Čo je pre mozog škodlivé a čo je užitočné, výsledky reálnych vedeckých výskumov sú nespochybniteľné

BRATISLAVA – Deň 18. marec bol Európskym dňom mozgu.

To je dobrý dôvod dozvedieť sa o faktoroch, ktoré ovplyvňujú fungovanie tohto životne dôležitého orgánu. Čo môžete urobiť, aby váš mozog pracoval na maximálnu rýchlosť? Hovoríme o kofeíne alebo obľúbených doplnkoch stravy? Ako dnes vplýva na mozog taký bežný jav, akým je multitasking? Poďme ich skontrolovať!

Škodí kofeín mozgu?

Káva je jedným z najviac konzumovaných nápojov na svete a je na treťom mieste po vode a čaji. Pre mnohých ľudí je nevyhnutnou súčasťou stravy, a preto sa často otvára otázka jeho vplyvu na funkciu mozgu. Upokojme vás: káva mozgu nielenže neškodí, ale môže dokonca podporovať jeho fungovanie.

Výskumy ukazujú, že dlhodobá konzumácia kávy je spojená s ochranou pred kognitívnym poklesom a zníženým rizikom mŕtvice, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, ochorenia pečene, ako aj rakoviny a zápalu. Výskumníci zdôrazňujú priaznivý vzťah medzi konzumáciou kávy a zníženou celkovou úmrtnosťou, čo naznačuje, že ak by všetci spotrebitelia pili tri šálky kávy denne, dalo by sa predísť asi 6 % stratených rokov zdravého života.

Účinky osamelosti na mozog

Samota doslova preprogramuje mozog. Ľudia, ktorí sa cítia sociálne izolovaní, vykazujú zvýšenú citlivosť na sociálne hrozby a ich schopnosť regulovať emócie je narušená. Neuróny pracujú v ochrannom režime: telo produkuje viac zápalových markerov, ktoré môžu urýchliť neurodegeneratívne procesy a oslabiť imunitný systém. Vedci však upokojujú, že tieto zmeny nie sú trvalé. Štúdie na zvieratách ukazujú, že mozog sa môže vrátiť do rovnováhy, ak má správne podmienky. To znamená, že intervencie zamerané na zmenu negatívnych vzorcov myslenia a prebudovanie sociálnych vzťahov môžu byť účinné pri potláčaní škodlivých účinkov osamelosti.

Multitasking  je dobrý alebo zlý pre mozog?

Multitasking, čo je niekoľko čiností súčasne, sa stal neoddeliteľnou súčasťou moderného života a vďaka technológiám je skákanie z jednej úlohy na druhú každodennou záležitosťou. Hoci sa môže zdať, že multitasking je dobrý spôsob, ako byť efektívny, výskumy ukazujú, že má aj svoje nevýhody. Mozog, navrhnutý tak, aby sa sústredil na jednu úlohu, nie je veľmi dobrý v rozdeľovaní pozornosti. Prepínanie medzi úlohami spotrebúva obrovské energetické zdroje, čo vedie k nadmernej kognitívnej záťaži a v dôsledku toho k zníženiu koncentrácie, pamäti a schopnosti rozhodovania. Čo je horšie, častý multitasking môže prispieť k chronickému stresu a nízkej nálade, čím sa zvyšuje riziko úzkosti a depresie.

Ovplyvňuje stres funkciu mozgu?

Psychiatria už desaťročia balansuje medzi Freudovou teóriou a biologickým prístupom k duševným poruchám, pričom ignoruje vplyv prostredia a stresu. Dnes vieme, že stres si môže vybrať svoju daň na mozgu, najmä na hipokampe, štruktúre, ktorá je rozhodujúca pre pamäť a učenie. Chronický stres zvyšuje hladinu kortizolu, čo vedie k poškodeniu hipokampu, strate pamäti a problémom s reguláciou emócií. Tento jav je obzvlášť viditeľný u ľudí, ktorí utrpeli traumu, ktorí majú nielen problémy s pamäťou, ale aj zníženie objemu hipokampu. Našťastie výskum ukazuje, že tieto zmeny môžu byť čiastočne reverzibilné, čo dáva nádej na úspech terapie.

Konzumácia spracovaných potravín a funkcia mozgu

Aj keď sa môže zdať, že tráviaci systém nie je výrazne prepojený s nervovým systémom, nie je to pravda. Polotovary, všetky druhy rýchleho občerstvenia, čipsy či konzervy ovplyvňujú mozog, a to veľmi výrazne. Konzumácia týchto potravín vo veľkých množstvách môže ovplyvniť mozog spôsobmi, ktoré nie sú okamžite viditeľné, ale časom vedú k problémom s pamäťou a koncentráciou. Vedecké dôkazy poukazujú na súvislosť medzi vysokou konzumáciou spracovaných potravín a rizikom rozvoja demencie a atrofie hipokampu. V náš prospech zase hrá zdravá strava bohatá na zeleninu, ovocie, celozrnné výrobky a ryby, ktorá podporuje pamäť a chráni mozog pred poškodením.

Sú sladidlá zdravé?

Sladidlá sa stali mimoriadne obľúbenou alternatívou cukru a výber „diétnych“ produktov je prakticky neobmedzený. Nie je preto prekvapujúce, že sa vedci rozhodli zistiť, aký vplyv majú na funkciu mozgu. Výskum ukazuje, že typ sladidla v nápojoch, ktoré obsahujú tuk a bielkoviny, môže ovplyvniť reakcie mozgu v oblastiach spojených s odmenou a sýtosťou. Prírodné cukry ako glukóza a fruktóza spúšťajú silnejšiu reakciu mozgu a podporujú mechanizmy spojené s pocitmi sýtosti a odmeny. Naproti tomu energeticky nevyužiteľné sladidlá, ako je sukralóza, majú na tieto procesy len malý vplyv, pretože nedodávajú energiu. Presné účinky sladidiel na kognitívnu výkonnosť a riziko neurodegeneratívnych ochorení je však potrebné ešte overiť.