v špecifickej oblasti.

V prípade, že sa takéto “autorské” série venujú špecifickým prístupom k problematike politických alebo hospodárskych sporov,  je nevyhnutné zabezpečiť, aby počas roka pred a rok po vysielaní série bola do sérií podobného typu alebo programov podobného významu zahrnutá dostatočne široká škála názorov a hľadísk.

2.6. “Hlavné záležitosti”

Náležitá nestrannosť sa vyžaduje vo vzťahu k všetkým záležitostiam verejnej politiky alebo politických a hospodárskych sporov. Avšak špeciálny význam má nestrannosť vo vzťahu k záležitostiam, ktoré odsek 5.4 Dohody označuje ako “hlavné záležitosti”. Pre siete sú to záležitosti dôležité pre celé Spojené kráľovstvo, ako napr. štrajk celého verejného sektora alebo prijatie problematického zákona v období tesne pred rozhodujúcimi voľbami do dolnej komory parlamentu. V jednotlivých britských krajinách alebo regiónoch to môžu byť záležitosti porovnateľného významu s rozhodujúcim dopadom na krajinu alebo región.

Pri narábaní so spornými záležitosťami musia redaktori zabezpečiť, aby v období trvania sporu boli prezentované všetky dôležité názory a hľadiská.

2.7. Právo na odpoveď

Ak určitá relácia odhaľuje dôkazy o nespravodlivosti alebo neschopnosti alebo zdrvujúco kritizuje určitého jednotlivca alebo inštitúciu, predpokladá sa, že kritizovaný dostane primeranú možnosť na odpoveď.  Môžu sa však vyskytnúť prípady, keď to nie je vhodné (obyčajne z právnych alebo etických dôvodov). V takomto prípade treba záležitosť konzultovať s vedúcim oddelenia a zvážiť poskytnutie alternatívnej možnosti na odpoveď v neskoršom termíne.

2.8. Včasné informovanie o ohrození národnej bezpečnosti a vojenských akciách

V čase ohrozenia alebo v priebehu vojenských akcií môžu novinárov ťažiť otázky národnej bezpečnosti. Takéto časy sú zvláštnou skúškou pre novinárov. K záležitostiam,  ktoré zahŕňajú riskovanie alebo stratu života, treba pristupovať s citom pre nálady a pocity obyvateľstva.

Zároveň však treba vedieť, že verejnosť má právo na rýchle a pravdivé správy a reálne hodnotenie situácie. Dobré novinárstvo sa opiera o všetky dostupné fakty. Zároveň stále platí zásada nestrannosti. V náležitom pomere, hĺbke a šírke majú byť prezentované všetky názory v Spojenom kráľovstve.

2.9. Faktografické programy bez sporných politických a hospodárskych záležitostí

Dokumentárne programy, magazíny alebo publicistické programy rôzneho druhu sa často orientujú na úzku oblasť alebo poskytujú možnosť (napríklad v rozhovore) prezentovať jediný názor.

Všeobecne platí, že takéto výstupy sa usilujú odrážať realitu. Je tu však povinnosť zabezpečiť vo vysielaní  za určité obdobie primeranú škálu názorov a hľadísk. To si vyžaduje prehľad a kontinuálnu diskusiu, aby výstupy vytvárali kompletnú mozaiku.

2.10. Citlivosť na urážky a znevažovanie

V snahe zaznamenať všetky podstatné názory je občas potrebné informovať o ľuďoch alebo dokonca interviewovať ľudí, ktorých názory môžu mnohých urážať. V takýchto prípadoch musí byť redaktor aj po nevyhnutných konzultáciách presvedčený, že je záujem verejnosti je dôležitejší ako nebezpečenstvo urážky.

Pri interviewovaní ľudí, ktorých názory alebo správanie môže byť znevažovaním iných, otázky nemajú znieť nepriateľsky, ale mali by prihliadať na názory publika. Otázky musia byť formulované jednoznačne a odpovede vyžadované dôrazne, ak treba i opakovane. Nebolo by vhodné, aby interviewujúci vyjadroval svoju vlastnú urazenosť alebo pobúrenie, avšak v jeho otázkach sa má odrážať nálada verejnosti.

Určité udalosti za určitých okolností zvyšujú úroveň emócií, preto publikum v takomto prípade ťažko akceptuje nestranné relácie. Programoví tvorcovia sa v týchto situáciách nemajú vyhýbať háklivým problémom, avšak musia zvažovať načasovanie a celkový tón relácie.

3. NEFAKTOGRAFICKÉ A UMELECKÉ PROGRAMY
   • Dramatické, umelecké, hudobné a zábavné programy

Všetky tieto programové oblasti majú poskytovať umelcom, spisovateľom a zabávačom veľkorysí priestor pre ich individuálny prejav.

Vedúci programoví pracovníci v týchto oblastiach sú zodpovední za to, aby BBC prezentovala čo najširšiu škálu talentov a umeleckých prístupov na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni.

• Dramatické zobrazovanie súčasnosti a dramatický dokument

Ak dramatické dielo realisticky zobrazuje žijúcich ľudí alebo súčasnú situáciu v kontroverznej podobe, je potrebné, aby rešpektovalo fakty. Ak sa dielo usiluje o férové, nestranné a ucelené zobrazenie udalostí, nemôže vzniknúť žiaden problém. Ak však prináša pravdivé, ale napriek tomu stranícke a čiastkové zobrazenie rozporných záležitostí, vedúci zákaziek môže akceptovať dielo iba ak je presvedčený, že výnimočnosť diela ospravedlňuje použitie ponúkanej platformy.

Je nevyhnutné jasne rozlišovať medzi hrou založenou na faktoch alebo reálnych postavách a dramatizovaným dokumentom, ktorého cieľom je rekonštrukcia skutočných udalostí. Publikum musí vedieť, či sa pozerá na fakty alebo fikciu.

Každá dramatizovaná rekonštrukcia kontroverzných súčasných udalostí musí rešpektovať normy poctivosti, aké sa vzťahujú na faktografické programy, zaoberajúce sa takýmito udalosťami. Je nevyhnutné, aby realizácia takých tvorivých prvkov ako zobrazovanie postáv, dialógy alebo popis atmosféry rešpektovala beletristické postupy, avšak nie je prípustné, aby skresľovala známe fakty. (Pozri tiež sekciu 7: Rekonštrukcia z časti 2 tejto kapitoly.)

• Zobrazovanie skutočných ľudí v dramatickom diele

Ak je to možné, ľudí zobrazovaných v dramatických dielach alebo ich pozostalých príbuzných treba upozorniť vopred, prípadne si aj zabezpečiť ich spoluprácu. Ak odmietnu a ich dôvodu sú racionálne, v zobrazovaní týchto ľudí nemožno pokračovať.

Môžu sa však vyskytnúť aj prípady, keď BBC bude chcieť pokračovať v takomto zobrazovaní bez súhlasu dotknutých jednotlivcov. V takomto prípade treba dokázať, že program slúži verejnému záujmu a že zobrazenie je férové. Rozhodnutie v tomto zmysle musí prihliadnuť na rozsah v akom musí byť zobrazenie prezentované, aby odrážalo podstatné a verifikovateľné skutočnosti.

V prípadoch, keď sa predpokladá, že zobrazovanie bude pokračovať aj bez súhlasu zobrazovaných alebo ich blízkych pozostalých príbuzných, je pred započatím výroby programu nutný súhlas kontrolóra redakčnej politiky. (Pozri tiež kapitolu 38: Právne záležitosti: Ohováranie).

• História v dramatickom diele

Otázky precíznosti, nestrannosti a poctivosti sa objavujú aj v súvislosti s historickou drámou. Historické dramatické dielo obyčajne popisuje historické udalosti. Sú však rôzne pohľady na históriu a tvorcovia by si mali uvedomovať, že ich dielo sa môže stať predmetom kritiky ak si zvolí nezvyčajný pohľad. Zobrazovanie súčasnej histórie je háklivá záležitosť, takže často sa objavujú problémy, keď nejaká dráma spochybňuje britskú rolu v nejakej historickej udalosti.

Ak je nejaké dramatické dielo umeleckej hodnoty napísané zo straníckeho hľadiska, producent si musí zvážiť,  ako ho označiť a publikovať, aby sa ozrejmila jeho podstata. A ak sa silná dráma tohto druhu ukáže ako zvlášť kontroverzná, BBC musí zvážiť možnosť ponuky alternatívneho hľadiska v programe iného typu.

Problémy môžu vzniknúť aj pri kombinácii fiktívnych a skutočných  historických postáv. Tvorcovia programov musia jasne rozlišovať medzi skutočnosťou a fikciou a dbať na to, aby takouto kombináciou nezmiatli publikum.

• Fakt, fikcia a identifikácia

V oznámeniach, upútavkách, a v iných propagačných materiáloch si treba dať záležať na tom, aby si publikum uvedomilo charakter dramatického diela. Ak ide o kombináciu skutočnosti a fikcie, publikum to má vedieť. Treba mu tiež dať vedieť, že dráma je iba interpretáciou súdobých historických udalostí.

4. STRANÍCKA POLITIKA, VOĽBY A MINISTERSKÉ VYSIELANIE

Obsah vysielania o politických stranách, predvolebného vysielania strán a ministerského vysielania (spolu s odpoveďami opozície) je primárne záležitosťou politických strán a vlády, preto sa v tomto prípade nevyžaduje nestrannosť. BBC zostáva za vysielanie zodpovedná iba ako vydavateľ, avšak od politických strán požaduje dodržiavanie noriem zákonnosti, vkusu a slušnosti.

Takéto vysielania musia byť jasne označené, aby publikum nebolo na pochybách, že počúva názory určitej politickej strany.

BBC sa usiluje o nestrannosť pri umiestňovaní takýchto vysielaní (v programovej štruktúre). (Pozri kapitolu 36: Stranícke vysielanie.)

 

ČASŤ DRUHÁ: PRECÍZNOSŤ

1. VŠEOBECNE

BBC musí byť precízna. Príprava všetkých programov musí byť dôkladná. Pokiaľ je to možné, musíme získavať informácie z prvej ruky ako priamy pozorovatelia udalostí. Ak to nie je možné, musíme ich získať od tých, ktorí nimi boli.

2. DOSIAHNUTIE PRECÍZNOSTI

Dospieť k precíznosti nie je jednoduché. V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi prvotnými a druhotnými informačnými zdrojmi. Chyba v jednej správe sa obyčajne opakuje aj v ďalšej.  Odvysielané materiály alebo novinové výstrižky rýchle zastarávajú alebo môžu byť jednoducho nesprávne. Programy by sa nemali opierať iba o jeden informačný zdroj. Aj také jednoduché veci ako dátumy a tituly treba opakovane overovať.

Precíznosť je často viac ako iba poskytovanie správnych faktov. Všetky relevantné fakty a informácie sú precízne iba vtedy, ak zodpovedajú skutočnosti, o ktorej informujú alebo ktorú popisujú. Ak je nejaká záležitosť sporná, treba prihliadať na všetky podstatné fakty i názory. Ak je nejaká záležitosť sporná aj z hľadiska právneho, potom precíznosť musí byť na úrovni, ktorá obstojí aj na súde.

Spoľahlivosť agentúrneho spravodajstva, najmä zahraničného, je premenlivá v závislosti od agentúry, kancelárie alebo reportéra. Je dobrou praxou BBC neuverejniť správu jednej agentúry, kým nie je potvrdená korešpondentom BBC alebo inou agentúrou.

Spravodajská redakcia zahraničného vysielania (World Service) môže v tomto smere poskytnúť cenné informácie. Obyčajne je dobre informovaná o spoľahlivosti agentúr a kancelárií. Zároveň môže poskytnúť kontext pre zahraničné spravodajstvo a poradiť v otázkach výslovnosti a geografie.

3. OPRAVA CHÝB

V prípade vážnych faktických chýb je dôležité túto chybu jasne a čestne priznať. Efektívna oprava predpokladá dve veci: Povedať čo bolo nesprávne a následne to uviesť na správnu mieru.

Nepresnosť môže privodiť sťažnosti na nečestnosť. Ak si však priznáme chybu a včas ju opravíme, vyhneme sa sťažnostiam.

V prípade odvysielania nepresnosti, ktorá môže byť zároveň ohováraním, je znenie opravy potrebné konzultovať s právnikmi BBC. Správna oprava je dôležitá pre obhajobu v prípadnom súdnom pojednávaní. Nevhodná oprava iba prilieva olej do ohňa.

4. PRESNÉ VYJADROVANIE

Precíznosť neznamená iba poskytovanie správnych faktov. Vyžaduje si aj správne použitie jazyka. To znamená vyhýbať sa zveličovaniu. Nesmieme nevedomky používať jazyk spôsobom, ktorý vyvoláva dojem, že vynášame hodnotiace súdy, resp. že sme neobjektívni.

5. ŠTATISTICKÉ INFORMÁCIE

So štatistickými údajmi treba narábať opatrne a uvádzať ich v kontexte. Je mimoriadne obtiažne sprostredkovať kontext štatistických údajov niekoľkými slovami, preto si je potrebné v programe na to vyhradiť dostatočný čas. Pravidelne publikovaný súbor štatistických údajov informuje o trendoch za určité obdobie. Avšak ani v takýchto prípadoch nemožno pripisovať štatistickým väčší význam ako majú. To znamená, že vždy musia byť overované. Vždy je potrebné uviesť zdroj štatistických údajov, aby si publikum vedelo urobiť úsudok o ich hodnovernosti.

6. REKONŠTRUKCIA

Rekonštrukcia udalostí vo faktografických programoch môže byť cennou pomocou pri objasňovaní určitej problematiky. Pri rekonštrukcii si vždy treba uvedomovať, čo je spoľahlivo známe. Nič dôležité si nemožno vymyslieť bez dôkazov. Rekonštrukcia nesmie dramatizovať udalosti zavádzajúcim alebo senzačným spôsobom.

Rekonštrukcie musia byť jasne rozoznateľné, aby nikoho nezavádzali. Ich opakované označenie môže byť v tomto smere nápomocné.

Ak je v programe vymyslená realistická scéna, založená na skutočnom prípade, ale nie jeho rekonštrukcia, treba to dať jasne najavo.

V spravodajstve by sa rekonštrukcie udalostí spravidla nemali vyskytovať, pretože nebezpečenstvo zavádzania divákov je veľmi vysoké. Avšak o rekonštrukciách iných (napríklad polície, ktorá vyšetruje zločin) možno informovať bežným spôsobom.

