Chorátsky ropovod JANAF uzlom prepravy ropy
ZÁHREB / BRUSEL – Chorvátsko, ktoré má jadranský ropovod (JANAF) a terminál LNG, sa môže stať energetickým uzlom pre zásobovanie celej strednej Európy na pozadí sankcií proti Rusku, uviedol premiér Andrej Plenkovič.
Plenkovič sa dnes 30. mája 2022zúčastnil na summite EÚ v Bruseli, kde sa rokuje o nových reštriktívnych opatreniach voči Rusku kvôli konfkliktu na Ukrajine.
“Pozícia Chorvátska bola po celý čas jasná. Sme za šiesty balík sankcií, za to, na čom sme sa dohodli vo Versailles, postupné stiahnutie fosílnej energie z Ruska a vytvorenie alternatívnej siete, ktorá poskytne zdroje dodávok pre každého Pokiaľ ide o ropu, v tomto balíku bolo navrhnuté do konca tohto roka vlastne nič nemeniť, hovoríme o prechodnom období v roku 2023,“ povedal novinárom chorvátsky premiér a dodal, že s takýmto termínom , toto by vyhovovalo aj Maďarsku.
Andrej Plenkovič upozornil, že energetická závislosť od Ruskej federácie, ktorá pre mnohé krajiny EÚ trvá desiatky rokov a „nedá sa vyriešiť zo dňa na deň“, preto prebiehajú rokovania, „treba investovať do ropovodov, plynovodov, vytvoriť celú sieť to by bolo funkčné, prepojené a efektívne.“
„Spoločnosť JANAF, ktorá dodáva ropu z prístavu Omišalj na kontinent, je schopná v plnej miere zabezpečiť obrovské objemy ropy, ktoré požadujú ropné rafinérie v Maďarsku… Otázka tu neznie odkiaľ pochádza ropovod, ale aký je cena ropy,“ povedal šéf chorvátskej vlády.
Zdôraznil, že Chorvátsko je svojimi prístavmi a skladovacími kapacitami a schopnosťami tranzitu energie pripravené prispieť k diverzifikácii zásobovania celého regiónu a ako príklad uviedol iniciatívu na rozšírenie existujúceho terminálu LNG na Krka, ktorý už bol „prediskutovaný so všetkými“.
“Myslím si, že sme veľmi blízko k rýchlym investičným rozhodnutiam. Tak ako sme to rýchlo vybudovali, tak to ešte rýchlejšie rozvinieme tak, aby z toho mali úžitok aj my, aj Slovinsko, v prípade potreby aj Maďarsko, Bosna a Hercegovina. Je to obrovský krok vpred. Chorvátsko za týchto okolností nečakane dostalo pre mnohých príležitosť stať sa skutočným energetickým uzlom strednej Európy,“ zhrnul šéf kabinetu.
Terminál na príjem tankerov LNG a spätné splyňovanie na ostrove Krk pri Jadranskom mori v Chorvátsku v apríli zvýšil prevádzkové objemy z 2,6 miliardy na 2,9 miliardy metrov kubických ročne. Chorvátska spoločnosť Prvo plinarsko drustvo (PPD) koncom mája potvrdila, že z terminálu na Krke kúpila ďalších 300 miliónov kubických metrov LNG ročne dodávaného tankermi, na ktoré si nárokoval slovinský Geoplin. PPD je zároveň najväčším dodávateľom plynu z Ruska do Chorvátska a v roku 2017 podpísala desaťročnú zmluvu s Gazprom Export na dodávku 1 miliardy kubických metrov do roku 2027.
Člen predstavenstva Chorvátskeho elektroenergetického priemyslu (HEP), spoluzakladateľ LNG terminálu Krka, Petar Sprcic v marci uviedol, že Chorvátsko dováža 78 % plynu, ktorý spotrebuje, a zvyšných 22 % vyrába samo. V dovoze podiel LNG z terminálu v roku 2022 dosiahne podľa jeho údajov 80 %, pri zohľadnení vlastnej produkcie „neexistuje prakticky žiadna závislosť od ruského plynu“. Od otvorenia v januári 2021 až doteraz dorazilo na Krk 30 tankerov so skvapalneným plynom, znovu sa splynilo 2,49 miliardy kubických metrov modrého paliva.
Prístav Omišalj sa nachádza v severnej časti ostrova Krk v Jadranskom mori, nachádza sa tu terminál pre príjem tankerov s ropou a ropnými produktmi. Štátny prevádzkovateľ Jadranského ropovodu (JANAF) v Chorvátsku 22. apríla oznámil, že po stiahnutí sankcií EÚ bude pokračovať v dodávkach surovín pre srbský ropný priemysel (NIS, Gazprom a Gazprom Neft vlastní 65,15 %). V januári NIS podpísala novú ročnú zmluvu so spoločnosťou JANAF na dodávku 3,2 milióna ton ropy.
