Čínska hodvábna cesta (Belt and Road Initiative) – príležitosť alebo riziko pre konkurencieschopnsť exportu Európskej únie a Slovenskej republiky

BRATISLAVA – Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave vydala súbor vedeckých článkov o čínskej Belt and Road Initiative.

Zborník analyzuje štyri nasledovné základné témy.

Pvou je historický vývoj čínskej inciatívy Belt and Road. Druhou sú súčasné trendy zahraničného obchodu Slovenskej republiky. Treťou témou sú priame zahraničné investície Čínskej ľudovej republiky v krajinách inciatívy Belt and Road. Posledná časť publikácie sa venuje zahraničnoobchodnej spolupráci Slovenskej republiky a Čínskej ľudovej republiky.

Pred viac ako 2000 rokmi bola staroveká Hodvábna cesta hlavným obchodným spojením medzi Východom a Západom. Technologické zmeny a dramatický pokles dopravných nákladov však odvtedy spôsobili, že sa táto cesta stala zastaranou, keďže kontajnerová doprava a príchod nákladných letov presunuli obchod z povrchu na more alebo do vzduchu. Napriek tomu Čína nedávno oznámila novú iniciatívu, ktorej cieľom je vytvoriť nové spojenia medzi Európou a Áziou, ktoré obchádzajú modernejšie dopravné trasy v prospech železničných spojení. Toto osobitné číslo je venované výskumu súvisiacemu s touto novou iniciatívou.

Nová hodvábna cesta (skratka NHC) alebo tiež stratégia Jeden pás, jedna cesta (One Belt, One Road, skratka OBOR) je hospodárska iniciatíva predstavená prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom v septembri 2013, zameraná na zlepšenie dopravnej infraštruktúry pre potreby obchodu.

Ide o komplexnú finančnú a obchodnú stratégiu, ktorá má predstavovať odpoveď ČĽR na nevyváženú geoekonomickú globálnu situáciu a kladie si za cieľ zvýšiť globálny vplyv ČĽR. Vízia Novej hodvábnej cesty obsahuje dve hlavné obchodné cesty. Prvú po súši, ktorá kopíruje starovekú a stredovekú Hodvábnu cestu a vedie z Číny cez Strednú Áziu do Európy (Belt). Druhá, námorná, má viesť cez Melackú úžinu a Bengálsky záliv okolo Indického subkontinentu k východným brehom Afriky a ďalej skrz Suezský prieplav do Európy (Road).

Gulmira Ernazarova, doktorandka Slovenskej technickej univerzity.