7. INSCENOVANÉ A OPAKOVANE INSCENOVANÉ UDALOSTI

Faktografické programy majú prinášať hodnoverný obraz situácií, ktoré zobrazujú. Nemajú zavádzať publikum. Je však málo faktografických filmov do ktorým by nezasiahol režisér, resp. takých, ktoré sa zvyknú označovať ako “mucha na stene”  (fly on the wall).

Použitie rekonštrukcie spôsobom, keď všetky udalosti sú nanovo zinscenované pre kamerou alebo mikrofónom a na ktorých sa výrobný tím nikdy nezúčastnil, predstavuje samostatnú techniku, ktorá musí byť takto označená.

Niektoré produkčné metódy, najmä v televízii pri externom nakrúcaní pomocou jednej kamery, naznačujú, že nie je možné zaznamenať všetky udalosti tak, ako sa udiali. Mnohé techniky, ktoré sa snažia toto obmedzenie prekonať, sa už dávnejšie stali súčasťou akceptovanej gramatiky programovej tvorby. Aj publikum už chápe a akceptuje zaužívané metódy strihu zvuku a obrazu.

Takéto techniky sa občas výrazne odchyľujú od presnej chronológie udalostí. Dodatočné preklenovacie zábery sa kvôli skráteniu sekvencie strihajú. Režisér, ktorí chce stvárniť sekvenciu tvorivo, môže požadovať celú sériu záberov z rôznych pohľadov (uhlov). Tak ako strih, ani zmeny v poradí záberov nenarúšajú príbeh a nedezinformujú divákov. Sú súčasťou normálnej gramatiky filmovej tvorby.

Tvorcovia faktografických programov môžu občas oprávnene požadovať od účinkujúcich, aby zopakovali svoje výstupy pred kamerou. Aj keď to nie je nič neobvyklé, takéto zásahy si vyžadujú starostlivý prístup. Nikdy sa nesmieme dať zmiesť používanou technikou natoľko, aby sme sa o ňu nemohli podeliť s naším publikom.

Komentár musí vždy rešpektovať pravdu a nikdy nesmie pred publikom dehonestovať popisovanú udalosť.

Niektoré typy dokumentárnych filmov sú úmyselne štylizované, čo si uvedomuje aj divák. Napríklad v dokumente o predzáhradkách by sa publikum necítilo zavádzané, ak by majitelia stáli pred svojimi záhradkami a strnulo pozerali do objektívu kamery.

V posudzovaní toho, čo je a čo nie je akceptovateľné v praxi faktografických programov, programoví tvorcovia sa musia utvrdiť v tom, že:

• Programy verne a poctivo popisujú to, čo sa stalo.
• Programy neobsahujú nič, čo by zavádzalo publikum. Aj keď je občas oprávnené nanovo nakrútiť niečo rutinné alebo nepodstatné, nie je legitímne inscenovať konanie, ktoré je podstatné pre vývoj udalosti alebo príbehu bez toho, aby sa to jasne dalo najavo publiku.
• Od účinkujúcich by sa nemalo vyžadovať, aby nanovo účinkovali v dôležitých udalostiach bez toho, že by to film dával jasne najavo.
• Ak boli pred kamerami zaranžované dôležité udalosti (vrátane účinkujúcich), ktoré by sa bez pričinenia tvorcov programu vôbec neuskutočnili, treba to dať na vedomie publiku.
• Zábery a sekvencie by nikdy nemali byť zostrihané tak, aby vytvárali dojem, že boli nakrútené v rovnakom čase v prípade, že usporiadania záberov by mohlo vytvárať zavádzajúci dojem z udalostí.

8. POUŽITIE POČÍTAČOVEJ GRAFIKY

Počítačová grafika na jednej strane poskytuje možnosti tvorby fascinujúcich obrázkov pre doplnenie príbehov, na druhej strane však predstavuje etické nebezpečenstvo. Bolo by zavádzaním, ak by diváci verili, že sledujú “relálny” dokument, udalosť alebo predmet, a v skutočnosti by sledovali výtvor grafického umelca.

Programy sa nesmú vystaviť podozreniu, že sú nástrojom podvodu. V prípade komponovaných obrazov musí byť jasné, že grafika nie je jednoduchým fotografickým obrazom. Preto treba divákov verbálne alebo vizuálne upozorniť na to, že zobrazenie je ilustrácia.

9. POUŽITIE ARCHÍVNYCH MATERIÁLOV

Archívny materiál, použitý na ilustrovanie aktuálnych problémov alebo udalostí musí byť jasne označený v prípade, že by hrozilo nebezpečenstvo konfúzie. Publikum musí vždy vedieť, čo počúva alebo pozerá. Materiál z jednej udalosti nemožno použiť na ilustráciu inej udalosti spôsobom, ktorý by vytváral u publika dojem, že je svedkom niečoho, čoho v skutočnosti nie je.

Nevhodný alebo zastaralý materiál môže spôsobiť bolesť alebo urážky. Preto sa treba vyhýbať záberom, na ktorých sú identifikovateľní ľudia, ktorí nie sú pre danú tému podstatní. Mohlo sa stať, že od nakrútenie záberov zomreli. Rovnako nie je vhodné používať rovnaký prípad  na ilustrovanie všeobecnej témy. Opakovane ukazovať toho istého vodiča pri dychovej skúške alkoholu je neférové a môže byť aj znevažujúce.

Treba sa vyhýbať nepotrebnému opakovaniu traumatizujúceho archívneho materiálu, najmä ak zobrazuje identifikovateľných ľudí. Použitie materiálu zobrazujúceho bolesť, utrpenie, násilie, žiaľ alebo smrť je menej oprávnené, ak už skutočná udalosť vošla do histórie. Takýto materiál nemôže byť použitý ako tapeta alebo ilustrácia všeobecnej témy a nemal by sa používať ani v titulkoch. Archívne obrázky identifikovateľných smútiacich alebo utrápených ľudí možno použiť iba po konzultáciách na vyššej úrovni programového oddelenia.

Treba mať na pamäti, že nedôsledná práca s archívnym materiálom môže viesť aj k neúmyselnému šíreniu rasových, pohlavných alebo iných stereotypov.

Ak sa má spravodajský materiál použiť v programe iného typu, je nevyhnutné konzultovať s príslušným spravodajským archívom a overiť si, či si nevyžaduje zvláštne zaobchádzanie.

10. KONTROLA ZAZNAMENANÝCH ALEBO OPAKOVANÝCH PROGRAMOV

Programy zaznamenané určitý čas pred vysielaním alebo opakované programy treba skontrolovať a zistiť, či medzičasom nenastala zmena v zaznamenaných udalostiach, napríklad úmrtím účinkujúcich alebo obžalobou previnilca. Ak je tomu tak, treba to oznámiť publiku pred vysielaním. V iných prípadoch je potrebné alternovať alebo vyňať časti materiálu. Tvorcovia programu najlepšie poznajú svoj vlastný materiál a najlepšie vedia posúdiť, aké dôsledky môžu mať nové udalosti na program, do ktorého prípravy boli zainteresovaní. Každopádne však o nutných korekciách majú informovať vedúceho oddelenia a nespoliehať sa na iných. (Pozri tiež kapitolu 21: Opakované použitie televíznych programov.)

 

KAPITOLA 3: FÉROVÉ A PRIAME KONANIE

1. VŠEOBECNE

Programy BBC majú byť založená na férovom, otvorenom a priamom konaní. To je dôležité pre všetkých zainteresovaných. Týka sa to nielen záujmov ľudí, ktorí vystupujú v programoch, ale aj záujmov publika.

Zásady, o ktorých sa hovorí v týchto smerniciach treba dodržiavať všade. Kdekoľvek na svete musí BBC k svojim účinkujúcim pristupovať férovo a s rešpektom. Producenti a reportéri pracujúci v zahraničí musia mať na pamäti, že príspevky, ktoré pripravujú na vysielanie v Británii sa možno budú vysielať späť do krajiny, odkiaľ pochádzajú.

2. ZAOBCHÁDZANIE S ÚČINKUJÚCIMI

K účinkujúcim sa treba správať čestne a úctivo. Programovým tvorcom musí byť od samého začiatku jasný charakter programu a jeho účel. Pokiaľ nie je oprávnený určitý stupeň utajenia, majú otvorene hovoriť o svojich plánoch s každým, kto sa podieľa na jeho príprave.

Účinkujúci nemusia byť zasvätení do vysielania. Procesy a postupy, ktoré sú pre profesionálov bežné, nemusia byť bežné pre laikov.

Bez ohľadu na to, či ide o verejného činiteľa alebo obyčajného občana, s  každým účinkujúcim treba zaobchádzať čestne. Žiaden účinkujúci nesmie nadobudnúť dojem, že je zavádzaný, klamaný alebo zanedbávaný. Jedinou výnimkou je tu verejný záujem v prípadoch, ak ide o kriminálnu alebo protispoločenskú činnosť. Účinkujúci majú právo vedieť:

• o čom je program
• aký druh účinkovania sa od nich očakáva (interview, účasť v besede a pod.). Ak je účinkujúci pozvaný do diskusie, vopred mu treba oznámiť, aká škála názorov bude v diskusii prezentovaná a, ak je to možné, kto bude účastníkom diskusie.
• či budú účinkovať naživo alebo na záznam a či bude záznam upravený. Nemôžu dostať záruku, že ich príspevok bude odvysielaný, avšak BBC obyčajne nerobí záznamy podstatných príspevkov o ktorých nepredpokladá, že nebudú použité.

Požiadavka férového prístupu sa rovnako vzťahuje na ľudí, ktorí pôsobia ako poradcovia v príprave programov. Aj im treba oznámiť účel spolupráce a obsah programu.

Príprava niektorých faktografický programov si občas vyžaduje neprezradiť účinkujúcim skutočný zámer programu. Môže sa tak stať iba v prípade jasného verejného záujmu a keď ide o vážnu protizákonnú alebo protispoločenskú činnosť.  Maskovanie treba obmedziť na minimálnu mieru a primerane k predmetnej záležitosti. Všetko treba konzultovať s vedúcim oddelenia, vedúcim zákaziek alebo s osobami rovnakého postavenia. (Pozri tiež sekciu 7, Práca v zahraničí.)

K účinkujúcim vo faktografických i zábavných programoch sa nemožno správať ako k malým deťom, zneužívať ich alebo ponižovať. (Pozri tiež kapitolu 22: Zábavné a súťažné programy.)

Zvláštne smernice sa zaoberajú problematikou klamstva v komédiách a programoch ľahkej zábavy (Pozri sekciu 9 v kapitole 5: Tajné zaznamenávanie.)

Počas celého výrobného procesu musia byť účinkujúci presvedčení, že BBC sa k nim správa slušne po všetkých stránkach. Pri príprave programov, ktoré sú venované osobným nešťastiam alebo utrpeniam, je vhodný dlhodobejší kontakt s účinkujúcimi, ktorý im môže poslúžiť ako pomoc a opora v čase vysielania a po ňom.

Niektorí účinkujúci môžu chcieť vidieť kópiu hotového programu ešte pred jeho vysielaním. Vzhľadom na právne dôvody a zachovanie redakčnej nezávislosti BBC obyčajne takéto služby neposkytuje. Avšak za určitých okolností je to možné. V prípade súhlasu však musí byť jasné, za akých podmienok BBC udeľuje súhlas. Najlepšie je takéto podmienky predostrieť písomne a dopredu. V jednotlivých prípadoch sa treba poradiť na úseku redakčnej politiky. (Pozri tiež kapitolu 17: Utajenosť a poskytovanie programových materiálov.)

Za férový prístup k účinkujúcim môžeme očakávať, že aj oni budú čestní a pravdiví k BBC. Naše vlastné skúmanie má byť dostatočne dôkladné a presné, aby odhalilo, kto z účinkujúcich nie je celkom úprimný. Zároveň je vhodné pripomenúť účinkujúcim dôležitosť priameho a pravdivého vystupovania. Môže sa tak urobiť verbálne, písomnými oznamami v štúdiách alebo túto požiadavku zakomponovať do  zmluvných podmienok. Avšak zmluvné záväzky namôžu byť podstatou dôkladného skúmania.

3. SKÚMANIE

Súčasťou prípravy každého programu je dôkladné a presné skúmanie, získavanie informácií a preverovanie faktov. Najmä ak pracujeme so zástupcami verejnosti, údaje o účinkujúcich musia byť viacnásobne preverené a overené. Na potvrdenie identity príbehov a účinkujúcich sú nutné dokumentačné dôkazy. Potvrdenie pravosti údajov je vhodné získavať z iných zdrojov, ako uvádza účinkujúci.

Dôležitým pomocníkom v skúmaní môžu byť jasné záznamy všetkých rozhovorov a iných relevantných detailov. Zástupcov verejnosti, ktorí vystupujú s dôležitými príspevkami, by mali preverovať viacerí členovia programového tímu ešte pre ich účinkovaním.

BBC sa v tejto veci nemôže spoliehať na externú pomoc, aj keď spravodajské agentúry a iné špecializované agentúry sú neraz nápomocné pri hľadaní účinkujúcich. V aj v takomto prípade však každá informácia alebo kontakt musia byť dôkladne preverené a verifikované. Agentúry, ktoré registrujú hercov a iných umelcov, nemožno použiť pri hľadaní odborníkov mimo ich špecifického zamerania. Ak sa na hľadanie odborníkov použijú agentúry, treba ich dôkladne preveriť.

4. ZÍSKAVANIE ÚČINKUJÚCICH INZERÁTMI

V niektorých prípadoch je vhodné vyhľadávať účinkujúcich vo faktografických programoch pomocou inzercie. Najmä, ak vhodných účinkujúcich nemožno získať iným spôsobom. Inzerciu však treba používať iba výnimočne, väčšinou ako posledné východisko.

Každý inzerát na získanie účinkujúcich musí predchádzať dôkladné skúmanie. Inzerát je posledným bodom a nie úvodom skúmania. Všetky trendy spoločenského vývoja, objasňované v programe, musia vychádzať z dôkladného skúmania a nie iba zo skutočnosti, že na inzerát odpovedalo dostatočné množstvo účastníkov.

Treba si uvedomovať nebezpečenstvá získavania účinkujúcich pomocou inzerátov. Táto metóda môže podnecovať k extrémom a lákať “sériových hostí”. Preto každého účinkujúceho získaného pomocou inzerátu treba obzvlášť dôkladne preveriť.

Znenie každého inzerátu musí byť starostlivo formulované. Žiaden inzerát nesmie naštrbiť dobré meno BBC.

Inzercia je vhodná na získavanie súťažiacich a publika do zábavných programov.  Avšak i v tomto prípade je nutná kontrola, aby sa vylúčila účasť nevhodných a nedôveryhodných účinkujúcich.

Všetky návrhy inzerátov a ich znenie treba prostredníctvom vedúcich oddelení, vedúcich zákaziek alebo vedúcich pracovníkov na ich úrovni predložiť na posúdenie príslušnému zástupcovi vedenia. V prípade vysielania sú to kontrolóri pre Škótsko, Wales, Severné Írsko a regióny Anglicka, ako aj vedúci skupiny pre zákazky nezávislej produkcie (Head of the Independent Commissioning Group). V prípade produkcie je to vedúci redakčných sťažností (Head of Editorial Compliance), v spravodajstve zástupca hlavného vedúceho (Deputy Chief Executive), v zahraničnom vysielaní riaditeľ anglických programov a vo svetovom vysielaní (Worldwide) vedúci programu medzinárodných sietí (Head of Programming, International Networks).

5. ODMIETNUTIE ÚČASTI

Ak nejaká organizácia alebo jednotlivec odmietne svoju účasť na nejakom programe, netreba to chápať ako veto. V niektorých prípadoch, napríklad ak svoju účasť odmietne niektorý kandidát v predvolebnej kampani, to môže spôsobovať problémy (pozri tiež kapitolu 34: Vysielanie počas volebnej kampane), avšak obyčajne existujú riešenia týchto situácií (pozri kapitolu 33: Politika a politici).

Každý má právo odmietnuť svoju účasť v programe. Aby si publikum neúčasť nejakej organizácie alebo jednotlivca nevysvetľovalo zle, je potrebné príčiny neúčasti vysvetliť. Treba to urobiť spôsobom, ktorý by nepoškodil absentérov. Redaktor programu by mal zvážiť, či nie je vhodné, aby v programe zazneli aj názory nezúčastnených, najmä ak sú známe. Nie je vhodné úplne sa vyhnúť stanoviskám neprítomných.

6. SLUŠNOSŤ A NEZÁVISLOSŤ

Niektorí verejní činitelia pred  alebo po poskytnutí interview snažia zastrašovať programových tvorcov. Spravodliví redaktori  majú v takomto prípade právo na primeranú odpoveď. Môžu si byť istí, že BBC ich podporí. Nikto z tých, čo sa dobrovoľne zúčastnili na nahrávaní programu, nemá právo zakazovať, aby sa jeho príspevok použil vo vysielaní. Treba však starostlivo vypočuť každého, kto vznesie nejaké námietky.

7. EMBARGO

Ak je na nejaké informácie uvalené embargo, programová politika BBC to musí akceptovať. Niekedy je možné presvedčiť nejakú organizáciu, aby uvoľnila alebo zmenila svoje embargo. Ak embargo porušia iné médiá alebo samotný iniciátor embarga, BBC je oprávnená nerešpektovať embargo.  Závisí to však od rozsahu porušenia. Čím viac je nejaké embargo porušené, tým menej je BBC zaviazaná dodržiavať pôvodné embargo.

8. ANONYMITA

Neexistuje absolútna povinnosť uvádzať mená všetkých účinkujúcich, aj keď vo väčšine prípadov to účinkujúci i publikum očakávajú.  Pravda, rozhodnutie zamlčať alebo zatajiť identitu dôležitého účinkujúceho nie je jednoduché.

Vystupovanie anonymných účinkujúcich, o ktorých statuse si publikum nemôže urobiť predstavu, môže narušiť autoritu programov. Sú však situácie, keď je anonymita vhodná. Napríklad:

• z dôvodov bezpečnosti
• v snahe vyhnúť sa prílišným rozpakom
• z právnych dôvodov

Anonymitu obyčajne nemožno garantovať nikomu, kto sa v Spojenom kráľovstve chce vyhnúť zákonu. Existujú určité výnimky, ale v tomto prípade treba vopred konzultovať s kontrolórom redakčnej politiky.

Ak je zachovanie anonymity súčasťou podmienok účasti účinkujúcich v programe, je dôležité stanoviť mieru zamýšľanej anonymity. Určiť, či účinkujúci má zostať utajený do tej miery, že ho neidentifikuje široké publikum alebo až do takej miery, že ho neidentifikujú ani jeho priatelia alebo príbuzní. Takéto záležitosti treba rozhodnúť dopredu.

Ak je anonymita nutná, musí byť aj účinná. To znamená, že je nutné utajiť nielen obraz, ale aj hlas. Dabovanie inou osobou je obyčajne lepším riešením ako technické skreslenie hlasu, ktoré sa dá rekonštruovať. V takomto prípade však treba publiku dať vedieť, že počúva dabovaný hlas.

Veľkú pozornosť treba venovať obrazu. Rozmazanie obrazu je pre takýto prípad lepšie ako jeho rozklad (ktorý sa dá rekonštruovať) a predstavuje najlepší spôsob zabezpečenia anonymity zobrazovaného. Ak je potrebná absolútna anonymita, tvorcovia programu musia zabezpečiť, aby sa dôkazy o identite účinkujúceho nevyskytovali ani v pôvodnom zázname alebo v akejkoľvek dokumentácii. Praktické rady poskytne aj v tomto prípade útvar redakčnej politiky.

Naše zahraničné vysielanie často opakovane vysiela materiály, ktoré boli pôvodne nakrútené pre domáce vysielanie BBC. Ak by takýto materiál pri opakovanom vysielaní mohol ohroziť bezpečnosť účinkujúcich, treba zatajiť identitu tých, ktorých by to mohlo postihnúť, treba zatajiť identitu tých, ktorých by to mohlo postihnúť.

9. DODRŽIAVANIE MIESTNEJ LEGISLATÍVY

Pri práci v zahraničí je potrebné dodržiavať zákony dotyčnej krajiny.  Ak sa niektorý aspekt miestnej legislatívy ukáže ako neprijateľný z hľadiska základných slobôd alebo demokratických princípov, resp. vážne ohrozuje výrobu programu, je nevyhnutné vhodný postup konzultovať s príslušným vedúcim oddelenie alebo vedúcim zákaziek. V prípade potreby vedúci oddelení alebo vedúci zákaziek konzultujú s kontrolórom redakčnej politiky.

V prípade zámeru konať spôsobom, ktorý odporuje miestnym zákonom, treba vždy zvažovať možné dôsledky takéhoto konania na jednotlivcov, vrátane ľudí z BBC, ktorí nie sú zaangažovaní na príprave programu, ale aj na dobré meno BBC.

Práca pre BBC v zahraničí by sa nemala utajovať. O zámere použiť turistické víza v situácii, keď práca pre BBC je prekážkou na udelenie víz, treba vopred informovať vedúcich oddelení alebo vedúceho zákaziek, ktorí môžu tento zámer prekonzultovať aj s kontrolórom redakčnej politiky. V prípade schválenie takéhoto postupu treba informovať aj šéfredaktora spravodajstva.

Ak lokálna legislatíva rušivo alebo cenzorsky zasahuje do práce BBC, treba o tom informovať aj publikum.

KAPITOLA 4: SÚKROMIE

1. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY

BBC musí rešpektovať súkromie jednotlivcov s vedomím, že akékoľvek  obťažovanie je oprávnené iba ak slúži väčšiemu dobru. Právo na súkromie obmedzuje:

• Verejný záujem

Ochrana súkromia nejakej osoby je menej oprávnená, ak  znamená zatajovanie vecí, ktoré sú proti verejnému záujmu.

• Správanie

Ochrana súkromia nejakej osoby je menej oprávnená, ak správanie tejto osoby je kriminálne alebo značne protispoločenské.

• Lokalizácia

Právo na súkromie je rozhodne väčšie na súkromných (dom, byt) miestach ako na verejných miestach.

Súkromné správanie, korešpondencia alebo rozhovory možno zverejňovať iba v prípade, že takéto zverejnenie slúži verejnému záujmu. Podstatné je, aby sme naše konanie udržiavali v rámci, ktorý rešpektuje právo ľudí na súkromie a slušné zaobchádzanie a zároveň umožňuje skúmať a prezentovať záležitosti, o ktorých má verejnosť právo vedieť.

Súkromie ľudí musíme rešpektovať kdekoľvek na svete. Aj keď v Spojenom kráľovstve neexistuje zákon o ochrane súkromia, vláda ratifikovala Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý zahŕňa aj právo na súkromie ako aj právo na slobodu prejavu.  Zákony o ochrane súkromia existujú v iných častiach sveta, vrátane kontinentálnej Európy a treba ich rešpektovať. Ak sa BBC vyjadruje k otázkam korupcie, nespravodlivosti alebo iným verejným záležitostiam v krajinách, a  môže sa kvôli tomu dostať do konfliktu s miestnou legislatívou, je potrebné celý postup konzultovať s vedúcimi oddelení, právnikmi a, ak je to potrebné, aj s kontrolórom redakčnej politiky.

2. SÚKROMNÝ ŽIVOT A VEREJNÉ OTÁZKY

Verejní činitelia majú z hľadiska ochrany súkromia zvláštne postavenie, avšak napriek tomu majú nárok na súkromný život. Publikum treba informovať o faktoch, ktoré sa dotýkajú schopnosti alebo primeranosti verejných činiteľov nadobúdať alebo vykonávať svoje funkcie, resp. plniť svoje povinnosti, ale nie o ich súkromnom živote za predpokladu, že neprekročili zákon.

Všeobecne platí, že programy BBC neinformujú o súkromných právnych záležitostiach verejných činiteľov za predpokladu, že títo svojim konaním nevyvolávajú pozornosť širokého publika a dôsledky ich konania sa stali všeobecne známe. Samotný fakt, že iné médiá informujú o súkromnom živote verejného činiteľa a že tým činnom sa jeho súkromie stalo verejnou záležitosťou nie je dostačujúcim dôvodom na to, aby tak urobila aj BBC. To znamená, že ak ide o záležitosti bez širšieho záujmu verejnosti a konanie verejných činiteľov je v medziach zákona, BBC nemusí nutne robiť to isté ako iné médiá.

Dokonca aj keď sa súkromné záležitosti verejných činiteľov stanú predmetom vyšetrovania, neznamená to stratu ich práva na súkromie. Programy BBC sa majú sústreďovať iba na podstatné fakty a vyhýbať sa  klebetám. Sme povinní vysielať iba dôležité a pravdivé informácie. Na vysielanie nepostačuje argument, že informácia je zaujímavá. Programy majú vychádzať z podstatných faktov a sústreďovať sa na všetky pre verejnosť dôležité problémy. Ak sa niekoho súkromný život stáva predmetom dlhodobejšieho mediálneho záujmu, treba o ňom informovať iba v prípade dôležitých zmien.

3. Pôsobenie na súkromnom majetku

Vo väčšine prípadov si programoví tvorcovia musia vyžiadať povolenie, aby mohli vykonávať činnosť na súkromnom majetku (pozemku). Vyskytujú sa však situácie, keď tam môžu robiť aj bez predbežného súhlasu. Napríklad je možné filmovať alebo robiť záznamy v nákupných strediskách alebo železničných staniciach (súkromných), čiže na miestach, verejnosti všeobecne prístupných. Rovnako tak možno urobiť aj na verejnosti  nedostupných miestach, ak sa stali miestom vážnych kriminálnych alebo protispoločenských činov.

Vkročením na súkromný pozemok bez povolenia sa môžeme niekedy dopustiť občianskeho priestupku (bez oprávnenia polície zasiahnuť). Niekedy však hrozí aj riziko spáchania trestného činu. Preto by programoví tvorcovia mali  dôkladne ovládať trestný zákonník. V prípade pochybností by sa mali poradiť.

Ak sa nachádzame na súkromnom majetku a jeho majiteľ nás požiada, aby sme odišli,  treba tak urobiť bez zbytočného váhania.

4. PREKROČENIE PRAHU

Týmto termínom (doorstepping) sa vo vysielaní označuje situácia, keď reportér na verejnom alebo súkromnom mieste konfrontuje alebo zaznamenáva svojho potenciálneho partnera pre rozhovor bez predbežného dohovoru.

Ľudia, o ktorých sa hovorí v médiách, musia počítať s tým, že sa médiá na nich obracajú. Otázky verejným činiteľom pri ich vchádzaní alebo vychádzaní z budov sú súčasťou legitímneho zhromažďovania informácií, aj keď sú tieto otázky občas nepríjemné. Pravidlo o domovom prahu ich však nezakazuje.

V ostatných prípadoch treba toto pravidlo používať iba ako poslednú možnosť. Treba aby jeho použitie schválil vedúci oddelenia, ktorý tak môže urobiť iba za predpokladu, že:

• novinárska investigácia sa týka zločinu alebo vážneho protispoločenského správania,
• dotyčný subjekt predtým neodpovedal na opakovanú žiadosť o interview, odmietol interview bez náležitého zdôvodnenia, resp. je známy podobným správaním.

Toto pravidlo nemožno využívať na dramatizáciu spravodajstva. Na jeho použitie musí dať vopred súhlas kontrolór redakčnej politiky v prípade, že človek, od ktorého sa žiada interview, nebol už oslovený. Kontrolór dá súhlas obyčajne až vtedy, ak existujú jednoznačné dôkazy o kriminálnom správaní dotačnej osoby  a ak je dôvod predpokladať, že táto osoba by interview odmietla.

5. MEDIÁLNA SKRUMÁŽ

Ak nejaká osoba vyvolá veľký záujem médií, môže sa stať, že početní zástupcovia médií sa usilujú dostať do jej súkromia, získať jej fotografiu alebo urobiť s ňou rozhovor. Takýto záujme môže na ulici pred domom tejto osoby sa nazhromaždí veľké množstvo reportérov.

V takýto prípadoch je dôležité, aby  kombinovaný efekt legitímnej novinárskej činnosti početných médií  nevyústil do ohrozovania a agresívnosti zástupcov médií. Nebolo by správne, ak by sme obťažovali ľudí opakovanými telefonátmi alebo opakovaním klopaním na ich dvere, resp. ich obmedzovaním pri príchodoch a odchodoch (čo môže vyústiť až do trestného činu, ak sa tak deje na súkromnom majetku). V takomto prípade je možné a vhodné dohodnúť sa, resp. ak je jasné, že osoba nemá záujem o styk s médiami, BBC by sa mala úplne stiahnuť z celej akcie. Ak dotačná osoba požiada tím BBC, aby opustil miesto, treba sa o ďalšom postupe poradiť s vedúcim redaktorom. Náležité rozhodnutie bude závisieť od okolností, avšak vždy treba brať do úvahy či:

• je daná osoba súkromným občanom alebo verejným činiteľom,
• je daná osoba obeťou, páchateľom alebo len zainteresovanou stranou,
• daná osoba vyjadrila jasný zámer alebo želanie nepredstúpiť pre novinárov alebo neposkytnúť interview.

Pochopiteľne sa môžu  vyskytnúť prípady, keď BBC usúdi, že je správne stiahnuť sa z akcie a preto nezíska materiál, ktorý získali  a následne zverejnili iné organizácie.

Ak sa prominentní verejní činitelia stanú predmetom spravodajstva, musia počítať so záujmom médií, avšak použitie kamier a mikrofónov na súkromnom majetku musí byť primerané významu udalosti. Každé použitie takejto techniky musí rešpektovať právo verejných činiteľov na ochranu súkromia.

6. POUŽITIE UZAVRETÉHO TELEVÍZNEHO OKRUHU

Použitie videozáznamov  CCTV (Close Circuit Television) zo zdrojov záchranne služby, resp. iných organizácií alebo jednotlivcov musí sprevádzať starostlivé zvažovanie otázok  ochrany súkromia, anonymity alebo ohovárania. Ignorovaním okolností snímaniam (nakrúcania) zvyšuje riziko použitia záznamov, preto musíme voči nim uplatňovať rovnaké etické a redakčné kritériá, ako voči vlastným materiálom. To znamená, že treba aplikovať zásady z tejto kapitoly a kapitoly 5 (Tajné zaznamenávanie). Ak sa prezentuje protispoločenská činnosť, môže hroziť riziko ohovárania alebo znevažovania. V prípade pochybností treba konzultovať s právnikmi.

7. NEZVESTNÍ ĽUDIA

V programoch BBC sa občas vysielajú podrobné informácie o nezvestných ľuďoch, poskytnuté ich príbuznými alebo priateľmi.  Pri vyhľadávaní nezvestných to iste je dobrá služba verejnosti, treba však dávať pozor na to, ktoré detaily odvysielať, aby sme náhodou nespôsobili nepríjemnosti osobám, ktorých sa to týka. Tvorcovia programov by si mali uvedomovať skutočnosť, že nie každá nezvestná osoba si želá, aby ju našli. Preto musia starostlivo zvažovať detaily o hľadaných osobách, ktoré im poskytnú ich príbuzní alebo priatelia. Pred odvysielaním informácií si musia zvážiť, či odvysielať aj tie, ktoré nezvestní môžu považovať za osobné a súkromné a ktoré by možno radi nezverejňovali.

 

KAPITOLA 5: TAJNÉ ZAZNAMENÁVANIE

1. VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Pracovníci BBC sa pri použití skrytých kamier a mikrofónov riadia zásadami uvedenými v kapitole 4, ktoré hovoria o rešpektovaní práva ľudí na súkromie, slušné zaobchádzanie, ale ktoré zároveň umožňujú skúmať a zverejňovať záležitosti, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti.

Tajné zaznamenávanie sa nemá používať ako bežná pracovná metóda, ani ako nástroj na dramatizáciu spravodajstva. Za normálnych okolností BBC povoľuje tajné zaznamenávanie pre vysielanie iba v niektorom z nasledujúcich prípadov:

• Ako nástroj investigatívnej žurnalistiky, zaoberajúcej sa vážnou protispoločenskou alebo kriminálnou činnosťou, ak vopred existujú dôkazy o takejto činnosti (pozri sekciu 5 ďalej).
• Na zhromažďovanie materiálu, ktorý sa nedá získať normálnym spôsobom v krajinách, kde domáca legislatíva odporuje základným slobodám alebo demokratickým princípom, resp. je vážnou prekážkou pre zodpovednú programovú tvorbu (pozri sekciu 9 v kapitole 3).
• Ako metóda sociálneho výskumu, ak sa určité správanie nedá dostatočne preskúmať inými metódami. V takomto prípade je vhodné zatajiť identitu dotyčných jednotlivcov (pozri sekciu 6 ďalej).
• Pre čisto zábavné účely, keď tajné zaznamenávanie a maskovanie je súčasťou zábavy. V takýchto prípadoch je na vysielanie potrebný súhlas zaznamenaných jednotlivcov (pozri sekciu 9 ďalej).

Použitie teleobjektívu je ďalšou technikou na zaznamenávanie ľudí, ktorí nemajú vedieť o prítomnosti kamery. Úmyselné použitie teleobjektívov alebo malých videokamier bez vedomia snímaných jednotlivcov – to sú iba ďalšie varianty tajného zaznamenávania, preto tiež podliehajú týmto smerniciam.

Videokamery dnes vlastní mnoho ľudí. Ak BBC používa ľudí alebo techniku (vrátane bežných videokamier) na vyvolanie dojmu, že záznamy sa nerobia pre vysielanie, treba takéto zaznamenávanie vanie považovať za tajné zaznamenávanie (snímanie), ktoré podlieha týmto smerniciam.

Niekedy sa záznamy pre vysielanie môžu robiť neskryte, ale bez deklarovania účelu. Aj takéto zaznamenávanie treba považovať za tajné,  podliehajúce týmto smerniciam.

2. SÚHLAS NA TAJNÉ ZAZNAMENÁVANIE

Akékoľvek tajné zaznamenávanie (nakrúcanie alebo nahrávanie) musí programovým tvorcom BBC vopred schváliť príslušný vedúci oddelenia, vedúci zákaziek a, v zahraničnom vysielaní, vedúci regiónu. V prípade potreby treba konzultovať aj s kontrolórom redakčnej politiky.

Bez ohľadu na účel tajného zaznamenávania, príslušné oddelenie musí v každom jednotlivom prípade zdokumentovať, ako toto zaznamenávanie zodpovedalo požiadavkám tejto kapitoly, kto ho povolil a koho a čoho sa týkalo. Treba tak urobiť bez ohľadu na to, či sa zaznamenaný materiál vysielal alebo nie. Každé riaditeľstvo je povinné uchovávať takúto dokumentáciu, aby BBC mohla monitorovať používanie týchto techník vo svojej činnosti.

Ak sa od vedúceho oddelenia alebo kontrolóra redakčnej politiky vyžaduje súhlas na tajný záznam akéhokoľvek druhu, možno ho posudzovať na dvoch rovinách – ako súhlas na tajné zaznamenávanie a ako súhlas na vysielanie.

3. TAJNÉ ZAZNAMENÁVANIE NA VEREJNÝCH PRIESTOROCH

Ľudia na verejnosti nemôžu očakávať rovnakú ochranu svojho súkromia ako vo vlastnom dome. Každý im môže vidieť a osloviť, takže rovnako ich možno snímať kamerou alebo nahrať mikrofónom. Vo všeobecnosti môžeme neskryte operovať na verejnosti, kde každého môžeme vidieť a kde každý môže vidieť nás. Niekedy je však v záujme nášho štábu, prípadne žiada si to špecifický obsah programu, aby sa aj na verejnosti robili záznamy tajne.

V takomto prípade je vopred potrebný súhlas príslušného vedúceho oddelenia, kontrolóra pre celoštátne vysielanie alebo vedúceho zákaziek, ktorí vo zvlášť citlivých situáciách musia navyše svoje rozhodnutie konzultovať s kontrolórom redakčnej politiky.

Aj keď nemôžeme zaručiť, že vysielanie záznamov urobených na verejnosti nevzbudia pobúrenie nasnímaných jednotlivcov, mali by sme tak robiť iba v prípade, že ide o jasne protispoločenské živly.

Niektoré “verejné” miesta ako železničné stanice alebo obchody sú síce súkromným majetkom, ale verejnosť má na ne voľný prístup. Ak uvažujeme o robení tajných záznamov na týchto miestach, musíme mať na zreteli zákony, ktoré sa týkajú priestupkov.

4. SMÚTOK A UTRPENIE

Tajné nakrúcanie ľudí, ktorí sa nachádzajú v smútku alebo v mimoriadne stresových situáciách (napríklad v nemocnici), si vyžaduje dodatočné posúdenie. Použitie takéhoto materiálu je obyčajne oprávnené iba za predpokladu, že ľudia, ktorých sa to týka, dajú svoj súhlas. Aj v tomto prípade je nevyhnutná konzultácia s vedúcimi oddelení (pozri tiež kapitolu 12).

5. VYŠETROVANIE KRIMINALITY A PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI

Pri novinárskom skúmaní takejto činnosti použije BBC tajné kamery alebo mikrofóny na súkromnom majetku iba ak:

• existuje aspoň podozrenie zo zločinu alebo vážnej protispoločenskej činnosti u tých, čo majú byť predmetom záznamu,
• tvorcovia programu môžu preukázať, že otvorený postup by bol neúspešný.

Ak sa takýto záznam robí na súkromnom majetku, kde verejnosť nemá prístup, opodstatnenosť utajeného postupu musí byť väčšia. Tvorcovia programu musia preukázať, že takýto materiál je pre program nevyhnutný a že je v záujme verejnosti, aby bol zverejnený. Každý jednotlivý prípad musí vopred schváliť príslušný vedúci oddelenia alebo vedúci pracovník jeho úrovne, ktorý v prípade potreby  musí informovať aj kontrolóra redakčnej politiky.

Môžu sa vyskytnúť situácie, keď  existuje podozrenie voči skupine ľudí, ale nie voči známym ľuďom v tejto skupine. Napríklad ak niektorí ľudia v turistických službách zle zaobchádzajú s cudzincami, alebo ak niektorí opravári zneužívajú dôverčivosť starých ľudí. Tajné záznamy sú v takýchto prípadoch síce oprávnené, ale výsledky treba prezentovať opatrne, aby sme neskresľovali obraz o celom sektore určitej činnosti.

Robenie záznamov a ich vysielanie sú dve samostatné etapy. Pred ich vysielaním musia príslušní vedúci oddelení posúdiť, či zodpovedajú kritériám pre vyhotovovanie tajných záznamov.

• “POHON NA BOSORKY” A “ODPOČÚVANIE”

Novinári a tvorcovia programov BBC sa nikdy nedajú zlákať metódami, označovanými ako “pohon na bosorky” (V pôvodnom texte “fishing expedition”, čiže čosi ako rybolov.) To znamená, že pri skúmaní kriminálnej alebo protispoločenskej činnosti nevyrábame tajné záznamy identifikovateľných jednotlivcov na súkromnom majetku, ak títo nie sú aspoň podozriví z tejto činnosti.  To isté platí aj pre vyrábanie takýchto záznamov na verejnom majetku, ak je namierené voči subjektom na súkromnom majetku.

BBC nikdy neinštaluje tajné nahrávacie zariadenia na súkromnom majetku (odpočúvanie) bez dovolenia majiteľa alebo jeho právneho zástupcu. Môže tak urobiť iba ak chce získať dôkazy o vážnom zločine. Zámer musí vopred odsúhlasiť kontrolór redakčnej politiky, ktorému treba predložiť jasné dôkazy o spáchaní zločinu ľuďmi, ktorí sa majú stať predmetom tajných záznamov.

5.2. ZAMASKOVANÉ IDENTITY

Môžu sa vyskytnúť okolnosti, keď sa v programe celkom legitímne použijú tajne vyhotovené záznamy protispoločenského alebo kriminálneho správania, avšak dotyční jednotlivci nie sú natoľko vinní alebo zodpovední za svoje činy, aby ich bolo potrebné individuálne identifikovať. V takýchto prípadoch ide o poukázanie na činnosť a nie na jednotlivcov. Tí by mali zostať utajení. Ak kamera pri zaznamenávaní protispoločenskej alebo kriminálnej činnosti zachytí aj jasne identifikovateľných prizerajúcich, títo by mali byť zamaskovaní.

6. SOCIÁLNY VÝSKUM

Tajné vyhotovovanie záznamov v obmedzenom rozsahu môže byť v určitých prípadoch oprávnené aj bez podozrenia ľudí, ktorých sa týkajú. Takéto prípady spadajú do pomerne úzkeho rámca sociálneho výskumu, keď si podstata programu vyžaduje zachytiť postoje alebo správanie ľudí, ktoré by sa s vedomím týchto ľudí nedalo zaznamenať nedalo. Napríklad reakcie ľudí, keď na ulici stretnú žobráka. Tak ako v ostatných prípadoch tajných záznamov, aj v tomto prípade musí existovať oprávnený záujem verejnosti vidieť takého správanie.

Programové zámery tejto kategórie musia dopredu schváliť vedúci oddelení. Aj ak sú schválené, musí každý jednotlivec, ktorí je identifikovateľný na záznamoch, dať súhlas na použitie materiálu. Ak odmietne, jeho identita musí zostať utajená. Každý úmysel urobiť výnimku z tohto pravidla musia vedúci oddelení oznámiť kontrolórovi redakčnej politiky.

Ak sa tajne vyhotovené záznamy realizujú týmto spôsobom, výsledky je nutné prezentovať tak, aby sme nevytvárali skreslený obraz o určitej činnosti.

7. ZÁZNAM TELEFONICKÝCH ROZHOVOROV

BBC nikdy nezaznamenáva telefonické rozhovory pre potreby vysielania bez súhlasu prinajmenej jedného účastníka rozhovoru. V Spojenom kráľovstve je to protizákonné.

Ak pracovníci BBC chcú zaznamenať telefonický rozhovor, musia si vyžiadať súhlas zainteresovaných. Ak chcú zaznamenať telefonický rozhovor bez súhlasu, musia svoj postup konzultovať s vedúcim oddelenia, ktorí to ďalej musí konzultovať s kontrolórom redakčnej politiky. Záznam možno povoliť iba v prípade ak:

• existuje podozrenie zo zločinu alebo vážneho priestupku,
• tvorcovia programu preukážu, že neskrývaný postup nemôže byť úspešný.

Ak počas telefonického rozhovoru pracovníci BBC niekoho prekvapia oznámením, že rozhovor zaznamenávajú pre potreby vysielania alebo vysielajú rozhovor naživo, znamená takýto postup “prekročenie domového prahu”. Takýto postup musí vopred schváliť vedúci oddelenia. Urobí tak iba v prípade, že:

• skúmanie sa dotýka kriminálneho alebo vážneho protispoločenského správania a
• subjekt neodpovedal na opakovanú žiadosť o interview, odmietol interview bez pádnych dôvodov alebo je takýmto odmietaním známy.

Telefonický rozhovor bez predchádzajúceho upozornenia, že ide o interview, musí dopredu schváliť kontrolór redakčnej politiky. Pracovníci BBC môžu bez predbežného súhlasu nahrávať svoje vlastné telefonické rozhovory kvôli poznámkam alebo na zhromažďovanie dôkazov, potrebných na právnu ochranu BBC. Takéto záznamy sa nesmú vysielať. Spätné povolenie na ich vysielanie môže dať iba kontrolór redakčnej politiky, aj to iba vo výnimočných prípadoch.

Pre záznam telefonického rozhovoru na zábavné účely alebo komédiu platia iné pravidlá. V takýchto prípadoch sa povolenie od účastníka žiada pre vysielaním záznamu. (Pozri tiež sekciu 9 tejto kapitoly.)

8. TAJNÉ ZAZNAMENÁVANIE INÝMI

Ak BBC dostane tajne zaznamenaný materiál od niekoho iného, treba preveriť, či si BBC za podobných okolností nemohla vyrobiť záznam sama.

Ak sa ukáže, že  materiál dodávateľ získal spôsobom, ktorý nie je v súlade so smernicami BBC, je najlepšie ho odmietnuť, prípadne informovať o obsahu materiálu bez toho, aby sa celý odvysielal. Ak má verejnosť veľký záujem o vysielania materiálu bez ohľadu na to, ako bol nadobudnutý, programoví pracovníci majú záležitosť konzultovať s príslušným vedúcim oddelenia, ktorí ju zároveň prekonzultuje s kontrolórom redakčnej politiky.

9. KOMÉDIA A ZÁBAVA

Špecifické smernice, ktoré zakazujú inštaláciu tajných záznamových zariadení a tajné vyrábanie záznamov telefonických rozhovorov, platia aj pre oblasť komédie a ľahkej zábavy. Avšak iné smernice o tajnom zaznamenávaní nezakazujú takéto záznamy pre účely komédie a ľahkej zábavy. V takomto prípade sa uplatňujú iné zásady:

• Ľudia, ktorí sa vyskytujú na takýchto záznamoch, musia dať súhlas na ich vysielanie.
• Účelom záznamov nesmie byť vystavovanie ľudí urážlivému zosmiešňovaniu alebo zneužívaniu.
• Musíme rešpektovať želanie jednotlivcov, ktorí odhalia tajné zaznamenávanie a žiadajú jeho zastavenie.
• Musíme zaručiť zničenie záznamov, ak o to postihnuté osoby požiadajú.
• Ak dostaneme súhlas na vysielanie, musíme zamaskovať všetkých identifikovateľných prizerajúcich zachytených kamerou, ak títo nedali na vysielanie súhlas a ak vysielanie záznamov môže spôsobiť problémy.

Každý zámer prezentovať vo vysielaní naživo ľudí, ktorí nevedia o tom, že sú v zábavnom  vysielaní, treba prostredníctvom vedúceho oddelenia nahlásiť kontrolórovi redakčnej politiky.

 

KAPITOLA 6: VKUS A SLUŠNOSŤ

1. VŠEOBECNE

Dohoda, ktorá je súčasťou Charty, od BBC požaduje nevysielať programy, ktoré by “obsahovali čokoľvek, čo by odporovalo dobrému vkusu a slušnosti alebo by podnecovalo k zločinu, viedlo k nepokojom alebo urážalo cítenie verejnosti”. BBC sa usiluje aplikovať tieto požiadavky na všetky svoje vysielania, programy a služby pre domáce i zahraničné publikum.

BBC považuje za svoju povinnosť rešpektovať názory svojho rozmanitého publika. Tieto názory sú na domácej i zahraničnej úrovni značne diferencované.

Ľudia rôzneho veku, presvedčenia a kultúry môžu mať značne odlišné očakávania.

Ak to situácia dovoľuje, je  potrebné presadzovať právo i povinnosť vychádzať v ústrety očakávaniam publika prekvapujúcim a inovačným spôsobom. Komédia, dráma a umenie občas spochybňujú existujúce predstavy o vkuse. Programy, ktoré spochybňujú tieto predstavy,  by sa mali usilovať povedať pravdu o ľudskej skúsenosti, vrátane jej temných stránok, ale nemali by viesť k degradácii ľudskej dôstojnosti, brutálnosti alebo oslave krutosti.

Rovnaké zásady vkusu a slušnosti sa vzťahujú na medzinárodné vysielanie BBC. Tak ako v domácom vysielaní, aj tu je potrebné vyhýbať sa nepotrebným útokom na publikum. Tvorcovia programov by z ľahkomyseľnosti alebo ignorantstva nemali urážať diferencovaný vkus v diferencovanom svete.

Takýto ohľaduplný prístup k publiku v rôznych častiach sveta si nemožno zamieňať s kompromisom alebo zanedbávaním iných kľúčových hodnôt BBC ako sú nestrannosť, precíznosť a pravdivosť, ktoré sa BBC usiluje uplatňovať bez ohľadu na to, do ktorých častí sveta vysiela (pozri sekciu 5, medzinárodné publikum a sekciu 9, náboženské cítenie).

Výskumy v Spojenom kráľovstve ukazujú, že aj keď sú ľudia  v posledných rokoch benevolentnejší voči prezentácii sexu a sexuálneho humoru, naďalej s obavami sledujú zobrazovanie násilia (pozri kapitolu 7: Násilie).  Aj používanie vulgárneho jazyka rozdeľuje publikum a môže sa obzvlášť nebezpečne prejavovať na internete.

Najmä rodičia s deťmi sú obzvlášť znepokojení tým, čo sa dá vidieť na televíznej obrazovke. Najmä ak rodina sleduje program ešte v čase, v ktorom by mali byť deti pred škodlivými programami chránené. Väčšina ľudí požaduje, aby mohla dopredu vedieť, čo bude vidieť a počuť, najmä keď prichádzajú nové seriály a formáty.

Programy, ktoré môžu niektorí diváci alebo poslucháči vnímať ako nevkusné, by sa mali vysielať iba po dôkladnom zvážení. Ich vysielanie musí byť podložené zámerom a celkovou kvalitou programu.

Dôležitý je kontext. Pri vhodnej skladbe programu môže publikum akceptovať aj náročnejšie materiály. Je však dôležité vedieť, čo publikum očakáva od určitých programov a časových blokov.

Široká dostupnosť určitých materiálov v iných médiách alebo na iných televíznych a rozhlasových staniciach nie je dôvodom na ich akceptáciu v BBC. Čo je bežné v kine, na videu, v počítačových programoch alebo na internete, nemusí byť rovnako vhodné aj pre televízne, rozhlasové a online služby BBC.

Programoví tvorcovia by mali pamätať na to, že sú síce menšinou, ale menšinou s významným vplyvom. Musia si uvedomovať a rešpektovať rôznorodé názory publika na to, čo ich môže  urážať alebo znepokojovať.

2. TELEVÍZIA: ČASOVÁ BARIÉRA

V programovej politike sa už dlhú dobu uplatňuje prax, že 21. hodina predstavuje časový predel, ktorý znamená, že pred 21. hodinou môžu byť na domácich kanáloch vysielané iba programy vhodné pre široké publikum, čiže aj pre deti. Predpokladá sa, že čím skôr sú programy zaradené do vysielania, tým je  pravdepodobnejšie, že ich sledujú aj deti.

BBC však počíta s tým, že rodičia sa nevzdávajú svojej zodpovednosti za rozhodovanie, či niektorý program môžu alebo nemôžu sledovať aj ich deti.

Časová bariéra pripomína vysielateľom, že zvláštnu pozornosť v programoch zaradených pred ňou treba venovať zvláštnu pozornosť explicitným scénam sexu a násilia, ale aj používaniu vulgárneho prejavu.

Zároveň však treba povedať, že 70 percent domácností je bez detí a že veľa divákov očakáva kompletnú škálu programov v priebehu celého dňa. Na druhej strane aj veľa detí môže sledovať programy po 21. hodine, najmä počas sviatkov a víkendov, prípadne ak sú po 21. hodine do vysielania zaradené programy, o ktoré majú mladí ľudia zvláštny záujem. Platí to najmä pre obdobie Vianoc, keď rodiny spoločne sledujú televíziu aj po 21. hodine.  Programoví pracovníci by v tejto súvislosti mali vedieť, že školské prázdniny v jednotlivých regiónoch Spojeného kráľovstva nebývajú v rovnakom čase.

Zvláštnu pozornosť treba venovať programom, vysielaním tesne po časovej bariére. Prechod k materiálom vhodným len pre dospelých má byť postupný. Treba sa vyhnúť náhlej zmene povahy programu. Ak je nutná, musí byť jasne signalizovaná. Materiál pre dospelých nemožno umiestňovať tesne po časovej bariére len kvôli tomu, aby svojou senzačnosťou prilákal divákov. Materiály vhodné výlučne len pre dospelých treba umiestňovať vo vhodnom čase, iba výnimočne hneď po časovej bariére.  Priestoru je dostatok – od 21. hod. večer do 5,30 hod. ráno.

Časová bariéra je konvenciou britskej televízie, ktorú dodržiavajú nielen stanice verejnoprávnej BBC, ale aj komerčné stanice. Aj keď je časová bariéra britskou konvenciou, je zároveň aj dôležitým prvkom v službách BBC pre medzinárodné publikum. Medzinárodné televízne služby vysielajúce do špecifických regiónov sveta sa tiež usilujú o aplikáciu politiky časovej bariéry, pokiaľ je to len možné. Nakoľko tu však ide o vysielanie v rôznych časových pásmach, je potrebná flexibilná interpretácia a aplikácia tohto pravidla. Všetky medzinárodné televízne služby musia dodržiavať Smernice o zobrazovaní sexu a násilia a tomu prispôsobovať programovú skladbu. Nesmieme urážať publikum náhodným alebo nepremysleným použitím nevhodných scén, prípadne ignorovaním cítenia rôznych segmentov publika.

Programová skladba by mala rešpektovať diferencovanú prijateľnosť ponúkaného materiálu pre publikum. To, či scény násilia, sexu alebo vulgárny prejav urážajú publikum, nezávisí iba od redakčného a dramaturgického prístupu, ale aj od celkovej skladby programu. Dôležité je, aby sme nezaskočili publikum. Oznamy a varovania hrajú v tomto dôležitú úlohu.

Každý materiál treba posudzovať v súvislosti s jeho umiestnením v programovej skladbe a vzhľadom na očakávania publika voči danému vysielaciemu času. Ak si redaktori myslia, že určitý program je zle zaradený alebo označený, mali by sa poradiť s vedúcim oddelenia. Podobne treba postupovať v prípade upútaviek.

V prípade programov na zákazku by tvorcovia programov mali informovať vedúceho zákaziek, či je program zaradený pred alebo po časovej bariére, aby sa dala posúdiť vhodnosť jeho obsahu.

3. ROZHLAS

V porovnaní s televíziou má rozhlas svoje špecifiká. Deti obyčajne počúvajú Radio 1 a šport na stanici Radio 5 Live. Počúvanosť ostatných staníc deťmi je nízka, preto niet dôvodu pre všeobecné uplatňovanie časovej bariéry.

Napriek tomu treba aj v rozhlasovom vysielaní uplatňovať zásady o programovej skladbe a o vkuse a slušnosti. Ich aplikácia musí prihliadať na odlišné očakávania publika jednotlivých sietí. Podobne ako v televízii, oznámenia a varovania pred vysielaním určitej relácie môžu zabrániť, aby sa publikum necítilo zaskočené.

Pre rozhlasové vysielanie BBC je príznačný pomerne vysoký podiel “živého” vysielania. Redaktori by si preto mali uvedomovať nebezpečenstvo priestupkov voči vkusu, slušnosti, jazyku alebo dokonca zákonu v kontaktových reláciách s telefonickými vstupmi externých účinkujúcich. V záujme zníženia rizika by redaktori mali predvídať všetky možné problémy a stručne inštruovať účastníkov ešte pred tým, ako sa dostanú do vysielania. Moderátori živého vysielania by mali vedieť, ako najlepšie zvládať zložité situácie. Redaktori sú zasa povinní informovať tlačový odbor o všetkých háklivých problémoch, ktoré sa objavia počas živého vysielania.

Vysielanie stanice Radio 1 je určené širokému publiku. Dá sa predpokladať, že v rannom čase, ešte pred odchodom do školy, počúvajú toto vysielanie aj v domácnostiach prítomné deti. Programový materiál vhodný pre mladších dospelých nemusí byť rovnako vhodný pre detské publikum. Preto moderátori musia zvlášť zodpovedne pristupovať k  živému vysielaniu relácií, ktorých publikum má vysoký podiel mládeže a detí.

Odvážna a živá hudba s podobne ladeným prejavom patria do vysielania. Avšak pesničky s vulgárnym prejavom a obsahom, ktorý sa zaoberá drogami, násilím a sexom, nie sú na vysielanie vhodné. Ak existuje ich rozhlasová verzia, treba radšej odvysielať túto verziu s upozornením na túto skutočnosť. Niekedy je vhodné vyrobiť si vlastnú rozhlasovú verziu nahrávky.

Od diskdžokejov sa očakáva, že budú starostlivo vyberať nielen nahrávky, ale aj slová. Rovnako sa od nich očakáva, že budú rešpektovať svojich poslucháčov a nevyužívať svoju možnosť ovplyvňovať ľudí.  V nočnom vysielaní a v špecializovaných hudobných programoch sa dá predpokladať, že publikum si je dobre vedomé toho, čo počúva. Preto v tomto prípade možno vysielať kompletné (pôvodné) verzie nahrávok za predpokladu, že spĺňajú požiadavku kvality a sú originálnym prejavom populárnej kultúry. Avšak ani v tomto prípade nemožno akceptovať zvlášť vulgárny jazyk.

Programy s prevahou slova na staniciach Radio 4, Radio 5 Live alebo iných celoštátnych alebo lokálnych staniciach si za otvorený prístup k háklivým témam získali reputáciu u rozhlasového publika. Vzhľadom na veľkú prevahu dospelých medzi poslucháčmi, rozhlasové vysielanie má tematicky väčšiu voľnosť ako televízia.

Ostatné rozhlasové programy majú  ľahší alebo menej vyzývavý tón. Opatrnosť je však nutná najmä počas školských prázdnin, keď sú deti doma a v dopoludňajších hodinách sa vysielajú reprízy večerných relácií. Aj v tomto prípade si redaktori musia uvedomovať, že čas školských prázdnin je v jednotlivých regiónoch Spojeného kráľovstva odlišný.

Uvedené pravidlá sa vzťahujú na regionálne a lokálne vysielanie. Pri tvorbe programu a programovej skladby ich musí zohľadňovať aj zahraničné vysielanie. Tak ako v televíznom vysielaní, aj v rozhlasovom vysielaní sa kontrolóri a vedúci spoliehajú na redaktorov a moderátorov, že upozornia poslucháčov na citlivé materiály a zabezpečia správne umiestňovanie a označovanie programov.

4. OZNAČENIA

BBC má povinnosť zabezpečiť, aby publikum malo dostatok informácií o jednotlivých programoch. Tieto informácie slúžia divákom a poslucháčom pri rozhodovaní sa o vhodnosti programov nielen pre nich, ale aj pre ich deti. V televíznom vysielaní je jasným indikátorom časová bariéra. V niektorých prípadoch sú však nutné aj ďalšie informácie.

Vždy, keď nejaký program obsahuje materiál, ktorý môže byť dráždivý pre značnú časť divákov alebo poslucháčov, je potrebné zvážiť, ako tento materiál špecificky označiť alebo ako naň upozorniť. Upozornenia sú často užitočné, občas i nevyhnutné. Majú byť jasné a faktické, pričom však nemajú navádzať na vypnutie prijímača. V televíznom vysielaní treba zvažovať aj grafiku oznamu.

Označenia väčšinou nie sú nutné v televíznom vysielaní pred časovou bariérou. Ak však hrozí, že diváci by sa mohli cítiť zaskočení, treba ich na program vopred upozorniť vhodným grafickým oznamom. Cennou radou poslúži príslušné oddelenie prezentácie. Podrobnejšie informácie o význame jednotlivých grafických značiek prinášajú programové časopisy Radio Times, Ceefax a iné publikácie BBC.

Kontrolóri pre jednotlivé kanály a oddelenia zodpovedné za programovú skladbu a prezentáciu programu majú  v dostatočnom časovom predstihu disponovať informáciami o potenciálne chúlostivých programoch, aby mohli zabezpečiť ich správne umiestnenie a označenie.

Smernica Európskej rady Televízia bez hraníc z roku 1997 v článku  o ochrane mladistvých od vysielateľov v členských štátoch požaduje „prijať primerané opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby do televízneho vysielania neboli zahrnuté programy, ktoré by mohli vážne ohroziť fyzický, mentálny alebo morálny vývoj mladistvých, najmä programy s obsahom pornografie a prehnaného násilia“. Aj  BBC musí rešpektovať toto ustanovenie.

Smernica od vysielateľov navyše požaduje, aby použili akustické alebo vizuálne varovania v prípade programov, „ktoré by mohli poškodiť mentálny alebo morálny vývoj mladistvých“. V programovej politike BBC predstavujú akustické varovania formou čítaných oznamov minimálnu požiadavku. Zo Smerníc pre tvorcov programov musí byť jasné, že pre BBC je neprijateľná čo i len predstava, že by BBC vysielala program, ktorý by mohol poškodiť fyzický, mentálny alebo morálny vývoj mladistvých. Každý programový tvorca, ktorý by mal čo i najmenšie pochybnosti v tomto smere, musí okamžite konzultovať so svojim vedením, ktoré zase prerokuje problém s útvarom redakčnej politiky.

• Upútavky v televíznom a rozhlasovom vysielaní

Smernice sa vzťahujú aj na upútavky v oboch médiách. Zvláštnu pozornosť treba venovať umiestneniu upútaviek na programy, ktoré nie sú vhodné pre deti. Napríklad upútavky televíznych  programov vysielaných po časovej bariére sa celkom pochopiteľne vysielajú pred touto bariérou, čiže v čase, keď aj deti sledujú televíziu. V takomto prípade nesmie upútavka obsahovať nič, čo by bolo nevhodné pre deti. A to  i napriek snahe čo najpresnejšie vystihnúť charakter avizovaného programu.

Upútavky na nočné programy pre dospelých sa nesmú vysielať tesne po programoch určených deťom.

5. ZAHRANIČNÉ PUBLIKUM

Zahraničné vysielanie BBC, najmä World Service, má bohaté skúseností s tým, ako citlivo reagovať na odlišný vkus a rozdielne očakávania publika v rôznych častiach sveta. Tak ako nadobúda na význame  rola BBC ako globálneho vysielateľa (najmä televízneho), tak narastá zodpovednosť programových tvorcov BBC. Ani vedome, ani podvedome nesmieme urážať odlišné city a niekedy aj odlišné  tabu vo veciach vkusu a slušnosti v rôznych častiach sveta.

Náboženstvo, kultúra, politika a právo sú v rôznych častiach sveta vzájomne späté rôznym spôsobom.  Programoví tvorcovia by sa mali snažiť pochopiť základnú filozofiu, ktorá určuje spôsob života ľudí určitej krajiny. Zvláštnu pozornosť treba venovať prípadom, keď náboženské presvedčenie predstavuje hlavnú súčasť kultúry spoločnosti alebo jej politického a právneho systému. Vždy je potrebné uvedomovať si rozdiely medzi kultúrnou interpretáciou náboženských názorov a samotným náboženstvom (pozri tiež kapitolu 9 Náboženské cítenie).

Ak sa v zahraničnom vysielaní použijú programy, pôvodne vyrobené pre domáce vysielanie, je nevyhnutné skontrolovať, či programový materiál nemôže uraziť náboženské cítenie medzinárodného publika. Tieto ohľady však zasahovať do programov BBC v takej miere, aby ohrozili také základné hodnoty BBC, ako sú nestrannosť a precíznosť. Aj keď publikum v zahraničí môže mať iné vedomosti, poznatky a vyznávať iné hodnoty ako publikum v Spojenom kráľovstve, neznamená to, že BBC nemôže vysielať aj kontroverzná stanoviská. Občas je vhodné doplniť program dodatočným kontextom alebo vysvetlením, prípadne poskytnúť poslucháčom a divákom možnosť zapojiť sa do diskusie o určitom nastolenom probléme.

6. ONLINE

BBC nesmie na internet pustiť nič, čo by nebolo vhodné pre vysielanie.

Producenti webovských stránok musia sami najlepšie vedieť, čo by sa mohlo dotnúť ich užívateľov, resp. publika programov, o ktorých tieto stránky informujú. Materiál o ktoromkoľvek rozhlasovom alebo televíznom programe musí rešpektovať daný program a jeho pravdepodobné publikum. Webovská stránka o určitom programe nesmie obsahovať materiál, ktorý by nebol vhodný pre vysielanie v danom programe.

Plánovači webovských stránok by mali vedieť, že  oslovujú veľkú časť detí a mládeže a podľa toho vyberať aj materiál na  prezentáciu. Veľmi citlivým problémom je neslušný prejav. Používanie určitých neslušných slov v textoch na internete môže pôsobiť agresívnejšie ako v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní. Preto ich možno používať iba vo výnimočných prípadoch, aj to iba po predbežnom súhlase. Použitie vulgarizmov v službách online treba vopred nahlásiť riaditeľovi BBC ONLINE. V prípade BBC News Online takýto súhlas vydáva riaditeľ projektu Continuous News Multimedia.

Niektoré webovské stránky sú určené pre zahraničné publikum, preto im treba venovať zvláštnu pozornosť, najmä ak ich cieľom je prilákať návštevníkov z iných krajín. Producenti týchto stránok si musia uvedomovať, že kultúrne cítenie nie je všade na svete rovnaké a že to, čo je prijateľné pre domáce publikum, nemusí byť vôbec prijateľné pre publikum v iných častiach sveta. Poradiť v tomto smere môžu vedúci príslušných regiónov vysielania BBC World Service a vedúci služieb online, World Service.

Zvláštnu pozornosť treba venovať materiálu, ktorí síce bol zhromaždený kvôli vysielaniu, ale sa neodvysielal. V takomto prípade je treba zvážiť všetky právne, zmluvné a iné redakčné okolnosti, napríklad aj anonymitu.

7. ZAOBCHÁDZANIE S TRAGICKÝMI UDALOSŤAMI

Tragické udalosti a ich dôsledky si vyžadujú citlivý prístup a niekedy i zmenu programovej skladby. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie, aby sa v rozhlasovom a televíznom vysielaní neobjavilo nič, čo by v súvislosti s nejakou tragickou udalosťou mohlo spôsobiť problémy. Týka sa to aj nakupovaných a opakovaných programov (filmov), jednotlivých epizód zo seriálov, ako aj nových programov. Programy zo záznamu treba kontrolovať pred prvým i opakovaným vysielaním v prípade, že ich obsah má nejakú súvislosť s aktuálnou tragickou udalosťou. Týka sa to aj zábavných programov, v ktorých sa niektoré vtipy alebo situácie môžu z hľadiska nových udalostí ukázať ako nevkusné alebo prinajmenej nevhodné. Webovské stránky treba v takýchto prípadoch stiahnuť alebo zmeniť. Podobný postup si vyžadujú aj výročia tragických udalostí.

Čím väčší je priamy dôsledok tragédie, tým viac ohľaduplnosti si vyžaduje rozhodovanie v takýchto prípadoch.

8. JAZYK

Vulgárny prejav je predmetom znepokojenia mnohých ľudí a zároveň jedným z najčastejších dôvodov sťažností. Sťažnosti sú  pravdepodobnejšie v prípade, keď  je publikum zaskočené a vulgárny prejav sa objaví vo vysielaní bez varovania a  je v protiklade s očakávaniami publika. Menej škody narobí vulgárny jazyk v správnom kontexte. V záujme autentickosti je v niektorých situáciách dokonca plne oprávnený.

Oveľa ťažšie sa posudzuje použitie vulgárneho jazyka vo vysielaní pred časovou bariérou, keď programy sleduje celá rodina a publikom tvorí široké spektrum divákov a poslucháčov.  Vulgárny prejav je občas oprávnený, keď sa postavy dramatických diel dostávajú do zvlášť stresových situácií. Avšak ani v takomto prípade nesmie byť použitie vulgárneho jazyka samoúčelné, ale musí zodpovedať charakteru postáv i celého diela.

Vlastným úsudkom musia byť tvorcovia programov schopní rozlíšiť, ktoré slová sú problematické a kedy ich použitie môže byť oprávnené. Zároveň by však mali vedieť aj to, že rasistický prejav sa v   súčasnosti  považuje za previnenie sa  voči všetkým vrstvám publika. Sexuálne vulgárnosti a urážlivé slová na adresu postihnutých ľudí môžu tiež byť veľkým priestupkom. Preto by sa tvorcovia mali sami sebe neustále spytovať, či použitie vulgárneho jazyka neodradí značnú časť publika.

Uraziť časť publika možno i neuváženým používaním mien, ktoré veriaci ľudia považujú za sväté – napr. Ježiš Kristus alebo Boh, prípade mená, ktoré sú považované za sväté v iných náboženstvách. Použitie týchto mien v ľahkých zábavných programoch môže priniesť viac problémov ako zábavy. Keďže však škála názorov na používanie svätých mien je veľmi široká, tvorcovia programov sa musia držať zásady, že ich použitie musí byť oprávnené i napriek problémom, ktoré môžu spôsobiť.

Použitie vulgárneho jazyka je vecou posúdenia jednotlivých redaktorov, ktorí v prípade potreby konzultujú s vedúcimi oddelení alebo s vedúcim  pre zákazky. Veľmi vulgárny prejav nemožno vôbec použiť v programoch pred 21. hodinou a aj neskoršie použitie treba dôkladne zvážiť.

Prax rozhlasového vysielania je odlišná. Stanice s prevahou slova, dramatických a dokumentárnych programov počúva prevažne dospelé publikum. Zaradenie citlivých tém a vulgárneho prejavu závisí menej od časového úseku dňa ako od redakčných zvyklostí. Na hudobných staniciach, ktoré počúva predovšetkým mládež, treba venovať jazykovému prejavu väčšiu pozornosť.

Určité vulgárne slová nesmú byť použité v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ani v službách online bez predchádzajúceho informovania a súhlasu kontrolóra kanála a siete (v prípade domácich služieb) alebo príslušného regionálneho vedúceho, resp. riaditeľa vysielania (v prípade zahraničného televízneho vysielania). V službách online treba oboznámiť riaditeľa BBC ONLINE. Ak sa použitie veľmi vulgárnych slov týka  stránok BBC News Online, treba o súhlas požiadať riaditeľa projektu Continuous News Multimedia.

9. NÁBOŽENSKÉ CÍTENIE

Redaktori, ktorí sa zaoberajú náboženskými témami si musia neustále uvedomovať nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Najmä v zahraničnom vysielaní treba brať do úvahy odlišné cítenie publika v rôznych častiach sveta. To, čo môže byť bežné v britských programoch, môže inde vyvolávať silné pocity. V týchto prípadoch treba konzultovať s oddeleniami, ktoré sa špeciálne venujú náboženským programom v domácom i zahraničnom vysielaní, prípadne v príslušnej jazykovej sekcii zahraničného vysielania (World Service).

Náboženského cítenia sa  možno hlboko dotknúť aj verbálnym alebo vizuálnym znevažovaním posvätných vecí, svätého písma, sviatkov a rituálov, ktoré tvoria hlavnú súčasť rôznych náboženstiev – napríklad ukrižovanie, evanjelium,  Korán alebo židovský sabat. Moslimské náboženstvo nepripúšťa zobrazovanie proroka Mohameda v žiadnej podobe alebo forme. Pri popisovaní rôznych náboženstiev sa treba vyjadrovať citlivo a presne. Používanie pojmov ako „islamský fundamentalista“ nastoľuje otázku, či v podobnom zmysle používame aj pojmy kresťanský alebo hinduistický fundamentalizmus.

Zvláštnu pozornosť treba venovať programom, ktoré majú byť vysielané cez sviatky hlavných náboženstiev. Treba si uvedomiť, že v týchto dňoch publikum  citlivo reaguje aj na materiály, ktoré v bežných dňoch nevzbudzujú žiadnu pozornosť.

Znevažovanie sa v jednotlivých náboženstvách a kultúrach chápe odlišne a pociťuje  s rôznou intenzitou. V Spojenom kráľovstve je znevažovanie (ohováranie) trestným činom, preto ak hrozí možnosť znevažovania, treba prostredníctvom vedúcich oddelení alebo vedúceho zákaziek vzniknutý problém  konzultovať s útvarom redakčnej politiky a s právnikmi.

10. SEX

Zobrazovanie sexu tvorí nevyhnutnú súčasť dramatických i dokumentárnych programov, nakoľko sex zaujíma dôležité miesto v duševnom i praktickom živote ľudí. Tak ako vkus všeobecne, aj názory ľudí na sex sa v priebehu rokov menili. Celkove sa publikum v Spojenom kráľovstve stavia liberálnejšie k zobrazovaniu sexu v médiách, avšak názory na sex vo svete sa značne líšia. Preto ani tvorcovia programov vysielaných diferencovanému publiku do rôznych častí sveta  nemajú pri svojej tvorbe toľko voľnosti ako filmoví tvorcovia, divadelní dramatici alebo románopisci, ktorých publikum sa tvorí samovýberom.

Dospelí, ktorí akceptujú zobrazovanie sexu a sexuality v neskorých nočných televíznych programoch, často požadujú uplatňovanie iných zásad v inom čase. Tí, čo sledujú televíziu s deťmi pred 21. hodinou od programových tvorcov očakávajú, že budú rešpektovať časovú bariéru. V súvislosti so sexom je dôležitý kontext, celkový programový zámer, očakávanie publika i časová bariéra.

Ak sa problematika sexu dostáva do spravodajských, dokumentárnych alebo diskusných programov, tvorcovia programov si musia uvedomovať potrebu ich náležitého zaradenia do programovej skladby, ako aj správneho označenia. Starostlivých zaobchádzaním sa treba vyhnúť možným problémom. Senzačnosť a extrémnosť nemajú miesta v prezentácii sexu. Extrémy v sexuálnom správaní nemožno prezentovať ako normy.

Niektoré dramatické seriály, dokumentárne a diskusné programy preukázali, že ich autori sú schopní spracovať náročný materiál a komplikované témy spôsobom,  akceptovateľným aj pre mladé publikum. Pravda, aj v takýchto programoch sa treba vyhnúť senzačnosti pri výbere témy a explicitnosti pri spracovaní sexuálnych tém.

Časová bariéra má slúžiť na to, aby dospelí pozerali to, čo je určené dospelým. Sexualita úzko súvisí s morálkou, preto zobrazovanie sexu nemožno oddeľovať od uznávaných morálnych zásad.

Dramatické a dokumentárne programy sa neraz venujú zobrazovaniu temných stránok ľudskej existencie. Niektoré témy z tejto oblasti môžu byť šokujúce. Rozhodujúcim pre ich uplatnenie je zámer (chceme niečo objasniť?) a úsudok. Musíme sa prísne vyhýbať všetkému, čo by mohlo byť označené za obscénne alebo pornografické. Napríklad prezentovať reálny pohlavný styk je neprípustné.

Vo všetkých programoch, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú sexuálnej aktivity, treba uplaťňovať niektoré základné pravidlá:

• programy musia byť adekvátne a jasne označené
• scény musia mať jasný a legitímny redakčný zámere a nesmú byť samoúčelné
• pred časovou bariérou a krátko po nej nemožno vysielať sexuálne explicitný materiál
• určité limity pre explicitné zobrazovanie sexu platia aj po časovej bariére
• zvláštnu pozornosť a obozretnosť si vyžaduje materiál o sexuálnom násilí alebo sadizme.

Šokujúce sexuálne scény majú svoju oprávnenosť iba v dramatických dielach. Zvlášť sa treba vyhýbať scénam sexuálneho násilia voči ženám a scénam sadistického sexuálneho správania. Takéto materiály si vyžadujú dôkladné konzultácie v rámci oddelení a s kontrolórom kanála, resp. hlavným poradcom redakčnej politiky.

Treba tiež dbať o to, aby ani neúmyselne nedochádzalo k zobrazovaniu stereotypov mužského alebo ženského správania alebo aby sa na zobrazovanie mužskej a ženskej nahoty uplatňovali odlišné kritériá. Sexuálnosť je univerzálnym ľudským atribútom. Zobrazovanie sexu by preto nemalo súvisieť výlučne alebo nevyhnutne iba s fyzickou atraktívnosťou zobrazovaných postáv.

Postoje k homosexualite sa líšia nielen doma, ale aj v zahraničí. Výskumy potvrdzujú, že verejnosť vo Veľkej Británii je v posledných rokoch tolerantnejšia k tejto téme. A aj keď je verejnosť v niektorých krajinách ešte liberálnejšia, v mnohých krajinách je oveľa konzervatívnejšia. Jednako by si tvorcovia programov mali uvedomovať, že značná časť publika sa k akémukoľvek zobrazovaniu homosexuálneho správania stavia vyslovene kriticky.

• Sexuálne narážky

Sexuálne narážky môžu byť verbálne alebo vizuálne. Aj keď to, čo sa povie alebo urobí, je skôr implicitné ako explicitné, platí povinnosť tvorcov dodržiavať zásady vkusu a slušnosti. Materiál musí byť primeraný umiestneniu programu v programovej skladbe, ako aj zloženiu publika v danom vysielacom čase.

10.2. DETI

Explicitné zobrazovanie pohlavného styku medzi dospelými a deťmi je neprípustné. Zákon o ochrane detí z roku 1978 definuje neslušné fotografovanie dedí mladších ako 16 rokov alebo ich začlenenie do takýchto fotografií ako trestný čin.

11. KOMÉDIA A ZÁBAVA

Komédia má zvláštnu výhodu. Žije z toho, že sa vyhýba normám a využíva ľudskú smolu. Napriek tomu ani komédia nesmie prekračovať určité normy, byť príliš krutá alebo ubližovať určitým osobám alebo skupinám osôb. Zábava na sexuálnu tému neoprávňuje surovosť.

Vtipy o fyzickej alebo mentálnej nespôsobilosti môžu byť pre konkrétne osoby, ale aj značnú časť širokého publika urážlivé. Aj keď tu nemusí ísť o zlý úmysel, táto kategória vtipov môže vyvolať dojem, že znevažovanie sa používa ako forma zábavy. Treba tiež mať na pamäti, že vtipy o reálnej tragédii môžu byť mimoriadne bolestivé pre ľudí, ktorí ju zažili a navyše aj urážať široké publikum.

• Stereotypy

Citlivo tiež treba narábať s vtipmi o určitých rasách, náboženstvách, vekových alebo pohlavných skupinách. Treba mať na pamäti, že skupiny ľudí, ktoré sú cieľom takýchto vtipov, sa môžu cítiť dotknuté. Opatrene treba narábať aj so stereotypami. Napríklad írske alebo židovské vtipy, ak ich rozprávajú outsideri, môžu byť urážlivé. Ak ich rozprávajú Íri alebo židia,  potom takéto vtipy odhaľujú silné i slabé stránky komunity, o ktorej hovoria. Aj v tomto prípade je dôležitý kontext a tón.

Aj komédia sprostredkúva myšlienku nadradenosti alebo predsudkov, zachádza priďaleko. Menšiny sú svojou podstatou zraniteľné. Surová sila slov môže byť neraz ničivejšia ako si ľudia dokážu predstaviť.

• Náboženstvo

Pravidlá, o ktorých sme hovorili v časti 9 (Náboženské cítenie) sa v plnej miere vzťahuje aj na komédiu. V prípade potreby treba otázky náboženského cítenia konzultovať s útvarom redakčnej politiky. Redaktori zahraničného vysielania si musia uvedomovať náboženské postoje v krajinách a regiónoch, do ktorých sa vysielajú ich programy.

• Zábavné a súťažné programy

Zábavné a súťažné programy môžu byť populárne aj bez porušovania zásad dobrého vkusu a slušnosti. Hrubosť je neprípustná. Jazykový prejav (vulgárne slová, sexuálne narážky) musí rešpektovať umiestnenie programu v programovej skladbe a zloženie publika v danom vysielacom čase. Dôležité je tiež nepodporovať žiadne sexuálne, rasové alebo iné stereotypy.

Prostredníctvom súťažných a zábavných programov sa BBC dostáva do kontaktu so svojim masovým publikom. Je preto dôležité, aby tieto programy určovali štandardy prístupu BBC k svojim divákom a poslucháčom.

12. ZÍSKANÉ PROGRAMY

Obsah filmov alebo dramatických programov, vyrobených na zákazku nemožno kontrolovať tak, ako obsah vlastných programov. Avšak i tieto musia zodpovedať redakčným princípom BBC.

Niektoré hrané filmy britskej alebo zahraničnej produkcie sú vhodné iba pre dospelé publikum. Britská rada pre klasifikáciu filmov kategorizuje každý film, ktorý sa vo Veľkej Británii distribuuje do kín alebo na videu. Aj keď táto klasifikácia je istým návodom na možné použitie týchto filmov vo vysielaní BBC, nemožno ich akceptovať bez výhrady. Vkus sa mení a filmy, ktoré boli svojho času považované za nevhodné, sú dnes akceptovateľné. Avšak niektoré filmy nikdy nebudú vhodné pre televízne vysielanie. Zvláštnu pozornosť treba venovať filmom, vhodným len pre dospelých nad 18 rokov.

Získané (nakúpené) programy si vyžadujú viacnásobnú a dôkladnú kontrolu pre vysielaním, ktorej úlohou je zistiť, či si program nevyžaduje určité zásahy, umiestnenie po časovej bariére, zvláštne označenie a pod.

Niektorí diváci majú značné výhrady voči akýmkoľvek zásahom do hraných filmov. BBC sa usiluje, aby strihové úpravy filmov čo najmenej zasahovali do pôvodných zámerov filmových tvorcov. Okrem toho sa na BBC TWO po časovej bariére vysielajú filmy s povolením na uvádzanie v kinách alebo na videu bez akýchkoľvek úprav.

Programoví tvorcovia, ktorí potrebujú konzultovať niektoré ďalšie otázky vkusu a slušnosti, sa môžu obrátiť na svojich vedúcich oddelení alebo vedúceho zákaziek, ktorí ich problémy prekonzultujú s hlavným poradcom redakčnej politiky.

 

KAPITOLA 7: NÁSILIE

1. VŠEOBECNE

Je jasné, že násilie na obrazovke znepokojuje mnohých ľudí.  Publikum je znepokojené zobrazovaním násilia, najmä násilia v realistickej podobe, ktoré sa približuje skutočnému životu a skúsenostiam ľudí.

Väčšina publika očakáva, že násilie v spravodajských, publicistických a dramatických programov plní istú morálnu a sociálnu funkciu. V hraných filmov a príležitostne aj v komédiách môže určitý typ štylizovaného násilia spĺňať aj zábavnú funkciu.

Z hľadiska prezentácie násilia na obrazovke je dôležitý vysielací čas. Veľmi dôležité je, aby sa násilné scény neobjavovali vo vysielaní pred 21. hodinou. Prehnane násilným scénam sa treba vyhýbať úplne. Podobné zásady platia aj pre upútavky vysielané pred časovou bariérou. (Pozri tiež časť 2 kapitoly 6 Vkus a slušnosť.)

Redaktori a producenti by sa na svoje produkty mali pozerať s odstupom a uvedomovať si aj ich potenciálny vplyv.  Je potrebné, aby zvažovali:

• vhodnosť násilnej scény v rámci kontextu programového materiálu
• účinok násilnej scény na diváka, ktorý ju vidí prvý raz
• kumulatívny účinok viacerých na seba nadväzujúcich programov s obsahom násilných scén, resp. častejšie opakovaných programov.

6. REÁLNE NÁSILIE
   • Násilie v spravodajstve

Schopnosť televízie prinášať obrazové spravodajstvo o  udalostiach z celého sveta takmer okamžite  je spojená s veľkou zodpovednosťou. Bez náležitej selekcie by spravodajské pracoviská boli zavalené správami o samých nešťastiach a katastrofách. Preto spravodajstvo treba posudzovať ako celok a spolu s jeho možným vplyvom na publikum a nie ako sériu izolovaných správ.

V spravodajstve je dôležité udržiavať rovnováhu medzi potrebou  pravdivosti a nebezpečenstvom znecitlivenia ľudí. V niektorých prípadoch je šokujúca správa potrebná pre správne pochopenie toho, čo sa stalo. Avšak čí častejšie sú ľudia šokovaní, tým viac si na šokujúce informácie privykajú.

V spravodajstve o násilí v reálnom živote si treba dávať veľký pozor na použitie archívnych snímok z podobných incidentov, aby nedošlo k skresleniu reálnych udalostí. Rovnako treba starostlivo pristupovať k úprave spravodajských šotov, ktoré môžu sledovať aj deti. Dôkladne treba zvážiť aj rozhodnutie o opakovaní scén násilia v následných spravodajských reláciách, najmä v priebehu denného vysielacieho času, kedy môžu televíziu sledovať aj deti.

• Násilie v dokumentárnych programoch

Väčšina zásad, ktoré platia pre spravodajstvo, sa dá uplatňovať aj v dokumentárnych programoch. Dôležitý je vysielací čas. Pri použití archívnych materiálov by sa redaktori a producenti mali vyhýbať rutinnému používaniu stereotypných obrázkov. Mali by si uvedomovať, že scény prehnaného násilia neraz divákov odpudzujú a celkovo znižujú efektívnosť materiálu.

• Násilie a zvieratá

Diváci bývajú neraz citlivý na scény násilia, ktorého obeťou sú zvieratá. Vysielanie takýchto scén musí byť z hľadiska redakčného zámeru  zdôvodnené. Vo svete zvierať však treba rozlišovať agresívne správanie v rámci toho istého druhu a útokmi predátorov jedného druhu na iný druh. Oba druhy násilia sú prirodzenou súčasťou  zvieracieho správania. Je jasné, že diváci majú menej výhrad k zobrazovaniu agresie medzi zvieratami rovnakého druhu, akými sú napríklad súboje samcov o nadvládu. Väčšiu pozornosť si vyžadujú scény, v ktorých dravci  útočia na svoju korisť. Obzvlášť citlivo treba pristupovať k scénam, ktoré zobrazujú násilie ľudí, páchané na zvieratách.

Vystupovanie zvierat v televíznych programoch upravuje zákon. V Spojenom kráľovstve zákon zakazuje býčie, psie a kohútie zápasy. Vysielanie scén z takýchto zápasov, nakrútených doma alebo v zahraničí,  je prípustné iba zriedkavo a musí byť prekonzultované s vedúcim oddelenia.

Vo vysielaní pre zahraničie si treba uvedomovať náboženský význam určitých zvierat, ako aj skutočnosť, že ich znevažovaním alebo zlým zaobchádzaním s nimi možno vyvolať značnú nevôľu špecifického zahraničného publika.

3. HRANÉ NÁSILIE
   • Dráma pre dospelých

Dramatické dielo musí zobrazovať určité problémy verne a násilie je súčasťou prírody i spoločnosti. Pravda, ak  téma predpokladá scény prehnaného násilia, je potrebné, aby ich producent a režisér  identifikovali vopred a vyhli sa tak potenciálnym problémom ešte v štádiu schvaľovania scenára. Konzultácie majú prebiehať v rámci oddelení a, ak je to potrebné, aj s kontrolórom kanála, prípadne s hlavným poradcom redakčnej politiky.

Programoví tvorcovia by mali zvažovať, či scény násilia a ich detailné zobrazenie je dôležité pre daný dramatický príbeh a či náhodou nie sú samoúčelné. Použitie scén násilia by nikdy nemalo byť bezdôvodné.

Stupeň a typ násilia, ako aj použitie detailov, to všetko závisí od kontextu. Publikum je v istých prípadoch ochotné akceptovať prezentované násilie, najmä ak je presvedčené, že toto násilie má jasný morálny kontext. Robí tak nie pre vlastnú zábavu, ale v presvedčení, že ide o zobrazenie skutočného života. Napríklad vážna dráma je pre divákov náročná. Títo zasa dokážu rešpektovať aj scény strachu a násilia ak vedia, že sú použité v záujme dramatickosti diela.

Pravda, diváci sa radi pobavia aj na násilí v akčných trhákoch, pretože vedia, že toto násilie je ďaleko od reality. Podobne diváci akceptujú štylizované násilie v komédiách, najmä ak ide o jasný humorný kontext.

Pri posudzovaní násilia v televíznych programoch by si televízni tvorcovia mali uvedomovať, že diváci posudzujú silu násilia na obrazovke na základe viacerých faktorov. Ak dochádza ku kombinácii viacerých faktorov, scény násilia nadobúdajú na intenzite.

Programoví tvorcovia by mali venovať zvláštnu pozornosť scénam násilia v prípadoch, keď obsahujú:

• situácie, ktoré sú divákom známe z vlastnej skúsenosti alebo ktoré vnímajú ako reálne
• násilie v rodine a sexuálne násilie
• scény, v ktorých sú ženy a deti zobrazované ako obete
• scény extrémneho násilie všetkého druhu
• kontext, ktorý nabáda k schvaľovaniu násilia
• samovraždy alebo pokusy o samovraždy.

Dôležité je neprehliadať dôsledky násilných činov, pretože v opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo ich očisťovania. Napríklad údery do hlavy nemožno prezentovať ako triviálnu záležitosť, ktorá nezanecháva žiadne následky.

Zvláštnu pozornosť treba venovať narábaniu so zbraňami, ktoré môže podnecovať k napodobňovaniu, najmä používanie ľahko dostupných zbraní ako sú nože, kladivá alebo tyče, resp. metódy, ktoré môžu byť návodom na efektívnejšie používanie násilia (pozri tiež kapitolu 8: Napodobňovanie a protispoločenské správanie).

Násilie nie je iba fyzické. Aj verbálna agresia môže byť násilná, najmä ak používané slová majú sexuálnu silu. Aj v tejto súvislosti treba zvažovať vhodnosť vysielacieho času, najmä vtedy, ak ako diváci prichádzajú do úvahy aj deti.

• Získané programy

Mnohé zo všeobecných bodov, vzťahujúcich sa na dramatické programy BBC, možno aplikovať aj na získané programy. Aj keď obsah nakúpených filmov alebo dramatických programov nemožno kontrolovať rovnakým spôsobom ako vlastné programy, musia aj tieto zodpovedať redakčným normám BBC.

• Deti a násilie

Je dokázané, že násilie z reálneho života je viac znepokojujúce ako násilie v hraných programoch. Detí sa môže veľmi dotýkať najmä násilie z prostredia rodinného života alebo medzi členmi rodiny. Napríklad násilie medzi rodičmi alebo rodičmi a deťmi. Deti citlivo reagujú aj na násilie, ktoré sa pácha na zvieratách.

Medzi deťmi je oveľa reálnejšie aj nebezpečenstvo napodobňovania. Zvláštnu pozornosť treba v tejto súvislosti venovať karatistickým úderom alebo používaniu ľahko dostupných zbraní ako sú tyče, nože alebo fľaše. Kriminálne činy by sa nemali prezentovať tak, aby sa stávali návodom na napodobňovanie. Rovnako je dôležité nezakrývať dôsledky reálneho násilia.

• Násilie voči ženám

Násilie voči ženám v dramatických dielach by nemalo vzbudzovať dojem, že ženy by mali byť násilím využívané alebo degradované, prípadne že sú dobrovoľnými obeťami násilia. Znásilnenie je a zostane pre jej obeť tragédiou a nebolo by správne naznačovať niečo iné.

Násilie voči ženám nemožno zobrazovať ako erotickú záležitosť. Ak sa v zriedkavých prípadoch v dramatickom diele objaví súvislosť medzi násilím a sexuálnym ukojením, jej popis alebo zobrazenie musí vychádzať z celkového kontextu a nesmie byť samoúčelné.

Podobne citlivo treba pristupovať k násiliu voči deťom.

4. UMIESTŇOVANIE, VAROVANIE A ČASOVÁ BARIÉRA

Ak dokumentárne alebo dramatické programy obsahujú scény násilia, treba zvažovať možné varovania, ktoré by ochránili divákov pred nežiadúcim prekvapením. Tvorcovia programov vedia, že charakter programu možno divákom predstaviť v upútavkách, programových časopisoch a iných publikačných materiáloch. Tieto formy však neznamenajú náhradu za jasné a jednoznačné informovanie o programe vo vysielaní. Ak je program brutálny, treba to divákovi povedať. Programové oddelenia by mali upozorňovať kontrolórov kanálov na potrebu takýchto varovaní. Tí zasa musia dozrieť na to, aby sa do programovej skladby nedostalo naraz veľa násilia.

V televíznom vysielaní je východiskovým bodom večernej skladby programu časová bariéra o 21. hodine. Hlavnú pozornosť treba venovať násiliu, ktoré by mohlo byť vysielaní pred touto časovou bariérou. Týka sa to aj upútaviek na programy, vysielané po časovej bariére.

Pokiaľ je to možné, mali by pravidlo o časovej bariére rešpektovať aj zahraničné služby BBC, pričom jeho uplatňovanie musí byť vzhľadom na rôzne časové zóny veľmi flexibilné. Aj v programoch pre zahraničie je nutné dodržiavať všeobecné zásady BBC vo vzťahu k prezentácii násilia.

Konzultácie o zobrazovaní násilie v programoch BBC poskytuje vedúcim oddelení a vedúcemu zákaziek hlavný poradca redakčnej politiky.

 

KAPITOLA 8: NAPODOBŇOVANIE A PROTISPOLOČENSKÉ SPRÁVANIE

1. VŠEOBECNE

Publikum znepokojuje možnosť, že niekto bude napodobňovať správanie, ktoré vidí na televíznej obrazovke alebo počuje o ňom v rozhlase.  Mali by sme sa preto snažiť, aby protispoločenské a kriminálne správanie, o ktorom informujeme v programoch BBC, sa nepodnecovalo publikum k napodobňovaniu.

2. KRIMINALITA A VANDALIZMUS

Obzvlášť starostlivo treba pristupovať k problematike vandalizmu, používania zbraní alebo kriminálnych techník. Predovšetkým je potrebné neodhaľovať príliš veľa podrobností a spôsobov, ktorými sa takáto činnosť dá zefektívniť.

3. NAPODOBŇOVANIE A DETI

Detské hry často ovplyvňuje to, čo deti vidia v televízii. V programoch pre deti alebo v programoch deťmi sledovanými je preto lepšie neprezentovať konanie alebo techniky, ktoré by mohli vyvolať nebezpečné napodobňovanie.

Fajčenie a pitie by sa v detských programoch vôbec nemalo vyskytovať. Pri vystupovaní v televízii je vhodné od fajčenia a pitia odhovoriť aj hviezdy populárnej hudby, hercov a iné populárne osobnosti, ktoré sa často stávajú objektmi napodobňovania.

Popravy tiež nie sú vhodnou témou detských programov. O každom zámere uviesť scénu popravy v programe pred časovou bariérou treba informovať vedúceho oddelenia. Starostlivo treba zvažovať aj mieru detailov v scéne popravy, a to aj v prípade, ak sa vysiela v nočnom programe.

Vynaliezavé  a nezvyklé metódy  zraňovania a trestania, najmä ak sa dajú realizovať predmetmi ľahko dostupnými v domácnosti (nôž, kladivo a pod.) by sa vôbec nemali objavovať v detských programoch. Netreba zabúdať ani na nebezpečenstvo udusenia plastickým vrecúškom.

Ak sa v detských programoch predstavujú hazardné športy ako horolezectvo alebo motocyklové preteky, treba deti upozorniť na nebezpečenstvo napodobňovania bez odborného dohľadu.

4. SAMOVRAŽDA

V dramatických programoch sa treba vyhýbať podrobnému zobrazovaniu metód samovraždy. Z dramaturgického a redakčného hľadiska treba zvažovať každú hru, ktorá sa príliš sústreďuje na zobrazenie alebo dokonca glorifikáciu samovražedného správania a konania, resp. na zdôrazňovanie “pozitívnych” stránok dôsledkov samovražedného činu.

Samovraždy sú legitímnym predmetom spravodajstva alebo dokumentárnych programov. Pretože však i takéto informovanie môže podnecovať k napodobňovaniu, treba sa vyhýbať zjednodušeným interpretáciám alebo poukazovaniu na dôvody, ktoré vedú k samovraždám. Rovnako sa treba vyhýbať grafickým alebo technickým detailom samovražedných metód, najmä ak ide o nezvyklú metódu. Dôležité je aj citlivé používanie jazyka. Od roku 1961 samovražda nie je trestným činom, preto v súvislosti ňou by sa nemalo hovoriť o “spáchaní samovraždy”. Skôr treba informovať, že niekto si “zobral život”.

Ak sa samovraždy stávajú predmetom dokumentárnych programov, treba o nich hovoriť zasvätene a citlivo.

5. DROGY

Názory na užívanie drog nie sú v Spojenom kráľovstve, ale ani v zahraničí jednotné. Dokumentárne programy venované problematike drogovej závislosti sa nevyhnú otázkam anonymity, ochrany detí a zobrazovania samotného užívania drog. Pre plné pochopenie problematiky je neraz nutné zasadiť ju do jasného právneho a spoločenského kontextu. Netreba zabudnúť, že filmovanie účinkujúcich, ktorí užívajú zakázané substancie (napríklad fajčiacich marihuanu) môže skončiť vyšetrovaním.

6. SPOLOČENSKÉ A PROTISPOLOČENSKÉ SPRÁVANIE

Miera prijateľnosti bežných foriem spoločenského správania ako sú fajčenie alebo pitie sa v priebehu času mení. Na jednej strane je tu nebezpečenstvo, že programy prezentujúce takéto správanie môžu podporovať určité škodlivé zvyky, najmä medzi mladými ľuďmi. Na druhej strane je tu potreba reflektovať širokú škálu postojov a správania sa verejnosti realisticky.

V dramatických i dokumentárnych programoch sa vyskytujú scény, v ktorých  fajčenie nevyhnutne patrí k určitej postave alebo príbehu. Avšak v iných programoch, napríklad diskusných, je fajčenie účinkujúcich neprípustné. Účinkujúcich treba na túto skutočnosť upozorniť ešte pred nakrúcaním.

Podobné zásady platia aj vo vzťahu k pitiu. Dokumentárne a publicistické programy sa majú plne a dôkladne venovať všetkým aspektom tejto problematiky. Aj dramatické programy majú odrážať skutočné miesto alkoholu v spoločenskom živote. Napriek tomu by však tvorcovia programov nemali zabúdať na protispoločenské aspekty prehnanej konzumácie alkoholu.

Rovnako by si producenti programov mali uvedomovať vzťah jednotlivých náboženstiev k fajčeniu a alkoholu, najmä v príprave programov pre zahraničie. Napríklad spájať  moslima s fajčením a alkoholom by bolo prinajmenej nezvyklé.

7. BEZPEČNOSTNÉ PÁSY

Zákon vyžaduje, aby vodiči a cestujúci v autách na predných i zadných sedadlách boli pripútaní. Túto skutočnosť treba rešpektovať aj v programoch, ak neexistuje dôvod, poukázať na nedovolené správanie. Rovnaká zásada platí aj o používaní mobilného telefónu počas jazdy.

8. HYPNÓZA

Predvádzanie hypnózy pre zábavu verejnosti upravuje zákon o hypnóze z roku 1952. Ten požaduje, aby hypnotizér disponoval licenciou a zakazuje hypnotizovať ľudí mladších ako 18 rokov. Ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na akúkoľvek televíznu demonštráciu hypnózy, vrátane jej použitia v zábavných programoch.

Producent, ktorý mieni vo svojom programe použiť demonštráciu hypnózy, musí konzultovať svoj zámer s vedúcim oddelenia. Rovnako opatrne treba pristupovať aj k hypnóze vo varietnom programe.

Otázky napodobňovania a protispoločenského správania treba konzultovať s vedúcimi oddelení a vedúcim zákaziek, ktorí ich prekonzultujú s hlavným poradcom redakčnej politiky.

(Preložil Samuel Brečka)